“Nevadí.“ „Som v pohode.“ „Nemám čas sa tým zaoberať.“ Mnohí z nás sa naučili emócie jednoducho odložiť bokom. Lenže pocity nemiznú.
Ak ich dlhodobo potláčame, často si nájdu inú cestu von – cez telo, vzťahy alebo naše správanie. Psychológovia upozorňujú, že potláčanie emócií môže mať oveľa väčšie následky, než si uvedomujeme.
Nie sme naučení cítiť. Sme naučení vydržať.
Koľkokrát ste už počuli vety ako: „Neplač.“, „Buď silná.“, „Nerob z toho vedu.“ alebo „Musíš ísť ďalej.“?
Od detstva sa mnohí učíme, že niektoré emócie sú neprijateľné. Hnev je neslušný. Smútok je slabosť. Strach znamená neschopnosť. A tak ich začneme schovávať – pred okolím aj pred sebou.
Navonok fungujeme. Chodíme do práce, staráme sa o rodinu, usmievame sa. Vo vnútri však pribúda tlak, ktorý raz musí niekde povoliť.
Emócie nezmiznú. Len zmenia podobu.
Psychológovia hovoria o jednoduchom princípe – emócie, ktoré neprežijeme, nezmiznú. Mozog ich síce na chvíľu odsunie do úzadia, no telo si ich často pamätá.
Nie je náhoda, že dlhodobý stres a potláčané pocity bývajú spojené s:
- chronickou únavou,
- bolesťami hlavy,
- napätím v krku a ramenách,
- problémami so spánkom,
- tráviacimi ťažkosťami,
- zvýšenou úzkosťou.
Samozrejme, tieto príznaky môžu mať množstvo príčin. Odborníci však upozorňujú, že psychika a telo spolu komunikujú oveľa intenzívnejšie, než sme si kedysi mysleli.
Najväčší problém? Prestanete rozumieť sami sebe.
Potláčanie emócií neznamená len to, že necítite smútok alebo hnev. Časom môžete stratiť kontakt aj s pozitívnymi pocitmi.
Ľudia často opisujú zvláštny stav. Nič ich výrazne neteší, ale ani netrápi. Akoby boli “vypnutí”. Fungujú na autopilota a život len prechádza popri nich.
Práve tento emočný odstup býva jedným z dôvodov, prečo sa objavuje pocit prázdnoty alebo vyhorenia.
Potlačené emócie sa často prejavia vo vzťahoch
Možno si myslíte, že ste konflikty zvládli pokojne. V skutočnosti ste ich len odložili.
Nevypovedané sklamanie sa môže neskôr zmeniť na výbuch kvôli maličkosti. Nepovedaný hnev sa prejaví pasívnou agresivitou. Dlhodobý smútok môže viesť k uzatváraniu sa pred partnerom či priateľmi.
Ľudia okolo nás potom často nechápu, prečo reagujeme neprimerane. Pravda je, že nereagujeme na jednu situáciu. Reagujeme na mesiace alebo roky nahromadených emócií.
Byť silný neznamená nič necítiť
Mnohí si silu spájajú s tým, že vydržia všetko bez slzy či sťažovania.
Lenže psychická odolnosť neznamená potláčať emócie. Znamená vedieť ich rozpoznať, prijať a spracovať spôsobom, ktorý neubližuje nám ani okoliu.
Plač nie je zlyhanie. Hnev nie je automaticky agresia. Strach nie je slabosť. Sú to prirodzené signály, že sa v našom živote niečo deje.
Ako začať emócie spracúvať zdravšie?
Nemusíte hneď meniť celý život. Niekedy stačí začať jednoduchými krokmi:
- namiesto „som v pohode“ si úprimne pomenovať, čo práve cítite,
- zapisovať si emócie do denníka,
- pravidelne sa hýbať, pretože pohyb pomáha odbúravať napätie,
- rozprávať sa s človekom, ktorému dôverujete,
- a ak vás pocity dlhodobo zahlcujú alebo obmedzujú, nebáť sa vyhľadať psychológa.
Emócie nie sú nepriateľ
Možno nás niekedy zaskočia. Možno sú nepríjemné. No majú svoj význam. Upozorňujú nás, že potrebujeme oddych, bezpečie, hranice alebo podporu.
Čím dlhšie ich ignorujeme, tým hlasnejšie sa o slovo hlásia.
A možno práve dnes stojí za to prestať sa pýtať: Ako to vydržím? a začať sa pýtať: Čo mi moje emócie vlastne chcú povedať?
- Európu čaká nebeské divadlo, ktoré sa zopakuje až o roky. Slováci už vo veľkom kupujú letenky na najlepší výhľad
- 9 kokteilov, ktoré budete chcieť piť počas leta, ale aj po ňom
- Letný trend v pohári: mango matcha bubble tea s kokosovým mliekom
- Pomoc, ktorá má cenu života
- audio: J. Moravčík: teším, že môžem byť súčasť takého krásneho projektu ako je Slovenský deň kroja
