Herec a moderátor Dušan Ambróš prežil sviatky inak ako zvyčajne – v kruhu svojej rodinky, ktorú dopĺňa jeho vytúžený syn Jonáš. Popri oslavách sa tešili aj z radosti nového bývania. Plný energie a rodinnej pohody sa Dušan pripravuje na ďalšie diely obľúbenej vedomostnej relácie Riskuj!
Presťahovali ste sa z bratislavského bytu do domu, máte za sebou prvé Vianoce v trojici, to všetko sú krásne správy. Ako si užívate toto životné obdobie?
Je to zatiaľ viac o plánovaní, chceme, aby to bolo čo najlepšie. My sme zatiaľ trávili Vianoce vždy so svojimi rodinami a teraz prvýkrát sme boli spolu v trojici. Každý z nás má iné zvyky a tradície, ktoré prináša a museli sme ich prepojiť, aby sme to najlepšie z nich odovzdali aj malému Jonáškovi.
Ste domácim kutilom, alebo v tomto sa radi spoľahnete na niekoho iného?
Záleží od náročnosti. Veľa si toho viem urobiť aj sám, ale do odborných prác sa vždy radšej nepúšťam. Som zástancom toho, že každý má robiť to, čo sa vyučil. Ja potom skôr rád asistujem a učím sa.
Čo vám nesmie chýbať na štedrovečernom stole a aké vianočné tradície dodržiavate?
Mám veľmi rád šalát a vôbec mi nevadí, že ho každý robí inak, chutia mi všetky. Čo sa týka tradícií, prekrajujeme jabĺčko, nevstávame od stola, ale tento rok sme naše spoločné tradície len začali budovať.
Čo vám dal a vzal rok 2024?
Rok 2024 nám dal hlavne malého Jonáška a pri ňom sa už všetko zdá ako maličkosť. S ním sa finišovalo naše nové bývanie, od počiatkov s riešením hypotéky, až po zariaďovanie interiéru, aby maličký prišiel do domu, v ktorom je aspoň kúpeľňa, spálňa a kuchyňa. Zvykal som si na nové bydlisko, na dochádzanie do práce, vlastne na všetko, ale bola to skvelá zmena.
S akými pocitmi vstupujete do Nového roka a zvyknete si veci plánovať, alebo ste skôr spontánny typ?
Do Nového roka vstupujem vždy s napätím, trémou a veľkou zvedavosťou, čo nové prinesie. Nie som plánovací typ, ale úplne bez predstavy to nejde. Snažím sa veci držať v koľajách a čakám, čo po ceste postretnem.
Kde a ako ste strávili Silvester?
Silvester sme strávili doma. Urobili sme si občerstvenie a sledovali televíziu. Minulý rok som ho mal pracovný, moderoval som Silvestrovský večer v Zámockom hoteli Galicia Nueva, ale to sme ešte neboli traja. Tento bol o to pokojnejší a v domácom prostredí.
Aké je Jonáš bábätko? Čo ho najviac baví?
Jonáško je také bábo za odmenu. Veľa sa smeje, keď práve neplače, má nastavený režim, to znamená, že aj v noci zvykne spať (niekedy aj 8- 10 hodín vkuse). Takže si to celé okolo neho dokážeme užívať.
S projektom Riskuj z lavice jazdíte po slovenských školách a umožňujete žiakom a študentom zažiť atmosféru populárnej televíznej súťaže na vlastnej koži a zároveň rozvíjať ich vedomosti a logické myslenie. Prekvapilo vás niečo počas realizácie projektu?
Nie je to nakrúcanie, pretože my chodíme bez kamier. A prekvapuje ma všetko a úplne stále. Deti sú super, aj tie za pultíkmi a aj tie v hľadisku. Atmosféra je ako na štadióne, každá trieda má v súťaži svojho zástupcu/zástupkyňu a skandujú pri každej správnej odpovedi. Zapájame aj deti z publika a rozdávame im darčeky, ktoré potom využijú pri štúdiu. No proste je to super, aj keď je to náročné, nabíja nás to energiou a čakáme, kedy pôjdeme znovu.
Máte vyštudované učiteľstvo, kombináciu telesná výchova a slovenský jazyk a literatúra. Aj ste sa venovali tomuto povolaniu? Spomínate si na učiteľov, ktorí vám dali veľa do života?
Áno, vyštudoval som učiteľstvo v Banskej Bystrici, ale učil som len na praxi, hneď po skončení školy som nastúpil na VŠMU. V podstate na každej škole, na ktorej som bol, som sa stretol s učiteľmi, ktorí ma nejakým spôsobom formovali a som im zato doteraz vďačný. A presne s nimi som stále v nejakom kontakte pri rôznych akciách, keď sa vraciam na strednú, základnú, či vysokú školu. Len vďaka ich radám a smerovaniu môžem dnes robiť túto prácu.
Vo vedomostnej šou Riskuj! ste už stálicou. Čo na nej máte najradšej?
Vlastne úplne všetko. Ľudí (aj súťažiacich, aj mojich kolegov), hru, atmosféru a hlavne zážitky, ktoré sprostredkujeme súťažiacim a aj oni nám, možno o tom ani nevedia.
Kde beriete inšpiráciu?
V radosti z hier. Vždy som si hovoril, že by som to chcel robiť tak, ako keď sa stretne partička kamošov a ide si zahrať nejakú hru buď doma alebo na chate. Pri takých príležitostiach vzniká najviac zážitkov a príhod a toto bol môj cieľ. Navodiť príjemnú atmosféru, v ktorej sa ľudia budú dobre cítiť, konverzovať a ukazovať svoje vedomosti. Nechcem, aby mali stres, pretože výhra sa minie rýchlo, no zážitok vám ostane po celý život. Pre nás je to už rutina, pre ľudí významná chvíľa, musíme im ju pomôcť prežiť čo najlepšie.
V nitrianskom divadle hrávate v muzikáli Na skle maľované. Vaša postava je zbojník premýšľavý a je to vaša prvá skúsenosť s muzikálom. Prezraďte nám o ňom viac.
Bol to pre mňa asi najnáročnejší a najintenzívnejší proces aký som kedy zažil. Musel som skĺbiť spev, tanec a hranie, čo je vlastne podstata muzikálu, teda pre niekoho bežná vec, ale ja nie som muzikálový herec, takže to bolo pre mňa veľmi náročné.
Režisér Ondrej Spišák sa chopil muzikálu Na skle maľované v Nitre 50 rokov po tom, ako ho naposledy robil jeho otec, takže to bolo pre neho veľmi osobné a všetkých nás do toho vtiahol. Žili sme tým celým vďaka nemu a som za to vďačný. Je to iné spracovanie než na aké sú ľudia zvyknutí. Je modernejšie, festivalové, mladé a energické. Všetkých naň s radosťou pozývam!
Máte dokonca vlastné divadlo Azyl. Ako ste sa dopracovali k realizácii tejto myšlienky?
To divadlo je dielom našich kamošiek a spolužiačok z VŠMU. Celý nápad vznikol v hlave režisérky Katy Quisovej, pod jej taktovkou sme naštudovali inscenáciu Homo Hamlet a preniesli sme doň aj školskú inscenáciu Lebensraum. Mali sme v ročníku veľa hier, ktoré nám bolo ľúto len tak dernierovať a tak sme uvažovali, ako by sme s nimi mohli pracovať ďalej. Zároveň sme boli so spolužiakmi skvelý kolektív a nechceli sme sa len tak rozpŕchnuť, chceli sme spolu ak naďalej pracovať.
Ktorá rola je vám bližšia? Tá moderátorská alebo herecká?
Keby som robil len jedno, to druhé by mi chýbalo. Som vďačný, že vďaka televízii Joj sa môžem realizovať v oboch profesiách.
Prezradíte nám najbližšie pracovné plány?
To by som aj ja rád vedel. Nechám sa prekvapiť.