Moderátorka Simona Frantová už roky brázdi krajinu, aby v relácii Tajomstvá Slovenska odhaľovala príbehy miest, ktoré dýchajú tradíciou, históriou i poctivým remeslom. Kým diváci obdivujú krásy regiónov z pohodlia domova, ona za kamerou zvláda nielen moderovanie, ale aj réžiu, produkciu a strih. Hovorí, že aj po desiatkach natočených epizód Slovensko stále prekvapuje aj ju samotnú.
V novej sérii Tajomstiev Slovenska opäť objavujete zabudnuté príbehy a zákutia našej krajiny. Ktoré miesto alebo príbeh vás v tejto sérii najviac dojal či prekvapil?
Tretia séria relácie má iný koncept ako tie predchádzajúce. So štábom sa chystáme cestovať po historických hoteloch, ktoré píšu úžasné príbehy prepojené s modernosťou dnešnej doby. V každej časti navštívime aj kúpele, ktoré uvoľnia telo a upokoja myseľ. Na záver relácie divákom ukážeme tradičné remeslo. A práve tie príbehy ma najviac fascinujú a dojímajú. Od malička mám silný vzťah k našim tradíciám. Moja stará mama Darinka Laščiaková, známa interpretka a zberateľka ľudových piesní ma k tomu viedla. Preto keď sa stretávam s remeselníkmi, ktorí robia svoju krásnu prácu od srdca s odkazom pre ďalšie generácie, je to pre mňa vždy veľký zážitok.
Máte pocit, že aj napriek množstvu relácií o Slovensku stále existujú neobjavené tajomstvá?
Keď som pred tromi rokmi začínala nakrúcať reláciu musím sa priznať, že som naše krásne Slovensko takmer vôbec nepoznala. A vidíte, štartujeme tretiu sériu a stále je čo objavovať. Presne tak, ako aj hovorí podtitul relácie, že Slovensko je blízke, čarovné a prekvapivé. Snažím sa vyberať miesta, ktoré ľudia poznajú, ale aj tie menej známe. V predošlých dvoch sériách bolo v relácii, ako sa hovorí, z každého rožka troška – história, kultúra, príroda, adrenalín, gastronómia, tradície.
Relácia pôsobí veľmi autenticky. Máte možnosť byť súčasťou aj rešeršu alebo scenára, alebo sa sústreďujete čisto na moderátorskú rolu?
Moderátorská rola je len chutná čerešnička na torte. Moja práca sa ale začína detailnou prípravou scenáru a itineráru, aby na pľaci všetko fungovalo. Musím sa s hosťami dohodnúť na rozhovoroch aby aj oni boli pripravení. V regióne potom s mojimi dvomi šikovnými kameramanmi nakrúcame zhruba štyri dni a na pľaci som okrem moderátorky aj režisérka, dramaturgička, produkčná a popri tom spravujem aj sociálne siete. A keď prídeme domov zo služobnej cesty, moja práca sa nekončí, ale pokračuje v strižni. Strih takej 30 minútovej relácie trvá približne týždeň a popri tom už pripravujem scenár na ďalšie nakrúcanie. Takže som doslova v jednom kolotoči.
Ako vyzerá bežný natáčací deň? Nosíte si so sebou nejaký vlastný talizman?
Keď so štábom vycestujem do regiónu, počas nakrúcania sa držíme presného itineráru, ktorý vopred pripravím. Častokrát je to doslova minútovník. Presúvame sa z miesta na miesto a mám pocit, že čas letí dvojnásobne rýchlejšie. Roky nosím retiazku s medailónikom, ktorú som dostala od maminky. Raz som si ju zabudla doma a hoci nie som poverčivá, chýbala mi jej ochrana. A ešte mám jeden talizman, ktorý som dostala od mojich kameramanov na narodeniny. Je to filmárska klapka, ktorú som často spomínala, že nám chýba a musím robiť „krokodíla“ ručne. To je náš televízny jazyk, ale asi si vie každý to gesto tlesknutia pred kamerami predstaviť. S klapkou sme už ako profesionálni filmári.
Čo sa naučila o sebe Simona Frantová počas cestovania Slovenskom?
Naučila som sa efektívne zbaliť do malého kufra (smiech). Naozaj to je výzva, pretože za jeden deň sa niekedy aj trikrát prezliekam podľa aktivít, ktoré ma čakajú. Ale teraz vážnejšie… Oveľa viac si vážim čas, ktorý môžem tráviť s rodinou a blízkymi. Byť na cestách je často veľmi náročné. Okrem Tajomstiev Slovenska moderujem a tvorím aj reláciu Chutné Slovensko, v ktorej varím so šéfkuchármi. Tiež ju nakrúcame v regiónoch a preto mám niekedy pocit, že nerobím nič iné len si balím kufor, vybaľujem a periem. Takže cestovanie mi ukrojilo z času, ktorý som mala pre seba a mojich blízkych. Na druhej strane ma zatiaľ doma nikto nečaká a tak sa môžem venovať naplno mojej práci, ktorá ma baví a napĺňa.
Boli aj chvíle, keď ste sa počas natáčania museli prekonať – fyzicky, psychicky alebo emočne?
Nedávno ma náš riaditeľ pochválil, že okrem moderovania zvládam aj turistiku, lyžovanie, lozenie po skalách, jazdu na koni, varenie a mnoho ďalších aktivít, ktoré sa v relácii objavujú. Ale presne ako sa pýtate, je to častokrát náročné po fyzickej, ale aj psychickej stránke. V jednej časti som sa musela prejsť po rímse okolo vyhliadkovej veže Ufo. Myslím, že mi to zobralo päť rokov zo života, tak veľmi som sa bála. Okrem toho, veľakrát bojujeme aj s počasím. Na Liptove sme nakrúcali pri teplote mínus 19 stupňov, doslova mi zamrzla sánka. A to je problém, keď máte urobiť rozhovor. V týchto vypätých situáciách prichádzajú aj emócie a stáva sa, že som na pľaci aj psychologičkou. S kameramanmi sa však vieme navzájom podržať. Mať dobrý tím je pri takejto práci veľmi dôležité.
„Roky nosím retiazku s medailónikom, ktorú som dostala od maminky. Raz som si ju zabudla doma a hoci nie som poverčivá, chýbala mi jej ochrana“
Máte chuť cestovať aj súkromne? Alebo po natáčaní najradšej ostávate doma?
Je pravda, že za ostatné tri roky som precestovala po Slovensku viac, ako niekto za celý život. Napriek tomu, že toho veľa vidím a zažijem, nemám čas si všetky tie krásne miesta vychutnať. Preto vždy hovorím, že sa tam ešte určite vrátim súkromne. Ale to by musel mať deň aspoň o desať hodín viac a priznám sa, že som aj unavená. Keď sa vrátim zo služobky, potrebujem byť aspoň dva dni sama so sebou, aby som načerpala energiu. Tú mi dodávajú aj moji blízki, na ktorých sa vždy veľmi teším.
Spája sa s vaším letom nejaká vôňa alebo chuť, bez ktorej si ho neviete predstaviť?
Leto si neviem predstaviť bez červeného melóna. Som na ňom doslova závislá, čo sa niekedy vie aj nepríjemne prejaviť. Ale vždy mi to stojí za to sa ho prejesť (smiech). V zime zasa prídu na rad gaštany. Mávam úplne zničené prsty na rukách od každodenného lúpania. To je tak žiaľ, keď mi niečo chutí, nepoznám mieru.
Ak máte chvíľku len pre seba, čo je vaša forma ideálneho relaxu?
Toho času pre seba nemám veľa, ale rada ho trávim aktívne. Dosť veľa športujem, pohyb ma vždy nabije energiou. V lete sú to napríklad kolieskové korčule, tenis, prechádzky v lese a v zime lyže a viac času trávim v posilňovni. Ale sú dni, keď sa nepohnem z bytu a mám chuť si len niečo dobré navariť a pustiť obľúbený film, či seriál.
Ste skôr ranné vtáča s bežeckými teniskami alebo nočná sova s knihou v ruke?
Určite som ranné vtáča. Dokonca aj keď nemusím a chcela by som si dlhšie pospať, o 6:30 som hore a už sa len prevaľujem v posteli. Tie bežecké tenisky ste trafili. Vedľa bytu mám les kam si chodím zabehať, alebo sa len tak poprechádzať. Milujem to ticho, pokoj a vône, ktoré ma obklopujú. To sú presne tie momenty, kedy som rada sama so svojimi myšlienkami.
Sú vaši blízki súčasťou vášho pracovného sveta? Dávajú vám spätnú väzbu na reláciu?
Moji blízki sú veľmi dôležitou súčasťou môjho pracovného sveta. Sú mi veľkou oporou. Podporujú ma v mojich rozhodnutiach a zároveň sú aj mojimi kritikmi. Aj keď sa mi to nie vždy samozrejme páči, spätná väzba je základ úspechu. Len tak sa môže človek posúvať vpred a robiť veci lepšie. Aj ja sa mám stále čo učiť a je to super motivácia. Takže čas strávený s mojou rodinou a blízkymi je pre mňa veľmi dôležitý a vzácny. Bez nich by som nebola tam, kde som a kým som.
Je niečo, čo ste počas ciest po Slovensku objavili a preniesli aj do svojho súkromného života? Napríklad recept alebo životnú filozofiu?
Na cestách ma stále sprevádzajú slová môjho profesora na vysokej škole: „Ak chceš niečo v živote dosiahnuť, urob pre to maximum. Ak to dosiahnuť nechceš, radšej ani nezačínaj.“ Som veľká perfekcionistka a detailistka, s čím niekedy aj sama bojujem. Ale práca na mojich reláciách ma naučila, že niekedy to netreba brať až tak vážne. Keď máme zdravie, máme všetko a čo má prísť príde.
foto: archív S. F.
