Hudobná skupina ICONITO a FS Zemplín vydali spoločne hudobné CD. Nesie názov KORENE, rovnako ako ich spoločný multižánrový projekt. O novom albume ako aj ich ďalších plánoch sme sa rozprávali so spevákom, tanečníkom a spolutvorcom projektu KORENE – Kristiánom Dufincom.
Ten sa folklóru venuje odmalička. Lásku k nemu dostal do vienka už ako dieťa, formoval sa v umeleckom súbore Lúčnica a momentálne pôsobí ako frontman hudobnej skupiny Iconito, ktorá sa v poslednom čase spája s FS Zemplín. V najnovšom hudobnom počine – na albume Korene, spolu experimentujú miešaním folklóru s inými žánrami.
Podarilo sa vám zrealizovať nový album Korene, ktorý je soundtrackom celovečerného predstavenia z dielne Iconita a FS Zemplín. Povedzte nám viac o tom, ako vznikal.
Obsahuje všetky nahrávky v tom istom poradí, ako aj na samotnom predstavení. Je rozdelený do siedmich častí. Prvých šesť sa zaoberá jednotlivými regiónmi Slovenska od Myjavy, Podpoľania, Horehronia, Kysúc, Goralov až po Zemplín. Pri každom regióne sa venujeme inej téme. Na Myjave je to roľníctvo, pri Podpoľaní výroba fujár, na Horehroní hrá prím drevorubačstvo, na Kysuciach pastierstvo. Pri Goraloch zase pltníctvo a na Zemplíne vinárstvo. V záverečnom bloku sú všetky regióny spojené do jedného celku s titulnou pesničkou Korene. Tá je čisto autorskou piesňou. Tie zvyšné sa inšpirujú z jednotlivých námetov a esencií ľudovej piesne. Spolu je ich dvadsaťdeväť.
Môže milovník folklóru na CD očakávať klasický folklór, na aký je zvyknutý?
Prakticky ide o využitie folklórnych elementov, ktoré pretavujeme do modernej podoby. Vysoko štylizujeme pôvodné ľudové piesne do formy populárnych piesní. Miešali sme ich aj s inými hudobnými žánrami, ako sú folk, pop, jazz, rock. Dokonca aj metal a rap. Myslím, že si v ňom každý nájde niečo pre seba. Celé CD je vlastne soundtrackom celovečerného predstavenia KORENE, ktoré je ďalším produktom nášho projektu. Niektoré z piesní sú preto aj inštrumentálne a slúžia ako podmaz pre jednotlivé choreografické čísla. CD vyšlo do sveta oficiálne 12. decembra 2022.
Čo vás viedlo k tomuto hudobnému experimentu?
Folklór sa po prvej aj druhej svetovej vojne prestal vyvíjať. Akoby sa „zakonzervoval“. Spoločnosť sa začala urbanizovať. Dovtedy sa pieseň vyvíjala len ústnym podaním z generácie na generáciu a zrazu to ustalo. Našou tvorbou by sme v rámci tohto projektu chceli poukázať na to, ako by folklór dnes mohol vyzerať, keby naňho vplývali iné hudobné žánre, ako sú napríklad jazz, pop a rock, či iné, a keby súčasne rástli a vplývali vývojovo na folklór v jeho prirodzenom prostredí. Samotný projekt je však oveľa komplexnejší a zaoberá sa viacerými aspektmi folklóru či práce s ním.
Nedávno ste sa vrátili z USA, kde ste vystúpili pre komunitu Slovákov žijúcich v Trentone – hlavnom meste New Jersey. Ako bolo?
Je tam Kostol sv. Michala, ktorý založila komunita Slovákov pred sto rokmi. Slováci žijúci v New Jersey a v Pennsylvánii či v ďalších spádových oblastiach sa v ňom už roky pravidelne stretávajú. Pri príležitosti výročia novodobých slovenských dejín tohto kostola usporiadali folklórny ples, na ktorý nás s Iconitom pozvali. Kapelu som reprezentoval spolu s našim klávesákom Silvestrom Michalenkom. Videli sme aj Washington, New York a Philadelphiu. Najbližšie nás však čaká aj ďalšia výzva. Nezávisle od seba nás oslovili aj Slováci z Chicaga, kam sa čoskoro chystáme. Pozvanie sme dostali od FS Veselica, ktorý tam pôsobí a organizuje každoročne ples pre komunitu Čechov a Slovákov. Tentokrát sa ideme reprezentovať ako celá kapela. Veľmi sa tešíme na tento zájazd. Mám dojem, že Slováci žijúci v zahraničí sú častokrát vďačnejší svojej kultúre a národu než tí, ktorí to majú doma na podnose. Vždy nás veľmi pekne privítajú a starajú sa o nás. Mali by sme si viac vážiť to, čo máme doma. Na to prichádzame mnohokrát až keď sme mimo domova.
Diváci vás budú mať možnosť vidieť vystúpiť 23. júna v priamom prenose RTVS na pätnástom ročníku odovzdávania cien ankety Slovenka roka 2023. Čo im predvediete?
Na tomto výnimočnom podujatí sa chystáme vystúpiť s úplnou novinkou, no viac zatiaľ neprezradím, určite to však bude pieseň, ktorá chytí za srdce nejednu Slovenku (úsmev). Okrem Slovenky roka a mediálnej podpory pre CD plánujeme na jeseň vystupovať s projektom Korene aj na celoslovenskom turné. Chystáme sa ešte vydať aj dve piesne z tohto albumu, jedna nás prenesie do zákulisia spomínaného celovečerného predstavenia a ďalšia bude uzatvárať celý projekt.
Z akej rodiny pochádzate? Hralo tam umenie svoju rolu alebo naopak?
Z mamkinej strany boli všetci doktori. Z otcovej učitelia. Babka učila hudobnú a dedo hrával na gitare. Otec chodieval ako malý na husle a cez dedka sa začal venovať gitare. Neskôr ho nasledoval aj môj strýko. Takže, s umením som bol spätý odmalička.
Boli ste k folklóru vedený alebo ste si k nemu našli cestu samostatne?
Otec hrával kedysi v súbore Zemplín na kontrabas. Strýko je tam dodnes už približne tridsať rokov a hrá na husliach. S týmto prostredím som sa teda stretával ako dieťa prirodzene. Neskôr som sám poprosil otca, aby ma do súboru prihlásil. Začal som tam účinkovať ako tanečník vo štvrtom ročníku základnej školy. Napokon som v súbore Zemplín strávil desať rokov – z toho päť v detskom súbore a päť vo veľkom. Ďalších desať som bol členom US Lúčnica.
Pesnička Slovenské devy z produkcie Iconito & Zlaté husle má na kanáli Youtube vyše 5 a pol milióna videní, čakali ste taký úspech?
Už neočakávam nič. Radšej. Aby som potom nebol sklamaný. Poučil som sa tak z mnohých našich projektov. Aj keď som cítil, že pieseň Slovenské Devy je iná, ako bola dovtedy naša predošlá tvorba. Vždy sa však snažíme urobiť a vyprodukovať naše piesne i klipy tak, aby sme sa za ne vedeli postaviť a nehanbili sa za našu prácu ani o desať rokov. Takto vnímam prácu s umením ja – aby potešilo a pohladilo dušu diváka, no zároveň v ňom zanechalo niečo, čo ho obohatí. Prečo by nemohlo byť umenie alebo umelecké dielo aj niečím, čo má význam a odkaz a nielen prázdnym produktom? Chcel by som, aby ľudia verili našim produktom, piesňam, projektom, a aby naša tvorba bola zmysluplná a dlhotrvácna.
Pochádzate zo Sobraniec, žili ste však v Michalovciach a teraz v Bratislave. Čím je pre vás východné Slovensko špeciálne?
Narodil som sa v Sobranciach, kde som žil veľmi krátko a prakticky od detstva som bol v Michalovciach. Do Sobraniec sa však častokrát vraciam dodnes, keďže tam mám babku. Mám rád zemplínsky kraj – je pre mňa únikom z reality zakaždým, keď som doma.
Pospevujete si neustále niečo alebo viete hlavu od hudby aj „vypnúť“?
Neviem vypnúť hlavu od ničoho. Musím si veci zapisovať, lebo mi v hlave niekedy behajú jedna cez druhú. Rovnako je to aj pri tvorbe alebo pri čomkoľvek inom.
Popri hudbe ste nezabudli ani na vzdelanie
V roku 2012-2016 som študoval odbor Podnikový manažment na City University of Seattle v Bratislave. V roku 2014 som súčasne začal študovať aj ľudový tanec na hudobno-tanečnej fakulte VŠMU. Tento odbor som skončil v roku 2020. No a rok predtým som si dokončil externe magisterský titul MBA na European Institute v Prahe. Skúsenosti z jednej i druhej školy prepájam, keďže sám manažujem našu kapelu a jej projekty.
Nedávno ste sa vrátili z Prahy, kde ste vytvárali choreografiu pre miestny FS Limbora.
Áno, FS Limbora ma oslovil, aby som pre nich pripravil novú choreografiu, ktorú budú premiérovať na ich výročí už tento marec. Teším sa aj tejto spolupráci a ďalším umeleckým projektom, do ktorých sa zapájam. Mimo iného je, samozrejme, pre mňa prioritou kapela ICONITO a jej aktivity. Vďaka folklóru a umeniu mám veľmi pekný a bohatý vnútorný život. Som vďačný, že mám takúto možnosť…