Hudobné manželstvo Ondřeja Soukupa a Lucii Šoralovej sa okrem dvoch detí rozrástlo aj o nový krásne nevšedný prírastok – filmový počin roka Perinbaba a Dva svety. Obaja majú významný tvorivý podiel na jej vzniku..
Skladá pre vás Ondřej piesne?
Ondřej mi napísal mi krásnu pieseň na môj samostatný druhý album, a na album s Nerezom nám napísal pieseň Klec. A kritiku prijíma dobre, lepšie ako ja. Ale keď sa mi veľmi mieša do mojich piesní, tak ja som tvrdohlavá a neústupná, a on sa tvári, že trpí a je obeť.
Lucka, spievate titulnú pieseň k filmu Páslo dievča pávy, v čom to bolo pre vás výnimočné?
Perinbaba bola prvým filmom, ktorý som ako malá videla v kine. Nikdy na to nezabudnem, čo so mnou robili Jurajove obrazy a vízie. Navždy mi uviazli v hlave. Keď Juraj s Deanou oslovili Ondreja, aby napísal hudbu k pokračovaniu, tak som mu nadšene rozprávala, aký je to pre nás zásadný film, a že sa strašne teším, že to bude písať práve on. A onedlho na to mi volali, či by som im nepomohla nájsť nejakú ľudovú pieseň pre toho hlavného hrdinu, ktorá by bola taká signifikantná ako boli tie pávy pre Alžbetku. Vedeli, že som predtým spievala folklór, a mňa hneď napadla jedna krásna pieseň, ktorú spievali chlapci vo folklórnom súbore Polienko, Dzifče počarovné. Jurajovi sa hneď zapáčila, tak len prerobil text, aby to korešpondovalo s filmom a s postavou Lukáša.
A keď boli Deana s Jurajom na našom koncerte /Nerez&Lucia /, tak ich napadlo, že by sme mohli skúsiť naspievať spolu Pávy, aby ostali takým pojítko medzi oboma filmami. Ondrej ich mal trochu prerobiť, ale zachovať podstatu. Myslel si, že prerába Hapkovu pieseň, ale ja som mu tvrdila, že je to pieseň zo Suchoňovej opery Krůtňava. Až neskor nám moj otec povedal, že si tú pieseň pamätá ešte z detstva, že je to ľudová pieseň, ktorú Suchoň len spracoval. Potom sa neustále všetko menilo, takže som sa rozhoda, že sa radšej nebudem tešiť. Ovšem, premiera sa blíži, klip je natočený, Dzifče ani Pávy z filmu nikto nevystrihol,
takže asi budem naozaj súčasťou tohoto krásneho Jurajovho diela…
Akým pracovným projektom sa ešte momentálne venujete?
Spievam a tvorím v kapele Nerez&Lucia, ktorá vznikla v roku 2017 z nadšenej spolupráce mojej vtedajšej kapely La Alma, a Zdeňka Vřešťála s Vítkom Sázavským z bývalej kapely Nerez. Hrám v divadle Kalich, spievam v predstavení Levandulová, ktorý je poctou Hane Hegerovej, a píšem hudbu k projektu, o ktorom ešte nemôžem hovoriť. A nedávno som sa nechala zlákať a učím pár hodín na Medzinárodnom konzervatóriu v Prahe.
Na koncertných pódiách pôsobíte horlivo a so zápalom. Ste taká aj doma?
Áno. Robím veci buď naplno, alebo vôbec. Buď som veľa, alebo málo (úsmev). Len ten povestný zlatý stred, s tým ma ešte nikto nezoznámil.
Vaše deti Ondřej a Rebeka pokračujú v hudobných šľapajách, alebo majú iné záujmy?
Obaja veľmi silno vnímajú hudbu, ale možno preto, že ten hudobný svet vidia doma, nijak zvlášť sa doň nehrnú. Rebeka má ale veľmi zaujímavý hudobný vkus. Väčšinou sa nám páčia piesne, ktoré prinesie. Sú neobvyklé, mimo mainstream, z toho mám radosť. A Ondrej má rád rytmické, divoké a hlučné veci, ale väčšinou tiež zaujímavé. Len z hudby k počítačovým hrám nie som väčšinou nadšená. Tam ho občas podporí veľký Ondrej. Rebeka ale najradšej maľuje. Dostala sa na druhý stupeň na školu s výtvarným zameraním, a je tam šťastná.
Čo by poradila súčasná Lucka Šoralová svojmu mladšiemu ja?
Aby šla do všetkého, čo jej život ponúka. Ľutovať totiž bude len to, čo neurobila…
Ako sa žije v partnersko – muzikantskom vzťahu?
Krásne. Vlastne si neviem vôbec predstaviť, že by som žila s niekým, kto nepozná môj svet.