Keď sa povie onkologická liečba, väčšina ľudí si predstaví diagnózu, operáciu, chemoterapiu či ožarovanie. Len málokto však myslí na to, čo prichádza potom. Na návrat do bežného života, ktorý býva často náročnejší, než sa na prvý pohľad zdá.
Práve preto odborníci upozorňujú na tému, ktorá zostáva v tieni veľkých medicínskych úspechov – starostlivosť o operačnú jazvu.
Liečba sa nekončí odchodom z nemocnice
Moderná onkológia už dnes nerieši len to, ako pacienta vyliečiť. Čoraz väčší dôraz sa kladie aj na kvalitu života po liečbe.
Mnohí ľudia chcú po operácii opäť športovať, pracovať, starať sa o rodinu, nosiť vnúčatá na rukách alebo sa jednoducho pohybovať bez bolesti. A práve tu môže zohrávať dôležitú úlohu aj niečo, čo mnohí považujú iba za estetický detail.
Jazva.
Nie je to len stopa na koži
Po zahojení operačnej rany väčšina pacientov považuje jazvu za uzavretú kapitolu. V skutočnosti sa však práve v tomto období začína proces, ktorý môže ovplyvniť fungovanie tela na dlhé mesiace či roky.
„Ak sa o jazvu a okolité tkanivá pacient správne nestará, môže to podporovať vznik bolesti, obmedzovať pohyb, zhoršovať vznik zrastov alebo prispieť k lymfatickým komplikáciám,“ upozorňuje onkologička Mária Rečková z Národného onkologického inštitútu.
Mnohí pacienti pritom vôbec netušia, že aj jazva si po operácii vyžaduje pozornosť a starostlivosť.
Prečo môže jazva spôsobovať problémy?
Jazva nie je len tenká linka na povrchu kože. Počas operácie sa zasahuje aj do hlbších vrstiev tela – do podkožia, svalov, fascie, nervov či lymfatických štruktúr.
Ak sa tkanivá hoja s obmedzenou pohyblivosťou alebo sa medzi nimi vytvoria zrasty, môžu sa objaviť rôzne nepríjemnosti:
- obmedzený rozsah pohybu,
- bolesti ramena, krku alebo chrbta,
- pocit napätia v operovanej oblasti,
- zhoršené dýchanie,
- zvýšené riziko vzniku lymfedému.
Niektorí pacienti navyše opisujú nepríjemné pálenie, precitlivenosť či naopak zníženú citlivosť v okolí jazvy.
„Môžu mať pocit takzvanej mŕtvej kože alebo bolesť už pri jemnom dotyku. Tieto zmeny súvisia s procesom hojenia a môžu pretrvávať dlhšie, ak sa jazve nevenuje cielená starostlivosť,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Jessica Zatlkajová, ktorá sa venuje najmä ženám po liečbe rakoviny prsníka.
Strach z pohybu je častejší, než si myslíme
Mnoho pacientov po operácii nevie, čo si môže dovoliť.
Môžu jazvu masírovať? Je normálne, že bolí? Kedy môžu začať cvičiť? A čo ak sa niečo pokazí?
Práve neistota vedie k tomu, že sa ľudia začnú pohybu vyhýbať. Paradoxne tým však môžu svoj stav ešte zhoršiť.
Odborníci sa zhodujú, že správne vedená fyzioterapia a práca s jazvou po úplnom zahojení operačnej rany môžu výrazne pomôcť pri obnove pohyblivosti, citlivosti aj celkového komfortu.
Najčastejšie chyby po operácii
Odborníci upozorňujú, že medzi najčastejšie chyby patrí:
- strach dotýkať sa jazvy,
- úplné obmedzenie pohybu,
- odkladanie odporúčaných cvičení,
- ignorovanie prvých príznakov lymfedému,
- presvedčenie, že bolesť je „normálna“ a treba ju jednoducho vydržať,
- vyhľadanie odbornej pomoci až po niekoľkých mesiacoch.
Pomôcť môže aj nový manuál
Liga proti rakovine preto pripravila bezplatný edukačný manuál Jazva – všetko, čo by ste o nej mali vedieť.
Pacienti v ňom nájdu informácie o procese hojenia, odporúčania pre domácu starostlivosť, upozornenia na varovné príznaky komplikácií aj videoukážky cvičení.
Cieľom je, aby sa pacienti po operácii cítili istejšie a vedeli, ako svojmu telu pomôcť pri návrate do bežného života.
Návrat do života je tiež súčasťou liečby
Odborníci dnes čoraz častejšie pripomínajú jednu dôležitú vec: onkologická liečba sa nekončí odstránením nádoru.
Končí sa až vtedy, keď sa človek dokáže opäť vrátiť k bežným aktivitám, ktoré mu prinášajú radosť a pocit normálnosti.
Aj preto by sme na jazvu nemali pozerať len ako na spomienku na operáciu. Je súčasťou príbehu uzdravovania a starostlivosť o ňu môže rozhodnúť o tom, ako sa budeme cítiť mesiace či roky po liečbe.
