Slovenský komorný orchester patrí už šesť a pol desaťročia k najvýraznejším hudobným telesám na Slovensku. Jeho príbeh sa začal na jeseň roku 1960 v Slovenskej filharmónii a od prvých tónov niesol v sebe jasnú víziu. Vytvoriť súbor, ktorý bude hovoriť vlastným hudobným jazykom, pestovať interpretačnú kultúru na najvyššej úrovni a zároveň zostať blízky poslucháčom všetkých generácií. Túto víziu vtisol orchestru jeho zakladateľ Bohdan Warchal, huslista s mimoriadnym umeleckým rozhľadom a charizmou, ktorý formoval tvár telesa počas štyroch desaťročí.
Pod jeho vedením sa Slovenský komorný orchester stal fenoménom domácej hudobnej scény. Precíznosť, štýlová čistota, komorná súhra a osobitý zvuk vytvorili rukopis, ktorý si rýchlo získal rešpekt doma aj v zahraničí. Warchal dokázal prepojiť disciplinovanú prácu s radosťou z muzicírovania, vďaka čomu sa koncerty orchestra stávali nielen umeleckým, ale aj ľudským zážitkom. Objavoval diela, ktoré dovtedy na Slovensku nezazneli, a systematicky podporoval domácu tvorbu. Slovenský komorný orchester sa tak stal dôležitým sprostredkovateľom dialógu medzi minulosťou a súčasnosťou, medzi tradíciou a novými impulzmi. Prof. Bohdan Warchal viedol komorný orchester s malou nečakanou pauzou celých 40 rokov.
Štafetu prevzal Danel
Po Warchalovej smrti prevzal umelecké vedenie huslista Ewald Danel, ktorý na túto výnimočnú tradíciu nadviazal s rešpektom a vlastnou víziou. V tejto práci neúnavne pokračuje už 25 rokov. Od roku 2001 rozvíja zvukovú kultúru orchestra, rozširuje jeho repertoár a prináša nové koncertné projekty. Pod jeho vedením zaznelo viac než sedemdesiat premiér slovenských skladieb, čo je dôkazom neochvejnej podpory domácej hudobnej tvorby. Danel dokáže zachovať warchalovský étos a zároveň otvárať orchester novým výzvam, súčasným skladateľským prístupom i netradičným koncertným formátom.
Hudba je jazykom empatie
Slovenský komorný orchester je dnes telesom, ktoré prirodzene prepája generácie. Pravidelne koncertuje v Slovenskej filharmónii, vystupuje na domácich i zahraničných festivaloch a prináša hudbu do miest, chrámov aj netradičných priestorov. Mimoriadne projekty, koncerty bez bariér pre ľudí so zdravotným znevýhodnením či dlhoročná tradícia uvádzania Haydnovho diela Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Katedrále sv. Martina na Kvetnú nedeľu dokazujú, že jeho poslanie presahuje hranice bežného koncertného života. Hudba sa v jeho podaní stáva jazykom porozumenia a spolupatričnosti.
Spomienky pána Kunca
Do mozaiky spomienok na zrod Slovenského komorného orchestra patrí aj huslista Zdenko Kunc, jeden zo zakladajúcich členov telesa, ktorý v ňom pôsobil v rokoch 1960 až 1966. Ako priamy svedok prvých krokov orchestra prináša dnes cenné osobné spomienky na obdobie, keď sa rodil jeho nezameniteľný hudobný jazyk. Spomína na entuziazmus mladých hudobníkov, intenzívnu prácu i výnimočnú atmosféru, ktorú dokázal vytvoriť Bohdan Warchal: „Jeho nároky boli veľké a naše možnosti ešte nepoznané. Vzorom nám bol jeden taliansky komorný súbor a tam sme sa chceli dostať. Veľa úsilia a času sme vynaložili, aby sme sa niekam dostali. V tom čase u nás podobné orchestre nejestvovali. Mali sme šťastie na manažéra pána Horvátha, ktorý mal na starosti propagáciu a chod orchestra. Keď do Bratislavy zavítal zahraničný dirigent, pán Horváth ho pozval na našu skúšku, aby si nás vypočul. Boli to dirigenti svetového mena a ich spätná väzba nás posúvala. Dostali sme sa do Rakúska, neskôr do Švédska, Talianska aj do Španielska. Pán Warchal sa vedel aj nahnevať, raz dokonca odišiel na pol roka do Prahy. Našťastie sa aj vrátil.“
Na prvý verejný koncert, ktorý sa 22. februára 1961 v Dome osvety, Bratislava-Nivy pod Warchalovým vedením spomína so smiechom: „Koncert dopadol dobre, na to, že bol náš prvý – zahrievací.. Dovolili nám vystúpiť iba pod podmienkou, že sa vzdáme honoráru v prospech bojujúcej Kuby. Neskôr sme hrávali rôzne skladby, staré aj moderné, ale cítili sme sa motivovaní. Robili sme niečo, čo ešte nik v našich končinách nerealizoval. Mňa osobne inšpiroval jeden juhoslovanský dirigent pán Jakšič a otvoril nám ako orchestru oči. Naučil nás nebrať sa tak vážne. Časom sme sa uvoľnili, pretože sme cítili, že sme na správnej ceste. V orchestri sa nik nad nikým nevyvyšoval, jediným šéfom bol pán Warchal, čo povedal, to platilo. Ťahali sme za jeden povraz. Každý sa snažil hrať najlepšie ako vedel. Nebol tam priestor na zaváhania. Niekedy sme vedeli celé partitúry naspamäť,“ rozpráva s úsmevom Kunc.
„Hudba mi dala strašne veľa. Som jej vďačný za život, aký som žil.“ S odstupom rokov vníma kontinuitu orchestra ako mimoriadnu hodnotu. Zdôrazňuje, že zachovanie vysokej umeleckej úrovne, rešpekt k tradícii a zároveň otvorenosť novým podnetom sú dôkazom, že duch zakladateľov v orchestri naďalej žije a prirodzene sa prenáša na ďalšie generácie hudobníkov.
Nadčasový orchester
Významnou súčasťou identity komorného orchestra je aj každoročný januárový koncert Hommage à Bohdan Warchal, ktorým si pripomína osobnosť svojho zakladateľa a jeho zásadný vklad do formovania slovenskej interpretačnej školy. Počas aktuálnej 77. sezóny si pripomíname na viacerých konceroch 65. výročie Slovenského komorného orchestra. Je to nielen oslava dlhej histórie, ale aj dôkazom živej kontinuity. Koncerty doma i v zahraničí, spolupráca so špičkovými sólistami a návraty do miest spojených s Warchalom a Danelom pripomínajú, že Slovenský komorný orchester si uchováva pevné korene a zároveň má otvorený pohľad smerom k budúcnosti.
Osobitným momentom bol aj koncert k výročiu prvého verejného vystúpenia z roku 1961, na deň presne 22. februára 2026, keď sa na pódiu stretli súčasní aj bývalí členovia orchestra, aby si spoločne uctili tradíciu, z ktorej vyrástli. Vďaka Bohdanovi Warchalovi a Ewaldovi Danelovi vznikol a naďalej rastie súbor, ktorý dokáže osloviť pamätníkov aj mladé publikum, znalcov aj tých, ktorí do sveta klasickej hudby vstupujú po prvý raz. Šesťdesiatpäť rokov potvrdzuje, že hudba má silu spájať generácie a vytvárať hodnoty, ktoré pretrvávajú.
Foto: Alexander Trizuljak