„Koľko som sa pre nich naplakala, až mi je to ťažko zrátať,“ začína Marika, “mať tvoj rozum a nohy, bežím kade ľahšie a žijem naplno. Ale čo, radšej neskoro, ako nikdy.“ V tomto bode ma už zaujíma, čo bude nasledovať.
So Šanim sa rozviedli minulý rok. Boli spolu dvadsaťpäť. Respektíve vedľa seba, tak to opísala. Nepatrilo sa rozvádzať, veď ju nebil a ani nepil. A ona sa pri ňom nudila. Priveľmi…
Svadba podľa makety
Po škole sa ihneď brali. Ten rok sa vydávali až štyri zo siedmych spolužiačok na strojárine. Obligatórny karfiol z trvalej na hlave, na ozdobu gerbera. Mala chuť fotky roztrhať, ale deti sa na nich stále bavia. „Taká bola doba, vy mudrlanti,“ vždy ich s láskou zahriakne. So Šanim spolu chodili pol roka, zamiesili a už aj bola veselica. Tak sa patrilo, zbytočne to neanalyzovala a sedacia súprava ako svadobný dar sa jej pozdávala. Rovnako aj podnikový trojizbák s výhľadom na rieku. Upratané vždy ako zo škatuľky, bábätko sa vyvážalo v Liberte a rodinné i priateľské návštevy híkali, aké to majú všetko krásne. Len oni so Šanim zabudli híkať. Tak trochu zabudli aj dýchať. Len boli a parili sa pod skleneným stropom rodinnej ponorky, ktorá ich úprimne zaskočila.
Poštár
Chvalabohu bol Šani dosť vyťažený a doma veľa času netrávil. Marike vyhovovalo, že je paňou hradu a zbytočne ju tam manžel neobťažuje svojou prítomnosťou. Zvykla si na materskú rutinu a svetlo na konci tunela videla v nástupe do práce. Keď o tom raz tak pri silnom turkovi v duritke premýšľala, zazvonil poštár. Tento bol mladý a nový, ešte sa nestretli. Čosi sa v nej pohlo. Túžba. Netušila, že v nej ešte drieme. Od tej chvíle sa tešila aj na účty za elektrinu. Dokonca sa zvykla primaľovať a poštár Ferko neváhal a jej vzhľad vždy lichotivo okomentoval. V dnešnej dobe by možno čelil obvineniam zo sexizmu. Vtedy prúd jeho reči pôsobil ako blahodarný balzam na ubité materské ego. A ako sa vraví, príležitosť robí zlodeja…
Nevera
Raz to už Marika nevydržala a Ferka pozvala na toho turka. Príjemný rozhovor nastolil tradíciu, ktorá sa ťahala mesiace. Keď mal mladík nadrobené, vždy si s peknou mamičkou rád poklebetil. Zvykol si ju nechávať až na koniec rajónu a raz sa naňho usmialo nevídané šťastie. Šani bol na školení. Príjemný rozhovor sa zvrtol a poštár v spálni hrdo zastúpil miesto zákonitého. A že bol veru talentovaný. Marika sa ho nevedela nabažiť. Nechcela aby odišiel. Ale fajront bol fajront. Vtedy frustrovaná mamička pochopila, čo ju tak ťažilo a stala sa príkladom toho, že s jedlom rastie chuť. Feriho čakávala pripravená a potešená. Dokonca si aj jej manžel všimol, že má ženuška akúsi krajšiu žiaru v očiach. Neskúmal to. Mal dosť vlastného „biznisu“.
Prečítaj si tiež
Ďalší pán na holenie
Keďže bolo odcudzenie medzi manželmi zrejmé už dlho, zbytočné drámy okolo seba nerobili. Šani sa rád vyšantil po svojom, rybačka či krčma boli jeho verné partnerky. A Marika v tichosti fňukala. Kvôli manželovi určite nie. Ale kvôli Petrovi, Mirovi aj Ivanovi, ako zaľúbená pubertiačka. Každý jej do hlavy tlačil „kaleráby“ vlastného druhu. „Dnes, keď mi dcéra povie, ako jej niekto dvorí, na sto kilometrov rozoznám typ ‘seladóna‘. Ak by som vtedy mala viac rozumu, za ten čas, čo som venovala trápeniu sa nad mužmi, som mohla vyštudovať druhú vysokú školu,“ poznamená sebakriticky. V každom prípade, skúsenosť je skúsenosť a aspoň vie teraz vo veciach lásky lepšie poradiť synovi a dcére.
Rozvod snov
„Mami, a vy chcete s tatkom dokedy na nás hrať takéto divadlo? Nie je vám to už trápne?“ spýtala sa raz znenazdajky Žofka. Marika chcela najprv oponovať, ale zrazu z nej vyšlo len strohé „neviem“. Uvedomila si, že deti vnímali celé tie roky, že je u nich čosi inak. Hoci raz ročne strávili obligatórnu rodinnú dovolenku na podnikovej chate v Tatrách, ale inak ich, s výnimkou nedeľných rezňov, nespájalo nič. Tak si manžela posadila raz do kuchyne a po rokoch sa úprimne porozprávali. Deti sú už veľké, nemá zmysel to ďalej naťahovať. Obraz rodiny udržali, kým sa dalo, ale ďalej načo. Zhodli sa obaja a onedlho u nich nastalo čosi ako rozvod snov. Po dvadsiatich piatich rokoch pretvárky sa obaja manželia zhlboka nadýchli a spravili tak najlepšie ako mohli…
Dnes sa už babka a dedko bez problémov stretnú na povestného turka. Deti im dali vytúžené vnúčence a každý sa môže na nich realizovať po svojom. Šani sa po rozvode usadil pomerne rýchlo. Dokonca sa oženil, ale sväto sväte tvrdí, že s Henrietou je to úplne iná káva. Je mladšia, tak sa snaží udržať s ňou tempo.
Marika ostala oficiálne sama. Vždy sa rada stretne s niektorým z dobrých kamarátov, ale svoju slobodu si ctí nadovšetko. Časť roka trávi v malom apartmáne pri mori a rada v ňom vždy privíta aj deti s vnúčatami. Píše tam knihu, ktorej sa snáď dočkáme už čoskoro.
