Generálna riaditeľka divadla Nová scéna v Bratislave Ingrid Fašiangová je zanietená manažérka v práci, no najmä matka dnes už dvoch dospelých detí, Mareka a Zuzky. Spoločne sa tešia z vnučiek Rebeky a Olívie.
Ako vníma svoju cestu materstva a čo všetko jej do života deti priniesli, nám porozprávala s iskrami v očiach.
Ingrid je na správnom mieste
Ingrid Fašiangová si ako rodená Bratislavčanka nemohla vybrať lepšie miesto pre život. Narodila sa práve v deň generálky operety Pánska volenka na Novej scéne, do ktorej robil choreografiu jej otec. Umelecké sklony zdedila po rodičoch, otec nebol iba choreografom, ale aj zakladateľom maďarského súboru Ifjú Szivek a mama sa venovala tanečnej aj choreografickej činnosti.
Náhradná mama
Na pozícii generálnej riaditeľky divadla sa Ingrid často stretáva s umelcami aj vo veku jej detí. Aj vďaka tomu „svojím umelcom“ lepšie rozumie a udržuje chod v divadla v prívetivej atmosfére, čo nie je pri podobnej funkcii vždy jednoduché. Divadlo je štátnou inštitúciou takže sa zmieta medzi obmedzeniami toho, čo presne sa v ňom môže vykonávať a za akých podmienok. „V kultúre pracujem celý život. Najprv v televízii, potom v Istropolise, istú dobu som mala aj vlastnú umeleckú agentúru. Spolupracovala som s BKIS, s rôznymi zahraničnými inštitúciami, bola som v tíme ľudí, kde sme pripravovali kultúrnu oblasť na olympiádach v Londýne a vo Vancouveri. Divadlo Nová scéna je prirodzeným vyústením mojich študijných aj pracovných aktivít. V našom divadle som jednoducho doma,“ spokojne konštatuje Ingrid. Každé povolanie má svoje svetlé aj tmavšie stránky a aj pozícia generálnej riaditeľky si vyžaduje občasné poriadne „predýchanie“. „Niekedy ma ubíja veľké množstvo administratívy, ktorá mi doslova pristáva na stole.
Práca s umelcami je emotívna. Na javisku vám vtisnú slzy šťastia do očí, v zákulisí vás dokážu poriadne nahnevať. Ale ako správna “divadelná mama” si na nich vždy nájdem čas a pochopenie pre ich rozmary (úsmev).“ Každú premiéru prežíva pani riaditeľka s celým divadlom rovnako, ako by to bola ich prvá.
Podmienka mať dve deti
Ako jedináčik si často uvedomovala, že jej veľmi chýba do života parťák. Rozhodla sa preto, že by chcela mať dve deti. „V deťoch vidím zmysel života. Napĺňajú ma pozitívnou energiou, nútia ma kráčať s dobou a nezaspať na vavrínoch. Pri vnúčatách sa láska ešte násobí a je úžasné, ako naša štafeta pokračuje.“ Marek a Zuzka majú medzi sebou päťročný rozdiel a aj keď majú odlišné povahy, v náročných situáciách vždy stoja pri sebe. „Verím, že mali s nami pekné detstvo. Bola, a aj som, ich parťáčka a som na ne po všetkých stránkach hrdá. Najprv som si myslela, že ma materstvo „zoserióznie“, no nestalo sa tak. Celý život máme priateľský vzťah, vždy som sa snažila byť voči deťom otvorená a dôležité pre mňa bolo najmä to, aby cítili, že si doma vždy nájdu oporné piliere. Body, o ktoré sa môžu oprieť.“ Síce ju deti nikdy nechcú zaťažovať so svojimi problémami, mama to prekukne a snaží sa podať pomocnú ruku: „Matky vycítia, keď sú deti v situácii, ktorá ich trápi.“
Čo zaseješ, to žneš
S deťmi navštevovala rôzne kultúrne stánky, chodievali na koncerty, spoznávali tanec aj spev. „Marek ako malý chlapec miloval klasickú hudbu. Púšťala som mu klavírne koncerty od Piotra Iľjiča Čajkovského, vtedy sa až v kočíku vystrel, nastražil ušká a všetko chcel zachytiť,“ spomína s úsmevom Ingrid. Zjavne to malo zmysel, pretože syn začal chodiť do detského dramatického krúžku do PKO. Nasledovala rozhlasová družina a dnes je úspešným hercom. Vyštudoval síce právo, no venuje sa iba herectvu a podnikaniu. Dcéra Zuzka tancovala v detskom folklórnom súbore Klnka. Vždy inklinovala k pohybu a športu. „Každý polrok skúšala iný krúžok, bavilo ju objavovať pohyb v rôznych formách. Stíhala toho veľmi veľa. Napokon objavila v sebe vášeň pre jazdectvo a láska ku koňom jej zostala dodnes.“ Dokonca raz preliezla ako malá plot a vybrala sa za koníkmi sama. V súčasnosti je Zuzka parkúrovou jazdkyňou a vedie k tomu aj svoju dcéru Rebeku. Ako to už býva, povahu má každý zo súrodencov inú. V prípade rodiny Fašiangových sa Marek podal na mamu a Zuzka má črty po otcovi. Aj v nástupe do predškolského zariadenia sa ukázala ich rozdielnosť. Marek prvé týždne úpenlivo preplakal, zatiaľ čo Zuzka sa do kolektívu tešila. U chlapca sa pri nástupe do škôlky dokonca prejavili aj slabé teploty, tak veľmi bol na mamu naviazaný.
Všetko však časom prešlo a z Mareka je herec, ktorý si obecenstvo užíva. Svoju mladšiu sestru si však vždy chránil. Dokonca sa stávalo, že vyčítal mame, v akej krátkej minisukni ju pustila do školy. „Rozhorčoval sa, že v žiadnom prípade nemôže ísť tak oblečená,“spomína so smiechom Ingrid. Deti prišli na svet v čase, keď bol ich otec na povinnej vojenskej službe, našťastie mala Ingrid veľkú oporu v rodičoch: „Marek mal veľkú citovú väzbu k mojej mamine a ocko zase nosil Zuzku detského baletného štúdia. Podelili si ich (úsmev). Veľa času sme trávili spolu na rôznych aktivitách, v divadlách aj na športoviskách. Myslím si, že sa mi to teraz vracia. Môj vzťah s deťmi je veľmi láskavý a úprimný.“ Vnučka Olívia je vzhľadom „celý Marek“. Druhá vnučka Rebeka je zase veľkou tanečníčkou po starej mame, ktorá sa, žiaľ, už pravnúčat nedožila.
Opora aj v náročných časoch
Život nie je jednoduchý a prináša nám každodenné problémy, s ktorými treba vedieť naložiť. „S manželom sme sa rozviedli, keď mali deti 15 a 20 rokov. Snažili sme sa, aby všetko prebehlo v čo najlepšej forme pre všetkých zúčastnených a verím, že sa nám to aj podarilo. Deti majú dodnes dobrý vzťah nielen so mnou, ale aj s otcom,“ prezrádza Ingrid. V súčasnosti je už funkčná rodina pojem, ktorý sa stále viac vytráca. Dá sa však vykompenzovať úprimným záujmom, pozornosťou a snahou, ktorá sa počíta. Taká, čo ide zo srdca a túži spájať, nie rozdeľovať. A tú z Ingrid Fašiangovej silno cítiť.