Richard Čanaky – spevák, liečebný pedagóg a večný Zahrajko – je roky neodmysliteľnou súčasťou detského sveta plného pesničiek, pohybu a fantázie. Hoci sa sám ocitol v neľahkej životnej etape, na pódiách rozdáva radosť naďalej.
Čitatelia vás nedávno mohli zažiť aj ako porotcu v detskej časti speváckej súťaže Muzikálová hviezda na pôde Domu umenia RDS Art group. Na čo dbáte pri vašom rozhodovaní? Čo je pre vás dôležité, aby dieťa skutočne ovládalo?
Muzikál je veľmi špecifická kategória. Spev, rytmus, charizma, energia atď… V súťaži Muzikálová hviezda išlo hlavne o spev a celkový prejav na pódiu. Bolo tam množstvo talentov a jedinečných vystúpení. Pri deťoch sa nedá hodnotiť len čisto momentálny prejav. Treba sa zahrať aj na vizionára a akoby čítať medzi riadkami. Veľa z nich sa popasovalo s trémou, prejavom, ale veľa z nich malo aj interakciu s publikom. Pozeral som sa na deti ako na bytosti, ktoré ide za svojim snom. Bol to krásny zážitok a som vďačný za túto možnosť.
Ste známy aj tým, že sa otvorene hlásite ku kresťanskej viere. Čo všetko vám viera dáva?
Viera mi dáva silu všetko zvládnuť. Je pre mňa dôležité byť autentickým, ako pred ľuďmi, tak aj v súkromí. V živote sa riadim jednoduchým princípom. Čo zasejeme, to budeme žať. A môžeme pred ľuďmi zasievať aj výberové zrná v bio kvalite, ak v skrytosti sejeme burinu, jedného dňa nám táto žatva pristane v stodole. A doženie nás to. Viera je niečo nadprirodzené a je to zdroj veľkej sily práve tam, kde pozemské veci zlyhávajú a narážajú na limity a zlyhania. Keď sa modlím, mám znovu silu vstať, hoci sa zdalo, že som dostal K.O.
Čo je podľa vás najnáročnejšie pri práci s deťmi?
Zbaviť sa svojho dospeláckeho brnenia. Pyšne poviem, že som sa to naučil od môjho tatina, ktorý bol vlastne veľký Zahrajko senior. Do nebíčka odišiel na MDD, beťár jeden.. Bol veľkým dieťaťom. Nie naivným ani nezodpovedným, ale hravým a pozitívnym. Detský svet je ako každá iná krajina. Ak chcete ísť do cudziny, musíte sa naučiť cudzí jazyk, zoznámiť sa s kultúrou, hodnotami, a niekedy aj snami a túžbami tých, ktorých chcete spoznať. Takže je to nekonečný proces. Hlavne na sebe.
Deti sú čisté duše, nepokazené sklamaniami a krivdami ako mnohí dospelí, spomínate si na detskú spätnú väzbu, ktorá vás naozaj dostala do kolien?
Vždy ma všetko dojíma. Aj dnes ma po koncerte objalo jedno dievčatko v škôlke, pozrelo sa na mňa a hovorí: “Ty si naozajstný.“ Nebola to otázka, povedala to vznešene, pomaly, akoby mi to vravel nejaký anjel… Ich objatia, kresby, úsmevy, to všetko vôbec nie je všedné. Najúžasnejšie je, keď po koncerte povie pani učiteľka, že tancovalo a zapájalo sa dieťa, ktoré inak nijako nereaguje.
Chodím aj medzi deti, ktoré majú nejaký handicap, či už fyzický, alebo mentálny. Som liečebný pedagóg a je pre mňa výzva zaujať práve deti, ktoré majú špeciálne potreby. Chce to zase len spoznať ich jazyk a nájsť spôsob komunikácie. Najväčšou odmenou sú reakcie práve takýchto detí.
Sám ste otcom, vystupujete pred mladým publikom viac ako dvadsať rokov, ako vnímate vyjadrenia, že dnešné deti sú iné?
Sú iné, pretože sú zrkadlom nás dospelých, rodičov. My sme pripustili, aby boli iné, ony sú vlastne v princípe stále rovnaké. Robia to, čo vidia na nás, čo im umožníme. My im nastavujeme pravidlá a hodnoty.
Keby ste mohli prežiť deň v ktorejkoľvek rozprávke, ktorú by ste si vybrali a prečo?
Júj, tých by bolo. V Arabele by som lietal na kufri a s čarodejom Vigom by som navštevoval rozprávkové bytosti. V rozprávke Princezná so zlatou hviezdou na čele, by som žil v krajine kráľa Miroslava a hnal by som Kazisveta preč z krajiny. Chcel by som sa vybrať za kamošmi Machom a Šebestovou a občas si zavolať ich slúchadlom. Ale najviac by som chcel zostať navždy Zahrajkom a prepájať tieto dva svety dospelých a detí cez pesničky a tanec.
Máte za sebou množstvo životných rozhodnutí a skúseností, ako sa dnes pozeráte na všetko, čím ste si prešli?
Snažím sa žiť tak, aby som čo najmenej musel vravieť „už je neskoro“. Následky niektorých rozhodnutí prichádzajú neskôr. Niekedy sa obviňujem, uvažujem, čo by som spravil inak, ale zažívam v živote akúsi zvláštnu logiku. Akoby všetko malo svoj význam. Bolesť a sklamania sú súčasťou života a viac ako bojovať s nimi, je lepšie ich využiť na ďalšej ceste. Veľa vecí je ovplyvnených dobou aj vekom, v ktorom prijímame určité rozhodnutia. Škola, práca, výber partnera, rodina…
Tie najväčšie životné rozhodnutia robíme v mladom veku, bez skúseností, možno bez dostatočnej zrelosti a sebapoznania. Myslím si, že je dôležité vedieť nabrať silu a odvahu aj v čase, keď sa nám to zdá veľmi ťažké. A ak sme rodičia, tak práve v tomto období byť svojim deťom a ich rozhodnutiam, čo najbližšie. Život je veľká húsenková dráha. Treba sa hlavne dobre držať, aby človek nevyletel.
Ste skôr optimistom alebo pesimistom?
Zobúdzam sa ako optimista, cez deň sa pesimisticky presviedčam, že ním ešte som, a večer zaspávam s presvedčením, že ten nasledujúci deň zvládnem optimistickejšie.
Kedy a kde vás môžu diváci vidieť aktuálne vystupovať?
Zahrajkovi na niektorých jeho koncertoch pomáha aj Myška Eliška. Je to úžasná bytosť. Je obdarená softvérom mi rozumieť. Je to moja snúbenica a sme spolu už sedem rokov. Sme veľmi podobní, takmer ako dvojičky s nekonečným zoznamom spoločných záujmov. Spolu sme vytvorili aj program Cupi & Lupi, v ktorom sa snažíme deti motivovať k športovým aktivitám.
Práve s týmto programom nás môžu stretnúť ľudia 5. mája v Prešove na Námestí mieru. V máji a v júni hráme skoro každý deň. Spomeniem aspoň niektoré koncerty Zahrajka a myšky Elišky. 10.5 Veľké Zálužie, 17.5 Šírava, 24.5 OC Tulip Martin, 31.5 OC MAX Nitra, 1.6 Žiar nad Hronom, 7.6 Veľké Leváre, 14.6 Festival Kroky /Košice/, 21.6 Na Bojnickom zámku, 28.6 Deň hasičov v Košiciach v Optime atď. Dáme všetko včas na Facebook-Zahrajko.
Detský hudobný projekt Spievankovo, ktorý viac než dve desaťročia tešil deti po celom Slovensku, sa stal predmetom verejných sporov medzi Vami a Máriou Podhradskou Čačíkovou alias Spievankou. Môžete sa vyjadriť k aktuálnej situácii pokračovania sporu a vášmu pohľadu na celú vec?
Je to veľmi smutné a vyčerpávajúce. Je nepochopiteľné, že to, čo sa dalo vyriešiť ľudsky a pokojne, musia riešiť právnici. Ani v najhoršom sne by som nepredpokladal, že sa mi stane to, čo prežívam. Túžim koncertovať a prinášať deťom radosť. Táto práca ma nesmierne napĺňa a milujem cestovanie, hudbu, spev a šantenie s deťmi. Naďalej chcem tvoriť a zabávať sa s deťmi po celom Slovensku.
Spievankovo je môj bývalý domov a navždy bude súčasťou mojej profesijnej DNA. Smutné je, že som bol naivný a dôverčivý a nechal to dôjsť tak ďaleko, že som bol z tvorcu a zakladateľa sofistikovane pretvorený na nájomného umelca a nakoniec bez diskusií vyhodený. Snažím sa však verejne sa k tomu vyjadrovať len vtedy, ak už je to nevyhnutné na moju obranu. Naozaj nechcem nikomu ubližovať, ani zbytočne vyťahovať spory.
Je však ťažké byť v pozícii toho, koho postupne verejne odstavia a šíria o ňom nepravdy, no ak dá veci na správnu mieru, vytýka sa mu, že nerieši veci v súkromí. O čo som sa naozaj snažil zo všetkých síl. Ale aj tak, to všetko nádherné, čo som v Spievankove za vyše dvadsať rokov prežil, si nenechám zo spomienok nikým vziať.
Ak by ste mohli všetkým deťom na svete povedať jednu dôležitú vec, čo by to bolo?
Dnes je moderné hovoriť o snoch, ísť za snami, plniť si svoje sny, ale je to tenký ľad, lebo som zažil v živote takých, ktorí cestou za svojimi snami šliapali po snoch druhých. Plniť si sny je bonus. Nemôže to byť hlavným poslaním života. Je tak ťažké radiť deťom, lebo sú bezbranné a celkom odkázané na svet dospelých. Dospelákom by som povedal, aby svojim deťom chránili detstvo za každú cenu.
Videl som niekoľkomesačné bábo ležať na brušku a pred sebou malo veľký tablet, videl som iné niekoľkomesačné bábo závislé na mobile. Keď sme sa fotili a kamoška matky vzala mobil, aby nás odfotila, dieťa spustilo bolestivý reálny plač. Matku si nevšímalo, ručičky vystieralo za mobilom, bola to hrôza. Čo sa dá odkázať deťom? Neponáhľajte sa byť dospelákmi. Budú z vás úžasní ľudia práve vtedy, keď si svoje detstvo naplno užijete. Hrajte sa vonku, majte veľa kamarátov, tancujte, športujte, smejte sa a robte malé somarinky, na ktoré my dospeláci zabúdame. Prebuďte v našich dospelých životoch naše vnútorné dieťa a my vám zato pripravíme lepší svet na život.
foto: archív R.Č.
