Kristián Dufinec sa folklóru venuje odmalička. Lásku k nemu dostal do vienka už ako dieťa, formoval sa v umeleckom súbore Lúčnica a momentálne pôsobí ako frontman hudobnej skupiny Iconito, ktorá sa v poslednom čase spája s FS Zemplín. V najnovšom hudobnom počine – na albume Korene, spolu experimentujú miešaním folklóru s inými žánrami. A to veľmi úspešne.
Kapela Iconito spoločne s folklórnym súborom Zemplín funguje už štyri roky a stále napredujete. V čom tkvie tajomstvo vášho úspechu?
Myslím si, že v našom prípade sa spojili telesá, pri ktorých jedno vzišlo z druhého. V Iconite sme všetci folkloristi a folklórom sme žili už dávno predtým než sme ho začali prepájať do tvorby. Nie je to nič vyumelkované, ale je to naopak živý pocit z toho, že si vážime korene a naše tradície. Chceme ich pestovať a ponúkať mladej generácii tak, aby ich dokázala precítiť. Snažíme sa tvoriť pre mladých a hovoriť ich jazykom. Tento princíp funguje. Základom pri týchto spojeniach je nájsť rovnováhu, aby sa z toho nestal gýč, ale snažíme sa citlivo narábať s ľudovými motívmi a prvkami. Pretavujeme fragmenty folklóru do modernej podoby.
Ako to máte s disciplínou? Ste sám na seba prísny?
Samozrejme. Naučil som sa disciplíne už ako malý chlapec v detskom folklórnom súbore Zemplínik, neskôr počas strednej školy v Zemplíne, kde ma formoval Milan Hvižďák A Peter Cicák a nasledoval umelecký súbor Lúčnica. Bola to obrovská škola disciplíny, a toho, ako sa dá pracovať s tradičnou kultúrou. Veľmi veľa som sa naučil od pána profesora Štefana Nosáľa, Janka Ďurovčíka, docenta VŠMU – Janka Blaha a aj od terajšieho umeleckého vedúceho Mikuláša Sivého. Veľa som študoval, pýtal sa a učil sa za pochodu. Bol som prítomný na mnohých krásnych projektoch, ktoré sme s Lúčnicou vytvorili. Nesmiem zabudnúť ani na spoluprácu s Igorom Timkom z NoName, ktorý bol istý čas našim producentom, či Ivana Táslera pri projekte IMT Smile & Lúčnica.
Môže milovník folklóru od vášho CD nosiča Korene očakávať klasický folklór, na aký je zvyknutý?
Prakticky ide o využitie folklórnych elementov, ktoré pretavujeme do modernej podoby. Vysoko štylizujeme pôvodné ľudové piesne do formy populárnych piesní. Modifikujeme ich melódie, meníme im harmónie, či texty, vymýšľame im úplne nové refrény. Miešali sme ich aj s inými hudobnými žánrami, ako sú folk, pop, jazz, rock. Dokonca aj metal a rap. Myslím, že si v ňom každý nájde niečo pre seba. Celé CD je vlastne soundtrackom celovečerného predstavenia KORENE, ktoré je ďalším produktom nášho projektu. Niektoré z piesní sú preto aj inštrumentálne a slúžia ako podmaz pre jednotlivé choreografické čísla.
Počas minulého roka ste absolvovali turné po amerických mestách, ako vás prijali Slováci a Slovenky žijúci v zámorí?
Behom jedného roka sme absolvovali až tri cesty do Ameriky. Začali sme folklórnym plesom v New Jersey a v zápätí nato sme boli pozvaní do Chicaga na najväčší česko-slovenský ples v USA. Potom nás zavolala slovenská ambasáda vo Washingtone, aby sme prišli zahrať na 30. výročie založenia Slovenskej republiky. Zahrali sme si aj v Bostone, Trentone, v Queense, či na Manhattane. Otvorili sa nám nové dvere a začali sa nám ozývať rôzne slovenské komunity zo zahraničia. Chýba im domovina a sú veľmi vďační a naozaj si vážia, keď im prídeme zahrať. Je tam cítiť obojstranná radosť.
Ste známy tým, že sa aktívne zaujímate o spoločenské dianie. V piesni z tvorby Iconita, Chcem zmenu, ste vyjadrili váš postoj a túžbu po zmene spoločensko-politických pomeroch na Slovensku, odvtedy uplynulo desať rokov. Máte dojem, že sa niečo zmenilo k lepšiemu?
Bol to pohľad mladých ľudí, ktorí hľadajú svoje miesto v spoločnosti. Človek sa možno aj každé štyri roky zmýli, ale len tak prežívať nemá zmysel. Musíme sa zaujímať o spoločnosť, pretože nakoniec sa môže stať, že nám budú vládnuť tí najneschopnejší z nás. To hovorí jedno múdre porekadlo. Treba mať oči otvorené a hľadať to dobré. Momentálne sme už menej revolucionársky, čo do spoločenského diania ale zameriavame sa na to, akým spôsobom vieme spoločnosti pomôcť bez toho, aby sme poukazovali na to zlé, ale hľadali to dobré.
V poslednom období sa veľa hovorí o vlastenectve a národnom cítení, vo vašich piesňach je počuť hrdosť na rodnú hruď. Čo si myslíte o týchto diskusiach?
Vlastenectvo v zdravej forme vnímam tak, že treba byť hrdý na to odkiaľ pochádzame a uvedomovať si naše dary. Ako folklorista vidím akú neskutočnú rozmanitosť máme na tak malom území. Týka sa folklórneho aj ľudového prejavu. Málokto si to uvedomuje. Treba si však samozrejme všímať, rešpektovať a vážiť aj ostatné kultúry. Ja sám veľmi rád objavujem krásy aj v iných kultúrach, zbožňoval som napríklad zájazdy do latinskej ameriky. Človek si potom lepšie uvedomí aj to, čo máme doma a vie byť na to úprimne a patrične hrdý. Slováci sú v mnohých aspektoch svetoví. Netreba sa podceňovať, ale držať sa pri zemi a uvedomovať si naše plusy aj mínusy. Človek – slovák vie byť niekedy až príliš sebakritický a spoločensky podceňuje svoje kvality pri porovanávaní sa so zahraničnými interpretmi. Pre zahraničného muzikanta sme ale aj my zahraniční. Tak sa na to pozerám ja. 🙂
Na našom území vždy existoval mix viacerích kultúr a práve tie ho tak obohatili.
Je to dolina, kde sa stretol maďarský čardáš, rakúsky valčík, česká polka, poľská mazurka a odzemky valachov z rumunska a z Ukrajiny. Premiešalo sa to so slovenským naturelom a výsledok je naozaj krásny a obohacujúci pre všetkých.
Z akej rodiny pochádzate? Hralo tam umenie svoju rolu alebo naopak?
Z mamkinej strany boli všetci doktori. Z otcovej učitelia. Babka učila hudobnú a dedo hrával na gitare. Otec chodieval ako malý na husle a cez dedka sa začal venovať gitare. Neskôr ho nasledoval aj môj strýko. Takže s umením som bol spätý odmalička.
Pochádzate zo Sobraniec, bývate v Michalovciach. Čím je pre vás východné Slovensko špeciálne?
Narodil som sa v Sobranciach, kde som žil veľmi krátko a prakticky od detstva som bol v Michalovciach. Do Sobraniec sa ale častokrát vraciam dodnes, keďže tam mám babku. Mám rád zemplínsky kraj – je to pre mňa únik z reality, zakaždým, keď som doma..
Muzikantský život je o cestách, premýšľate nad založením rodiny?
Mám priateľku už dlhší čas, tancuje v Lúčnici. V súčasnosti sme obaja ponorení v práci, ale v blízkej budúcnosti sa založeniu rodiny nebránime. Ja pendlujem medzi západom a východom krajiny a víkendy trávim po koncertoch, takže uvidíme, možno sa to časom upraví.
Pospevujete si neustále niečo, alebo viete hlavu od hudby „vypnúť“?
Neviem vypnúť hlavu od ničoho. Musím si veci zapisovať, lebo tam niekedy behajú jedna cez druhú. Rovnako je to tak pri tvorbe alebo čomkoľvek inom.
Popri hudbe ste nezabudli aj na vzdelanie..
V roku 2012-2016 som študoval Podnikový manažment na CIty University of Seattle v Baratislave. V roku 2014 som súčasne začal študovať aj ľudový tanec na hudobno tanečnej fakulte VŠMU. Tento odbor som skončil v roku 2020. No a rok predtým som si dokončil externe magisterský titul MBA na European Institute v Prahe. Skúsenosti z jednej i druhej školy prepájam, keďže sám manažujem našu kapelu i jej projekty.
Pesnička Slovenské devy z produkcie Iconito & Zlaté husle má na kanáli Youtube vyše 6 a miliónov videní, rovnako je na tom aj skladba Korene, čakali ste taký úspech?
Už neočakávam nič. Radšej. Aby som potom nebol sklamaný. Poučil som sa tak z mnohých našich projektov. Aj keď som cítil, že pieseň Slovenské Devy je iná, ako bola dovtedy naša predošlá tvorba. Vždy sa však snažíme urobiť a vyprodukovať naše piesne i klipy tak, aby sme sa za ne vedeli postaviť a nehanbili sa za našu prácu ani o desať rokov. Takto vnímam prácu s umením ja – aby potešilo a pohladilo dušu diváka, no zároveň v ňom zanechalo niečo, čo ho obohatí. Prečo by nemohlo byť umenie alebo umelecké dielo aj niečím, čo má význam a odkaz a nielen prázdnym produktom? Chcel by som, aby ľudia verili našim piesňam, projektom, a aby naša tvorba bola zmysluplná a dlhotrvácna.
Už 28. januára vás diváci majú možnosť vidieť v Bratislave vo veľkolepej multižánrovej šou o slovenskom folklóre v moderných podobách. Aká je hlavná myšlienka projektu, kde bude až 65 účinkujúcich?
Projekt Korene sme odštartovali už v roku 2021 titulnou piesňou Korene, kde poukazujeme na dominanty šiestich slovenských regiónov, sú to Myjava, Podpoľanie, Horehronie, Kysuce & Terchovská dolina, Gorali a Zemplín. Snažíme sa fragmenty ľudovej tvorby štylizovať do vyššieho umenia. Vyberáme si typické elementy pre dané regióny ako fujara, roľníctvo a podobne a predstavujeme ich divákom.
Folklór sa v istom období zakonzervoval a prestal sa ďalej vyvíjať a my sa snažíme v našej tvorbe poukázať na to, ako by sa ďalej až do dnešných dní vyvíjal. Ako by na neho vplývali súčasné žánre. Naše piesne sú robené pohľadom dnešného človeka. Na veľkolepom vystúpení diváci uvidia na jednom pódiu kapelu ICONITO, ľudový orchester, spevácky zbor a tanečný súbor Folklórneho súboru Zemplín. Na pozadí uvidíte dokrútky z regiónov s hlasmi známych hereckých legiend Mariána Slováka, Jána Greša, Františka Kovára, Vladimíra Jedľovského, Ľubomíra Pauloviča a Alfréda Swana. Celá šou vyvrcholí emotívnou piesňou Korene.
Rád by som pozval divákov na pridané predstavenie 28. januára v Bratislave o 15:00. Teším sa na vás.