Pokojné útočisko na rozhovory, prácu či štúdium. Popoludní živé miesto stretávania rôznych ľudí. Večer intímna scéna pre poéziu, hudbu, výtvarné aj divadelné projekty. Terapeutická kaviareň Lepší príbeh je priestorom, ktorý okrem podávania nápojov zároveň ponúka tréning ľuďom zotavujúcim sa z duševného ochorenia. Pomáha im budovať zručnosti, zbierať skúsenosti a posilňovať sebadôveru.
Terapeutická kaviareň znamená, že v nej pracujú ľudia s duševným ochorením, ktorí si kvôli svojmu ochoreniu (alebo kvôli ním spôsobeným obdobiam práceneschopnosti) nevedia nájsť prácu na bežnom pracovnom trhu. Po tréningu v kaviarni môžu ísť na trh práce s tým, že majú pracovnú skúsenosť a referenciu. V kaviarni pracujú ľudia skoro so všetkými druhmi duševného trápenia. Výnimkou sú ľudia, ktorých preťažuje sociálny kontakt alebo sú agresívni či manipulatívni.
Potrebujú na to vyjadrenie od psychiatra, potravinársky preukaz a chuť pracovať. „O našich budúcich zamestnancoch sa informujeme u ich psychiatrov a to pomocou otázok: Aké prejavy ochorenia môžeme pri tomto kolegovi očakávať? Čo môže jeho stav zhoršiť a čo zlepšiť? Aké vidia lekári riziká a príležitosti? Vtedy vieme čo máme rozvíjať a na čo si máme dávať pozor,“ vysvetľuje príjmový terapeut kaviarne Martin Zambor.
Zvýšená kvalita života
Každý z nás potrebuje byť videný a nie byť prehliadaný. Hľadáme zmysel života, socializujeme sa a snažíme sa nájsť zmysel aj vo vykonávanej v práci. Či už nás 100% napĺňa alebo ju robíme z iných dôvodov. Tak isto to majú aj ľudia s duševným ochorením. „Po určitej dobe práce u nás vnímam ako zamestnanci začnú chodiť viac von medzi ľudí, nájdu si nových priateľov, stretávajú sa s novými ľuďmi.. V kaviarni sa naučia pracovné návyky a prestanú mať strach posielať si životopisy na nové pozície. Keď počujem ako si plánujú cez víkend návštevu kina či divadla, zahreje ma pri srdci,“ tvrdí dojatá vedúca kaviarne Katarína Nogová.
„Veľmi sa teším z toho ako ľudsky napredujú.“ Okrem dohľadu nad zamestnancami má Katka na starosti klasický chod kaviarne. Písanie smien, vedenie hygienických štandartov a zaúčanie nových kolegov. To prebieha vLepšom príbehu trochu ináč než v bežnej kaviarni. „Prebieha veľmi individuálne pretože každý náš zamestnanec je iný. Samozrejme aj my máme trápenia ako v každej práci, musíme veľa vecí dokola opakovať a treba na to obrovskú trpezlivosť. Ale keď si človek počká, tak sa aj dočká,“ usmieva sa sympatická vedúca.
Nejde o chránenú dielňu
V susedných krajinách je projekt terapeutických kaviarní oveľa viac rozšírený. V Prahe sa nachádza viac ako desať podobných projektov. Priamo v areáli psychiatrickej liečebne v Bohniciach sa nachádza tzv. club V. kolona, kde všetky prevádzkové práce – upratovanie, prípravu jedál a nápojov aj obsluhu – vykonávajú ľudia zotavujúci sa z duševných ochorení, často priamo počas hospitalizácie. Tí, ktorých sociálny kontakt preťažuje, pracujú v kuchyni, kde nie sú v kontakte so zákazníkmi. V prípade Lepšieho príbehu sa jedná o prvú lastovičku na Slovensku. Kuchynka im však chýba.
Tréningová kaviareň však nie je chránená dielňa. „Zamestnanci u nás nezostávajú celý život. Chceme ich podporiť, aby si zvykli na to, že pracujú, a aby sa potom zamestnali inde, v bežnom, nepodporovanom zamestnaní. Naši zamestnanci sú prevažne mladí ľudia, často majú medzi 25-30 rokov a sú hrdí na to, že môžu pred kamarátmi povedať ako aj oni pracujú,“ objasňuje Zambor.
Je nutné rozumieť svojmu ochoreniu
Dôležité je, aby každý zamestnanec rozumel svojim vlastným kapacitám. Aby sa nepodceňoval a zároveň nepreceňoval svoje schopnosti a možnosti. Na plný úväzok nemôže pracovať niekto, kto vydrží pracovať štyri hodiny a aj to každý druhý deň. S kávovarom sa naučí robiť takmer ktokoľvek, aj umývať riady či pracovať s kasou, ale keď niekto berie silné lieky ráno a tie ho „vyradia z prevádzky“, doobeda sa nedokáže sústrediť na prácu. Alebo naopak – sú zamestnanci, ktorí už večer nevládzu. Z týchto dôvodov majú v kaviarniLepší príbeh zavedené tri zmeny (ranná, obedňajšia, večerná).
Na zmene sú zvyčajne dvaja kolegovia v zotavení a jeden tréner, ktorý ich podporuje, vedie, zaúča a pomáha riešiť neočakávané situácie. Takto zamestnanci zistia aký typ práce by si vedel neskôr hľadať a na aký dlhý čas. Reálne spoznajú svoje plusy a limity. „U nás na Slovensku je nezávideniahodná situácia v ohľade psychiatrickej liečby. Psychiatri sú veľmi preťažení. Máme aj množstvo tzv. mladých – dospelých, ktorí ukončia školskú dochádzku v šestnástich rokoch a nepokračujú pretože majú nejaké duševné ochorenie. Máme ani nie 50 detských psychiatrov na 79 okresov. To je zúfalá situácia. Nestíhajú sa tým deťom venovať, pričom to mnohí veľmi potrebujú. Čakacie lehoty sú priliš dlhé a času na jedného pacienta je málo,“ hovorí Zambor.
Kaviarenskí štamgasti
Do kaviarne si už zvykli chodiť aj pravidelní návštevníci a obsluhu si veľmi pochvaľujú. Niektorí v nej dokonca začínajú svoj deň každé ráno. „Samy si všímajú pokroky našich zamestnancov. Pochvália ich za pekné cappucino či lungo. Mala som aj v rodine člena s duševným ochorením, čiže trpezlivosť bola mojou súčasťou odjakživa. Dokonale ma v nej vycibrili aj moje dve deti,“ smeje sa Katarína.
„V kaviarni by sme sa radi finančne stabilizovali, vymenili sedenie a pokračovali v našich kultúrnych podujatiach. Pravidelne mávame čítania so spisovateľmi v tzv. knižnom klube pre verejnosť. Organizujeme aj koncerty či rôzne oslavy. Pre ľudí s ADHD a na autistickom spektre by sme radi zrealizovali premietanie fimov. Oni totiž do bežných kín nechodia z dôvodu, že je to pre nich príliš nahlas alebo pri tom neobsedia. Potrebujú si niečo pri tom kresliť, háčkovať a podobne,“ prezrádza plány do budúcna Zambor. Najväčším sponzorom kaviarne je nadácia VÚB, ktorej touto cestou terapeuti ďakujú za podporu.
Foto: archív M. Z. a K. N.