Slovenská filharmónia má za sebou ďalšiu úspešnú sezónu, počas ktorej potvrdila svoje renomé na prestížnych zahraničných pódiách. Jej generálny riaditeľ MARIÁN TURNER hovorí o tom, čo stojí za medzinárodným rešpektom našich filharmonikov, prečo sú opakované pozvania najlepším vysvedčením a akú úlohu pri budovaní dobrého mena zohrávajú profesionalita, tradícia a neustále nároky na umeleckú kvalitu.
Ktorý moment z posledných rokov považujete za dôkaz, že Slovenská filharmónia má pevné miesto aj v medzinárodnom hudobnom priestore?
Najlepším dôkazom dobrého medzinárodného ratingu Slovenskej filharmónie sú pravidelné pozvania našich telies na prestížne zahraničné pódiá, festivaly a turné. Len v uplynulej sezóne absolvoval orchester Slovenská filharmónia zájazdy do Rakúska, Španielska a Japonska. Slovenský komorný orchester bol vo Francúzsku i v Českej republike a Slovenský filharmonický zbor účinkoval okrem Čiech i v sérii predstavení vo Viedenskej štátnej opere, kam sa vráti aj v tejto novej sezóne. V nej nás opäť čakajú viaceré veľmi zaujímavé medzinárodné spolupráce.
Slovenská filharmónia pravidelne hosťuje v zahraničí. Čo je podľa vás najväčším uznaním pri vystúpeniach na prestížnych pódiách?
Pre každého umelca a platí to rovnako pre celé teleso, je to priama odozva publika. Potlesk, o čo spontánnejší a srdečnejší, je bezprostredne po koncerte veľkou satisfakciou. A vždy potešia dobré recenzie. Spokojní však musia byť aj naši partneri, či už umeleckí – hosťujúci dirigenti a sólisti, ako aj organizátori a agentúry. Keď nás opätovne oslovia na spoluprácu a radi sa k nám vracajú, tak môžeme hovoriť o ozajstnom uznaní.
Dá sa úspech orchestra merať návštevnosťou, kritikami a pozvaniami do zahraničia, alebo sú pre vás dôležité aj menej viditeľné veci?
Áno, to sú jedny z priamo viditeľných ukazovateľov úspechu. Nás ale vždy poteší aj uznanie profesionality, kvality a disciplíny v činnosti našich telies, ktoré si všíma nielen publikum, či recenzenti, ale aj zahraniční usporiadatelia. Hovorí sa, že prvý dojem môžete zanechať iba raz a na základe toho potom prichádzajú opätovné pozvania na ďalšie účinkovania.
Ktoré zahraničné turné či koncertné projekty považujete v poslednom období za mimoriadne dôležité pre meno Slovenskej filharmónie?
Marcový zájazd orchestra SF v Španielsku bol dôležitý, pretože sme sa po dlhšom čase vrátili na pódiá tejto krásnej kultúrnej krajiny s modernými, akusticky vynikajúco vybavenými koncertnými sálami. Rovnako významné bolo tohtoročné letné turné orchestra SF v Japonsku, kde naša spolupráca funguje od roku 1980, teda už 46 rokov. Udržať túto tradíciu so cťou je veľkým záväzkom. Podobne to je so spoluprácou s Viedenskou štátnou operou, kde od konca 80-tych rokov minulého storočia pravidelne hosťuje naše zborové teleso. V tomto roku tam SFZ účinkuje v dvoch významných operných inscenáciách.
Ako sa podľa vás za posledné roky zmenilo renomé Slovenskej filharmónie v zahraničí?
Prešlo veľkým vývojom, ktorý súvisí so zmenami doby mojej generácie. Hosťami sezón Slovenskej filharmónie i festivalu BHS sú v ostatných rokoch špičkoví umelci, ktorí pred zmenou režimu v roku 1989 do našej krajiny nemohli pricestovať. Orchester i zbor sú viac otvorení svetu, naše konkurzy sú medzinárodné a o našich telesách sa vie. Cestovanie do zahraničia je podstatne jednoduchšie, Slovensko má spoločnú európsku menu, je súčasťou EU a Slovenská filharmónia je členom viacerých prestížnych hudobných európskych asociácií. Naše nahrávky, ktoré stále produkujeme, sú zaraďované do katalógov medzinárodných vydavateľstiev a neexistujú už obmedzenia ani v oblasti dramaturgie z ideologických dôvodov. To sú veľké zmeny, ktoré pomáhajú zvyšovať renomé SF v medzinárodnom prostredí.
Slovenská filharmónia má za sebou desaťročia tradície. Je dnes náročnejšie túto značku budovať, alebo skôr udržiavať latku, ktorú nastavili predchádzajúce generácie?
Značku treba vždy rovnako intenzívne budovať i udržiavať. Aj Slovenská filharmónia je živý organizmus, prichádzajú do nej nové generácie umelcov, často aj zo zahraničia a rovnako aj do publika prichádza nová generácia divákov. Tí dnes majú možnosť konfrontovať naše výkony s najlepšími svetovými telesami, ktoré môžu vidieť a počuť na webe, streamovacích platformách a kto chce, stále aj na fyzických hudobných nosičoch. Prístup je prakticky neobmedzený. Preto dnešné výkony neznesú kompromisy v oblasti kvality a dôležité sú aj naše služby verejnosti a krásne milieu.
Čo považujete za najväčšiu devízu Slovenskej filharmónie v konkurencii významných európskych orchestrov?
Tých devíz je viac, no najmä k nim patria vysoká umelecká kvalita a spoľahlivosť našich telies, ako aj odborná erudovanosť a profesionálny prístup nášho manažérskeho a produkčného tímu. Pod „jednou strechou“ je u nás veľký filharmonický orchester, zbor i komorný orchester a okrem koncertných cyklov aj medzinárodný festival BHS. Centrom našich aktivít je historická budova Reduty v Bratislave, ale máme aj regionálne kultúrne centrum – Dom umenia v Piešťanoch, obe národné kultúrne pamiatky. To všetko prispieva k dobrému zázemiu a širokým možnostiam uplatnenia, aké väčšina európskych inštitúcií nemá.
Máte pocit, že si slovenské publikum dostatočne uvedomuje, aké postavenie má Slovenská filharmónia v zahraničí?
Publikum, ktoré prichádza na koncerty do Reduty, najmä naši abonenti, ako aj tí, čo sú súčasťou našich sociálnych sietí, si to určite dobre uvedomujú. No v dobe, keď sme doslova zavalení informáciami z internetu, neprehľadným množstvom podcastov a správ, z ktorých si ľudia ani nevedia vybrať, je naivné si myslieť, že väčšina našej krajiny sleduje tému zahraničného účinkovania telies Slovenskej filharmónie. To bolo možné v minulosti, keď informácie prichádzali z jednej televízie a rozhlasu a veľmi obmedzenej ponuky tlače.
Dnes žijú ľudia na sociálnych sieťach vo svojich bublinách a internetové algoritmy, ktoré ich majú dokonale prečítaných, im servírujú jednostranné správy, ktoré akoby sledovať chcú, či možno majú…? Informácie, pre jedných dôležité, sú pre inú skupinu úplne neznáme. Ide teda skôr o otázku osobného záujmu a preferencií, k čomu si podrobnosti môže každý ľahko dohľadať. O medzinárodných aktivitách Slovenskej filharmónie však asi idú dobré chýry, keďže sme stále pozývaní na podujatia v zahraničí a aj ku nám prichádzajú zaujímaví hostia. Navyše, návštevnosť našich koncertov i počet abonentov v ostatných rokoch po covide stúpli na rekordné čísla.
Aké úspechy by ste chceli k tým doterajším pridať v najbližších rokoch? Čo by bolo pre vás splneným profesionálnym želaním?
Mohol by som tu menovať viaceré svetové štácie, kde sme ešte neboli a radi by sme tam predviedli naše umenie. Taktiež viem hneď predložiť zoznam top umelcov, ktorých by sme radi u nás privítali. To ale nie je jediné. Mojou najväčšou výzvou je udržať umeleckú kvalitu a profesionálne smerovanie, či tvár Slovenskej filharmónie, na ktorej tak tvrdo pracovali generácie mojich predchodcov. Tú chcem pomáhať kontinuálne rozvíjať a zlepšovať stále ďalej. Verím, že pre tento cieľ nájdem ústretovosť u zodpovedných predstaviteľov, ktorí uznajú dôležitosť našej profesie a pomôžu zlepšiť postavenie a financovanie kultúry v spoločnosti.
Foto: archív M. T.