Skúma rakovinu pankreasu a je v tom dobrá! Mladá vedkyňa Mária Pacalajová dokazuje, že kvalitná veda sa dá robiť aj na Slovensku – a že netreba hneď utekať do zahraničia, tak ako to robia iní.
Už ako doktorandku na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ju ocenili za výskum – stala Študentskou osobnosťou Slovenska za rok 2024. Vtedy ešte pod svojím dievčenským menom Mária Urbanová získala prvé miesto v kategórii lekárskych vied a v rámci toho aj špeciálnu cenu Junior Chamber International – Slovakia za významný prínos pre spoločnosť. Keďže sa medzitým vydala, používa už nové priezvisko Pacalajová. Nadaná študentka sa téme rakovina pankreasu venovala už od bakalárskeho štúdia. V auguste tohto roku doktorandské štúdium ukončila a od septembra je zamestnaná v Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV.
Stáže v zahraničí
Úspešná bádateľka našťastie neutiekla robiť vedu do cudziny, ostala v krajine, kde vyštudovala. „Pravdupovediac, nad odchodom som asi nikdy reálne neuvažovala. Nemyslím si, že by to bolo niečo pre mňa. Veda ma baví a napĺňa, ale nie je pre mňa všetkým. Potrebujem mať priestor aj na rodinu, priateľov a vzťahy, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité,“ vraví. Dodáva, že je veľmi rada, že mala možnosť absolvovať viaceré stáže v zahraničí, kde videla, ako funguje výskum v aj iných krajinách. „Táto skúsenosť mi dala širší pohľad a ukázala, že hoci je to u nás náročné, kvalitná veda sa vďaka úžasným a odhodlaným vedcom dá robiť a robí aj na Slovensku.“
Zaujala ju epigenetika
Podľa jej slov výskum u nás je náročnejší najmä kvôli obmedzeným finančným zdrojom, veľkej administratívnej záťaži a limitovanú dostupnosť moderných prístrojov aj infraštruktúry. Od človeka to potom chce viac kreativity, nasadenia a spolupráce. Aj preto si cení, že má skvelý tím a kolegov. Ale, poďme teraz k samotnému výskumu.
„Nebolo to tak, že by som si špeciálne vybral tému rakovina pankreasu. Zaujalo ma však, že skupina doktorky Smolkovej, kde som vtedy pôsobila, sa venovala epigenetike a jej úlohe pri nádoroch. To, že sa výskum zaoberá rakovinou pankreasu, bolo pre mňa v tom čase druhoradé,“ vysvetľuje Mária Pacalajová. Dodajme, že v rámci výskumu nádorov je epigenetika výrazný trend posledných rokov.
Zapínajú a vypínajú gény
Ako ozrejmuje mladá vedkyňa, epigenetické lieky ovplyvňujú „zapínanie a vypínanie“ génov. Jednoducho povedané, dokážu prebudiť umlčané gény, alebo potlačiť tie, ktoré sú nadmerne aktívne, napríklad gény zodpovedné za nekontrolovateľné delenie u nádorových buniek. „V súčasnosti je pre mňa výskum v oblasti rakoviny pankreasu dôležitý, pretože vnímam, že je tu ešte veľký priestor na posun. A to najmä pokiaľ ide o zlepšenie prežívania pacientov, skúmanie nových liečebných možností a skoršiu diagnostiku,“ uvádza Majka.
Skúška na modeloch
Samozrejme, my laici chceme hlavne vedieť, čo konkrétne vedec vyskúmal, a aký to bude mať prínos v rámci terapie daného onkologického ochorenia. „Najprv som vyvinula modely, ktoré sa podobajú na reálny nádor pankreasu a následne som na tomto modeli testovala liečivá – spomínané epigenetické lieky v kombinácii s ďalším liečivom. A zafungovalo to. Nová liečba sa ukázala mierne účinnejšia ako chemoterapia, pričom žiadne vedľajšie účinky som nepozorovala. V budúcnosti by táto cielená liečba mohla predstavovať vhodnú alternatívu pre pacientov s mutáciou,“ ozrejmuje v skratke výsledky svojho výskumu. Samozrejme, ide o stručný výklad pre širokú verejnosť, keby sa mala vyjadrovať pre vedcov, išlo by o oveľa zložitejšie vysvetľovanie.
Blíži sa k myšiam
No, nešlo len o výskum na modeli, ktorý napodobňuje rakovinu. Bádateľka spolupracovala aj s onkológmi z praxe. Tí jej poskytli vzorky nádorového tkaniva od pacientov. Na týchto „reálnych“ bunkách aktuálne testuje spolu s kolegami epigenetickú liečbu kombinovanú s chemoterapiou bežne používanou pri liečbe nádorov pankreasu. O tom, že Majkin výskum má budúcnosť a prináša sľubné výsledky, svedčí aj to, že epigenetické lieky hodlá otestovať aj na laboratórnych myšiach. „Na myšiach, ktorým boli voperované nádorové bunky, budeme testovať liečebné prístupy a kombinácie, ktoré sa na jednoduchších modeloch ukázali ako sľubné. Vo vede platí, že keď máte liečivo alebo kombináciu liečiv, ktorá sa v laboratóriu ukazuje ako účinná, potrebujete potvrdiť účinok aj na živom organizme. Pretože, len to, čo sa preukáže ako účinné a bezpečné aj na myšiach, môže byť v budúcnosti postupne zaradené do klinického testovania a podávané pacientom,“ vysvetľuje mladá vedkyňa.
O vede nesnívala
Krok za krokom sa tak približuje k cieľu – testovať liečivo na onkologických pacientoch. Podotýka však, že to nevníma len ako svoj vlastný úspech, pretože celý výskum je tímová práca. Každý člen tímu sa vraj vyzná a je dobrý v niečom inom, prispieva svojou časťou k výsledku. Spolu tak vznikne výsledok, ku ktorému by sa „sólo“ bádateľ nedostal. Mladá žena tiež prizvukuje, že vďaka rôznym projektom mala a má možnosť participovať na výskume so zahraničnými vedeckými tímami. Úspešná východniarka pochádza z malej dedinky Harichovce, v okrese Spišská Nová Ves, a ako stredoškoláčka chodila na Gymnázium sv. Františka Assiského v Levoči. „Nemôžem povedať, že by som už v detstve chcela byť vedkyňou alebo, že by som snívala o tejto práci. Skôr ma vždy bavila biológia, chémia a matematika. Dodnes si však spomínam na jednu špeciálnu hodinu biológie, kde sme izolovali DNA z nektárinky,“ vraví.
Hrebeňovky jej „čistia“ hlavu
Práca v labáku je náročná na sústredenie, človeku pracuje najmä hlava. Výskumníčka si preto najlepšie oddýchne v prírode. „Prechádzky a turistika sú pre mňa ideálny spôsob, ako vypnúť hlavu a načerpať energiu. Mám veľmi rada viacdňové hrebeňové túry, počas ktorých celý deň kráčam po horách, riešim len základné potreby a všetko potrebné si nesiem na chrbte. Tento spôsob oddychu mi prináša pocit slobody a jednoduchosti, ktorý je pre mňa vzácny,“ hovorí Majka. Dbá tiež o to, aby jej „prílišné“ bádanie nezasahovalo do súkromného života.„Uvedomujem si, že je na mne, kde si stanovím hranicu medzi prácou a súkromím. Aj keď to nie je vždy jednoduché, snažím sa udržať rovnováhu,“ vraví na záver naša úspešná bádateľka.
Viera Mašlejová
Foto: M. P.
