Pocit, že vo vzťahu strácame samy seba, je hlboko zakorenený v modernom chápaní lásky, najmä v Spojených štátoch. S rastúcim individualizmom slabne význam širšej rodiny a komunity, a preto čoraz častejšie očakávame, že partner nám poskytne emocionálnu aj praktickú oporu, ktorú kedysi ponúkalo celé spoločenstvo.
Ako upozorňuje svetoznáma belgická psychoterapeutka, autorka a odborníčka na medziľudské vzťahy, intimitu a erotickú inteligenciu Esther Perel, niet sa čomu čudovať. Ak od partnera očakávame súcit, uistenie, sexuálne vzrušenie, finančnú oporu a mnoho ďalšieho, ľahko sa môže stať, že v ňom začneme hľadať aj vlastnú identitu – alebo dokonca sebaúctu.
K tomu sa pridáva konzumný pohľad na lásku a čoraz častejšia otázka: „Nečaká na mňa niekto lepší?“ Hodnotu vzťahu potom vnímame ako nižšiu, no zároveň od partnerstva očakávame stále viac – často bez toho, aby sme si uvedomili, čo vlastne žiadame.
Čo sľubujú manželské sľuby?
Esther Perel urobila zaujímavý pokus. Počas jedného roka si na každej svadbe, ktorej sa zúčastnila, zapisovala manželské sľuby. Podľa nej práve tieto slová dokonale ukazujú, ako veľmi narástli naše očakávania od partnerského života. Ponúka dojímavý, hoci trochu prehnaný príklad toho, ako takéto sľuby zvyčajne znejú: „Sľubujem, že tu pre teba vždy budem, budem k tebe úprimný, láskavý, trpezlivý a odpúšťajúci. Pretože si moja milenka aj učiteľka a ja si ctím božskosť v tebe,“ hovorí ženích s nezvyčajným chvením v hlase.
„Sľubujem, že budem tvojou najväčšou fanúšičkou aj najprísnejšou oponentkou, tvojou parťáčkou pri nezbednostiach aj útechou v sklamaní,“ odpovedá nevesta. S úprimnosťou pokračuje: „Sľubujem, že ti poviem všetko a nebudem mať žiadne tajomstvá okrem tých, ktoré budeme zdieľať. Sľubujem ti vernosť, rešpekt a ochotu pracovať na sebe,“ vyhlasuje. On jej odpovedá: „Nebudem oslavovať iba tvoje úspechy, ale budem ťa milovať o to viac aj pre tvoje zlyhania.“ So slzami v očiach dodáva: „Sľubujem, že si nikdy neobujem podpätky, aby si sa necítil neisto. Uteším ťa, keď tvoj futbalový tím prehrá, a pripijem si s tebou, keď zvíťazí.“
Potom si od svedka vezme malú škatuľku jej obľúbených čokolád a povie: „Sľubujem, že ti ich vždy prinesiem v tom čase mesiaca a nikdy sa ťa neopýtam, či práve máš svoje dni.“ Keď si navzájom sľúbia nebo aj zem, pobozkajú sa za nadšeného potlesku.
Takýto dlhý zoznam očakávaní však môže byť prípravou na sklamanie. Kedysi ľudia vybočili z manželstva preto, že od neho neočakávali lásku ani vášeň. Dnes z neho odchádzajú preto, že im nedokáže dať lásku, vášeň a bezvýhradnú pozornosť, ktoré sľubovalo.
Protichodné očakávania
Takéto očakávania sa napĺňajú veľmi ťažko, pretože si často navzájom odporujú alebo sú dokonca nezlučiteľné. Esther Perel v knihe Stav vecí píše: „V malom kruhu svadobného prsteňa sú obsiahnuté nesmierne protichodné ideály. Chceme, aby nám náš vyvolený ponúkal stabilitu, bezpečie, predvídateľnosť a spoľahlivosť… a zároveň túžime, aby nám tá istá osoba prinášala obdiv, tajomstvo, dobrodružstvo a riziko.“
Aké je teda riešenie? Ako sa môžeme zaviazať druhému človeku bez toho, aby sme pri napĺňaní obrovských očakávaní stratili samy seba? A ako si vytvoriť spokojné partnerstvo, ktoré nám zároveň dovolí rásť ako jednotlivcom?
Tu môžeme začať
Najprv si skúsme ujasniť, čo od partnera očakávame. Výskumy naznačujú, že ľuďom, ktorí majú širší okruh blízkych a môžu sa o rozličných životných témach porozprávať s viacerými ľuďmi, sa v manželstve darí lepšie. Položme si preto otázku: Ktoré oblasti života chceme rozvíjať spolu s partnerom a o ktoré sa potrebujeme postarať samy alebo s pomocou svojich blízkych?
Keď už máme vo svojich očakávaniach jasnejšie, prichádza ďalšia otázka: Ako ich naplniť?
Predovšetkým môžeme prestať vnímať lásku, túžbu a vzťahy ako spotrebný tovar. Nie sú ním. Keď bunda nesplní naše predstavy, jednoducho si kúpime inú. Vo vzťahoch to však nefunguje. Na tom, aby sa naše očakávania stali skutočnosťou, musíme pracovať – pomenovať ich je iba prvý krok.
Potom treba do vzťahu vložiť čas, trpezlivosť a vytvoriť priestor, ktorý partnerstvo potrebuje. Tento proces nemusí byť dokonalý. Napokon, ani naše sľuby nie sú dokonalé mimo chvíle, keď ich vyslovujeme.