Rómske deti navštevujúce základnú školu v mestskej časti Stará Ľubovňa-Podsadek sú vo vzdelávaní segregované. Rozhodol o tom Najvyšší súd SR. S advokátkou mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva Vandou Durbákovou hovoríme o téme segregácia na školách.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu je prelomové aj v tom, že súd rozhodol, že štátne inštitúcie sú zodpovedné aj za segregáciu, ktorá vznikla samovoľne. Je to pre vás veľká vec a hodnotíte to ako prelom v našej legislatíve?
Uvedené rozhodnutie je dôležité pre celú našu spoločnosť. Je dôležité vnímať, že k segregácii v mnohých lokalitách už nedochádza zámerne. Často je výsledkom dlhodobej nečinnosti štátu, ktorý v mnohých lokalitách situáciu neriešil. Súd vyslal v tomto smere štátnym inštitúciám jasný signál, že musia konať a zabezpečiť všetkým deťom, vrátane rómskych, prístup k vzdelaniu tak, aby sa stali plnohodnotnými členmi a členkami našej spoločnosti. Je predsa v záujme nás všetkých, aby sme žili v spoločnosti, kde tolerancia, vzájomný rešpekt k odlišnosti a menšinám sú základnými hodnotami. Chcela by som zdôrazniť, že naša mimovládna organizácia pôsobí na východe Slovenska, žijeme tu, často sa stretávame Rómami a Rómkami žijúcimi vo vylúčených rómskych komunitách. Dve z nich sú našimi kolegyňami. Pravidelne pracujeme v teréne. Vnímame frustráciu mnohých ľudí v nich žijúcich, či už z rómskej menšiny, alebo majority a rozumieme jej. O to viac sa snažíme, aby štátne inštitúcie konali a tieto problémy riešili, nielen sa im nečinne prizerali, čo im ostatne vytýka aj najvyšší súd.
Vy ste na súde namietali, že mesto namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou, vybudovalo modulové prístavby, čím rozšírilo kapacitu školy. Modulové prístavby to je však bežná praktika, ktorá sa u nás používa…
Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí konštatoval, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej škole vybudovanej v blízkosti marginalizovanej rómskej komunity je nezákonné a predstavuje segregáciu. Jednoznačne tak odkázal zodpovedným štátnym inštitúciám a aj zriaďovateľom škôl, že pri riešení nedostatku kapacít na čisto rómskych školách musia hľadať iné zákonné riešenia, a nie prehlbovať nezákonný stav výstavbou modulovej školy.
V ktorých ďalších školách u nás došlo, alebo dochádza k samovoľnej segregácii?
V rámci našej práce v teréne sa v marginalizovaných rómskych komunitách často stretávame s tým, že v ich blízkosti sú školy, ktoré navštevujú len rómske deti. Samotné školy si s týmto problémom často už nevedia poradiť, preto sme smerovali našu žalobu na štát a mesto, nie na samotnú školu. Sú to práve štát a zriaďovatelia, ktorí musia danú situáciu riešiť. Dôvodov, pre ktoré dochádza k vzniku rómskych škôl môže byť viacero. Napríklad nimi môžu byť demografický vývoj, etnické zloženie obyvateľov danej lokality, rozhodnutie rodičov z majority dať svoje detí na iné školy, či nastavenie školských obvodov. Najvyšší súd však jednoznačne uviedol, že tieto dôvody neospravedlňujú segregáciu, ktorej rómske deti na týchto školách čelia a štátne inštitúcie musia robiť všetko pre to, aby desegregovali a umožnili tak deťom vzdelávať sa spoločne. Je predsa dôležité, aby sa už detstve mali deti možnosť navzájom spoznávať a školy by im na to mali vytvárať priestor. To že rómske deti často bývajú vylúčene ešte nesmie znamenať, že majú byť aj oddelene vzdelávané.
Žiadate, aby súd zaviazal ZŠ Podsadek vypracovať takzvaný desegregačný plán. Čo by mal podľa vás obsahovať? Aj rozmiestnenie rómskych detí po ostatných školách v meste?
Navrhujeme, aby samotný zriaďovateľ a štát, ktorí sú žalovanými v tomto súdnom spore situáciu v lokalite zanalyzovali a prišli s riešeniami, ktoré povedú postupne k odstráneniu nezákonného stavu. Takýmito riešeniami môžu byť zabezpečenie prepravy rómskych detí na iné školy v meste, iné nastavenie školských obvodov, či zrušenie danej školy. Určite je možné nájsť pozitívne prípady samospráv, ktoré si so situáciou poradili aj Stará Ľubovňa môže byť do budúcnosti takýmto pozitívnym príkladom, Veríme, že jej štát na tejto ceste poskytne všetku odbornú a finančnú podporu a v budúcnosti bude inšpiráciou pre mnohé iné obce a mestá, ktoré tiež majú záujem zlepšovať spolunažívanie a odstraňovať segregáciu rómskych obyvateľov v ich lokalitách.
Podsadek riešili od roku 2015
Najvyšší súd sa ZŠ Podsadek zaoberal na základe dovolania mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva z Košíc. Je to združenie zamerané na ochranu ľudských práv, hlavne národnostných menší, etnických skupín a cudzincov. V tejto veci mimovládka viedla od roku 2015 súdne konanie po podanej verejnej žalobe podľa antidiskriminačného zákona.
Viera Mašlejová
Foto: archív, V. D.
