V prípade ak človek trávi dovolenku vo Vysokých Tatrách, prirodzene ho to ťahá najmä na chodníky, k plesám a horským chatám. Tentoraz sme sa však rozhodli zmeniť smer. Sadli sme do auta a vyrazili na sever, za poľskú hranicu. Cieľom bol Nowy Targ, mesto, ktoré turisti často míňajú cestou do Zakopaného či Krakova. A bola by škoda nezastaviť sa. Má krásny Rynek (námestie), legendárnu zmrzlinu, jeden z najznámejších trhov v Podhalí, dobrú kuchyňu a len kúsok od centra aj prírodnú raritu v podobe storočného rašeliniskového rezervátu.
Ráno vo Vysokých Tatrách malo tentoraz trochu iný začiatok. Namiesto turistických topánok sme si zobrali pohodlné oblečenie do mesta, sadli do auta a vyrazili smerom na poľskú hranicu. Cesta cez krajinu pod Tatrami je sama osebe príjemnou súčasťou výletu. Hory zostávajú dlho na dohľad, pribúdajú malé podhorské obce a po prekročení hranice sa prostredie mení len pozvoľna. Stále sme v kraji, ktorý má k Tatrám veľmi blízko, iba jazyk na tabuliach a v obchodoch pripomína, že sme už v Poľsku. Nowy Targ neleží ďaleko. Podľa toho, z ktorej časti Vysokých Tatier človek vyráža a aká je premávka, ide o výlet, ktorý sa dá pohodlne zvládnuť počas jedného dňa. Práve to je na ňom príjemné. Netreba meniť ubytovanie ani baliť kufre. Stačí ráno vyraziť a večer sa vrátiť späť pod slovenské štíty. Nowy Targ je považovaný za hlavné mesto Podhalia a jeho história siaha hlboko do stredoveku. Mesto bolo nanovo založené v roku 1346 za vlády Kazimíra Veľkého. Vzniklo na mieste, kde sa stretávajú rieky Biały Dunajec a Czarny Dunajec, a už stáročia je spojené s obchodom. Práve ten formoval aj podobu mesta a jeho veľkého centrálneho námestia.
Rynek ako prvá zastávka
Auto sme nechali neďaleko centra a prvé kroky prirodzene viedli na Rynek. Ak chcete Nowy Targ pochopiť, začnite práve tu. Námestie je veľké a vzdušné. Jeho rozmery pripomínajú časy, keď bol obchod hlavnou súčasťou mestského života. V jeho strede stojí radnica a okolo sa tiahnu mestské domy, obchody, kaviarne a reštaurácie. Nie je to historické centrum, ktoré by pôsobilo ako kulisa vytvorená výlučne pre turistov. Rynek stále patrí predovšetkým miestnym. Ľudia tadiaľ prechádzajú za bežnými povinnosťami, zastavia sa na káve, na nákup alebo si sadnú na lavičku. Práve táto obyčajnosť sa mi na Nowom Targu páčila.
V porovnaní so Zakopaným, kde človek počas hlavnej sezóny často postupuje ulicami spolu s davom ďalších návštevníkov, tu zostáva viac priestoru na pokojné prechádzanie. Oplatí sa odbočiť aj do ulíc vedúcich z námestia. Historický pôdorys centra nie je náhodný. Rynek bol od stredoveku jadrom mesta a pravidelné jarmoky pomohli z Nowého Targu vytvoriť dôležité obchodné centrum regiónu. Neďaleko stojí aj kostol svätej Kataríny, patrónky mesta, ktorého dejiny sú spojené už so založením Nowého Targu v 14. storočí. Ak máte čas, oplatí sa k nemu prejsť a pozrieť si aj pokojnejšiu tvár centra mimo samotného námestia.
Zmrzlina, za ktorou sa kedysi cestovalo
Na Rynku však máme ešte jeden cieľ. Zmrzlinu. V Nowom Targu nejde iba o letnú sladkosť. Tradičné nowotarské lody sú súčasťou miestnej gastronómie a mesto má dokonca vlastnú zmrzlinovú tradíciu spojenú s rodinami Żarneckich, Lubieńskich a Jarkiewiczovcov. Jednu z najznámejších prevádzok nájdete priamo na adrese Rynek 26. Príbeh miestnej zmrzliny siaha do roku 1947, keď Franciszek Żarnecki začal pripravovať zmrzlinu z jednoduchých prírodných surovín. Mlieko, vajcia, cukor, smotana a ovocie.
Nič komplikované. V časoch bez moderných chladiacich zariadení sa zmes ručne miešala v nádobe obloženej ľadom, ktorý sa počas zimy vysekával zo zamrznutého Dunajca a následne skladoval v pivniciach. Tradičná nowotarská zmrzlina je od roku 2008 zaradená medzi poľské tradičné produkty. A práve tu človek pochopí, že netreba hľadať desiatky extravagantných príchutí. Najväčší zmysel majú tie klasické. Smotanová, jahodová, čokoládová či kávová. Dali sme si ju jednoducho do kornútka a sadli si na chvíľu na námestí. Mesto je na túto tradíciu natoľko hrdé, že návštevníkom predstavuje aj vlastnú trasu tradičných zmrzlinární v centre.
Sobota patrí trhu
Ak však chcete zažiť Nowy Targ v jeho najživšej podobe, príďte vo štvrtok alebo v sobotu. Vtedy sa koná veľký jarmok na Nowej Targowici na ulici Targowa. Oficiálne obchodné hodiny sú od šiestej ráno do tretej popoludní. My sme prišli v sobotu a už pri približovaní sa k trhovisku bolo jasné, kam smeruje veľká časť áut. Premávka postupne hustla. Ak sa niekam v Nowom Targu v sobotu netreba vybrať na poslednú chvíľu, je to práve trh. V okolí prístupových ciest treba rátať so spomalenou premávkou, kolónami a chvíľou hľadania parkovania. Ideálne je prísť čo najskôr ráno.
Trh je však zážitkom sám osebe
Nowy Targ je obchodným centrom Podhalia celé stáročia a táto tradícia tu rozhodne nezanikla. Dnešná Nowa Targowica je rozsiahly areál so stovkami predajných miest a krytou obchodnou časťou. Ponuka je presne taká pestrá, ako sa od veľkého poľského trhu očakáva. Oblečenie, topánky, kabelky, domáce potreby, textil, výrobky z kože, kožušiny, drobnosti do domácnosti, sezónny tovar, ovocie, zelenina a regionálne potraviny. Medzi tým všetkým sa objavujú údené syry, mäso, klobásy a ďalšie chute Podhalia. Človek pôvodne plánuje, že sa iba pozrie. Po chvíli už nesie prvú tašku. Netreba tu však nakupovať za každú cenu. Zaujímavé je už samotné sledovanie trhu. Predavači sa poznajú so zákazníkmi, rokuje sa o cenách, ochutnáva sa a nakupujú celé rodiny. Niektorí ľudia sem prichádzajú pravidelne zo širokého okolia. Obchod, ktorý kedysi prebiehal priamo na Rynku, sa presťahoval do modernejšieho areálu, no jeho význam pre mesto zostal.
Hlad nás zaviedol do bočnej ulice
Po niekoľkých hodinách chodenia po námestí a trhu sme začali riešiť oveľa praktickejšiu otázku. Kde sa najesť? A tu prišlo ďalšie príjemné prekvapenie Nowého Targu. Netreba zostať iba na samotnom Rynku. Stačí odbočiť do niektorej z okolitých ulíc a objavíte množstvo menších reštaurácií, bistier, kaviarní a podnikov, kam evidentne chodia aj domáci. Poľsko má v tomto smere jednu veľkú výhodu. Človek sa často výborne naje aj bez toho, aby išiel do drahej turistickej reštaurácie. Nowy Targ nie je výnimkou. Mesto ponúka regionálnu poľskú kuchyňu, tradičné jedlá aj moderné podniky a kaviarne. Ak mám niečo na cestách rada, je to práve tento spôsob hľadania obeda. Odísť z hlavnej turistickej trasy, prejsť pár desiatok metrov bočnou ulicou a pozrieť sa, kde sedia miestni. Na jedálnych lístkoch nechýbajú pierogi, zemiakové placky, polievky, grilované mäso ani jedlá s regionálnym syrom. Podhalie má výraznú kuchyňu a najmä po dlhšej prechádzke chutí poctivé teplé jedlo výborne. A ceny v Nowom Targu dokážu byť príjemnejšie než na najvyhľadávanejších miestach priamo pod Tatrami. Aj preto môže byť výlet sem zaujímavý nielen ako poznávanie mesta, ale aj ako dobrý gastronomický deň.
Z mesta rovno do rašeliniska
Po rušnom trhu a centre sme si na záver nechali miesto, ktoré je úplným protikladom obchodného Nowého Targu. Bór na Czerwonem. Stačí opustiť centrum a po krátkej jazde sa ocitnete pri lese a jednom z najstarších prírodných rezervátov v Poľsku. Bór na Czerwonem bol založený už 13. októbra 1925 ako rezervácia rašeliniska určená na vedecké účely. V roku 2025 tak oslávil sto rokov existencie. Parkujeme a pokračujeme pešo. Po predchádzajúcom mestskom ruchu je zmena výrazná. Chodník vedie borovicovým lesom a postupne prechádza na drevené mólo, ktoré umožňuje dostať sa do rašeliniskovej krajiny bez toho, aby ju návštevníci poškodzovali. Nie je to náročná túra. Práve naopak. Je to nenáročná prechádzka vhodná aj v deň, keď už máte po tatranských výletoch dosť stúpania.
Súčasťou trasy je drevený chodník a vyhliadková plošina, z ktorej sa za dobrej viditeľnosti otvára pohľad smerom k Tatrám. Trasa bola vytvorená tak, aby bola prístupná aj ľuďom so zníženou pohyblivosťou. Rašelinisko je pritom oveľa vzácnejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ide o takzvané vysoké rašelinisko s osobitnou mokraďovou vegetáciou. Podľa poľských Štátnych lesov tvoria vysoké rašeliniská len malú časť poľských mokradí. Bór na Czerwonem patrí medzi mimoriadne cenné lokality a je jedným z poľských mokraďových území chránených aj v rámci Ramsarského dohovoru. A potom príde moment, keď sa medzi stromami opäť objavia Tatry. Ráno sme spomedzi nich vyrazili, teraz sa na ne pozeráme z poľskej strany, cez rašelinisko a rovinu Podhalia. Výlet sa tak pekne uzatvára.
Ak zostane ešte trochu času
Nowy Targ môže byť cieľom jednodňového výletu, ale zároveň je výborným východiskovým bodom pre ďalšie objavovanie poľského Podhalia. Na jednej strane sú Gorce s množstvom turistických trás, na druhej Pieniny a Czorsztyńskie jazero. Neďaleko sa nachádzajú termálne kúpaliská v Szaflaroch, smerom k jazeru zase hrady v Niedzici a Czorsztyne. Zaujímavou zastávkou je aj Ludźmierz, vzdialený len niekoľko kilometrov od Nowého Targu. Nachádza sa tam jedno z najvýznamnejších mariánskych pútnických miest Podhalia so svätyňou Panny Márie Ludźmierskej, ktorú miestni nazývajú Gaździna Podhala. Ak teda máte viac času, z jednodňového výletu sa dá veľmi ľahko vytvoriť celý malý okruh po okolí.
Iné Poľsko pod Tatrami
Keď sme sa podvečer vracali autom späť na Slovensko, uvedomila som si, že Nowy Targ ma zaujal práve tým, že sa nesnaží byť druhým Zakopaným. Nemá Krupówki ani nekonečný rad obchodov so suvenírmi určenými iba turistom. Má však vlastný rytmus. Ľudia tu žijú, nakupujú, chodia na trh, sedia v kaviarňach a pokračujú v tradíciách, ktoré sú s mestom spojené celé generácie. Počas jediného dňa sme stihli veľký Rynek, tradičnú zmrzlinu, sobotný trh, dobrý obed v jednej z okolitých ulíc a na záver tichú prechádzku po drevenom chodníku cez Bór na Czerwonem. A pritom sme ráno vyrážali z Vysokých Tatier.
Foto: shutterstock, autorka, nowytarg24