Vyzerá to ako láska, cítite motýliky, užívate si spoločné noci, rána aj správy plné emotikonov… a potom ticho. Týždeň, možno aj dva. Neodvážite sa spýtať, kam to celé smeruje, aby ste to nepokazili. A tak zostávate visieť niekde medzi – ani single, ani vo vzťahu. Vitajte v „situationshipe“ v slovenčine prekladanom ako „skorovzťahu“. Fenoméne, ktorý sa stal trendom, no často aj emočným labyrintom.
Má vôbec šancu prerásť do skutočného vzťahu? A ak nie, ako z neho von so zdravým rozumom aj srdcom? Na to sme sa opýtali terapeutky Andrey Fejovej z Hedepy.
Ako by ste definovali skorovzťah?
Môže trvať mesiace a pokojne aj roky. Po celý čas však zostáva niekde medzi vzťahom a nezáväzným randením. Nie je nijako definovaný a zdá sa, že ani nikam nesmeruje. Často mu chýba vyváženosť – jeden do neho vkladá veľa energie, zatiaľ čo ten druhý má stále veľa práce, málo času a nechce pomenovať, čo vlastne cíti.
Kedy vieme, že ide o situationship?
Hlavným rozdielom medzi „skorovzťahom“ a zdravým vzťahom je (ne)istota. Pri zdravom vzťahu jednoducho viete, že v ňom ste. Otvorene ste si povedali, že spolu chodíte a začlenili sa do života toho druhého – poznáte jeho/jej rodinu a kamarátov, trávite spolu čas, hovoríte o spoločnej budúcnosti. Nehráte žiadne hry, nemáte otázniky. Vaša láska je vyvážená, nie ste len “možnosť na večer“ alebo na „fajn wellness víkend”.
Je to strach zo samoty, čo ľudí najčastejšie vedie k tomu, že sa „uspokoja“ so skorovzťahom, aj keď v hĺbke duše túžia „po viac“?
Strach zo samoty možno nie je vždy najčastejší dôvod, ale určite patrí medzi tie najvýraznejšie. Ľudia si často zvolia skorovzťah preto, že sa im to v danej chvíli javí ako „najlepšie riešenie“. Dostávajú niečo medzi tým, po čom túžia, a tým, čo je práve k dispozícii. Svoju úlohu pri vstupe do skorovzťahov určite zohráva aj nádej, že sa časom okolnosti zmenia, partner prehodnotí názor a nakoniec sa zo skorovzťahu stane „skutočný“ vzťah.
Dá sa podľa vás už na začiatku rozoznať, či druhá strana chce skutočný vzťah, alebo len niečo nezáväzné?
Niektoré veci sa dajú vycítiť už na začiatku – no len do tej miery, do akej sú obaja autentickí, úprimní a ochotní hovoriť pravdu. V počiatočnej fáze vzťahov všetci ešte len zisťujeme, kto pred nami stojí – a nie vždy vieme rozlíšiť, či nás ten druhý zavádza, alebo len nevie, čo vlastne chce. Dokážeme zachytiť určité náznaky, no nebýva tam istota. Preto je z môjho pohľadu vždy výhodnejšie rozprávať sa hneď od začiatku o svojich očakávaniach, predstavách a zámeroch, aj keď to nemusí byť komfortné.
Ako sa môže človek zotaviť po emocionálne náročnom „skorovzťahu“, najmä ak do druhej osoby silno citovo investoval?
To, že skorovzťah nemal nálepku oficiálneho vzťahu neznamená, že rozchod prežívame menej intenzívne. Z mojej praxe viem, že ľudia doň často investujú veľa – city, nádej, čas aj predstavy o budúcnosti, a preto jeho strata veľmi intenzívne bolí. Za najdôležitejšie pre zotavenie sa z rozchodu považujem neísť proti sebe, necenzurovať emócie, ale postupne ich spracovať a na ich základe vytvárať zo seba novú, silnejšiu verziu.
Stáva sa, že sa človek v takýchto vzťahoch zacyklí? Opakovane sa ocitá v podobných nejasných vzťahoch? Akoby si takých partnerov sám vyberal?
Áno, môže sa stať, že človek priťahuje rovnaký typ partnerov alebo vzťahov, aj keď o ne navonok nestojí. Často za tým stojí naučené správanie – či už ide o spôsob, akým komunikuje, ako dáva najavo záujem, alebo aký má spôsob zbližovania sa. Z vonka to vyzerá, akoby si človek vedome priťahoval určitý typ ľudí, no v skutočnosti ide o to, že sám aktivuje tieto vzorce. Ak sa to niekomu deje, určite by som odporučila preskúmať tieto vzorce viac do hĺbky.
Môže byť za vyhľadávaním skorovzťahu istá psychológia, že napríklad dieťa trpelo rozvodom rodičov, tak sa v dospelosti bojí zažiť odchod milovanrej osoby od seba, a skorovzťah je preňho istým spôsobom ochranný štít?
Veľmi trefná úvaha. Zážitky z detstva výrazne ovplyvňujú naše dospelácke vzťahy – najmä to, ako reagujeme na lásku, bezpečie a prijatie. Potreba neviazať sa, držať si odstup alebo mať únikovú cestu, keď to začne byť príliš, môže úzko súvisieť s raným zranením. Napríklad pre človeka, ktorý prežil rozvod rodičov, môže byť skorovzťah prostriedkom ako byť komfortne s niekým vo vzťahu napriek vnútornému strachu z opustenia a potenciálnemu riziku emocionálneho zranenia.
Môže skorovzťah vyhovovať najmä karieristom?
V spoločnosti často panuje presvedčenie, že skorovzťahy sú ideálnym riešením pre ľudí, ktorí sú vyťažení a nemajú čas prehlbovať klasický vzťah. Skorovzťahy im totiž skutočne môžu priniesť potrebnú kombináciu slobody a neviazanosti pre ich prácu, s možnosťou zdieľať s niekým svoj čas, zážitky či intimitu. Aj keď to môže niektorým vyťaženým ľuďom skutočne vyhovovať, neškatuľkovala by som ich takto. Aj medzi karieristami sa určite nájdu takí, ktorí dokážu tieto roviny vo svojom živote výborne zladiť.
Hovoríte, že skúsenosti zo skorovzťahov môžu zanechať trvalé stopy, ktoré ovplyvnia schopnosť dôverovať v budúcich vzťahoch a môžu sa prejaviť aj v iných oblastiach života…
Fungovanie v týchto vzťahoch môže mať výrazné dopady na sebavedomie, sebaúctu a schopnosť dôverovať – nielen vo vzťahoch, ale aj v iných oblastiach života. V praxi to veľakrát vyzerá tak, že ak niekto opakovane zažíva pocity neistoty, nedarí sa mu nastaviť si hranice, jeho predstavy a túžby sú potláčané a do vzťahu investuje jednostranne, môže sa to časom pretaviť do pocitu, že nie je „dosť“, že si nezaslúži viac a začne pochybovať o tom, či mu vôbec patrí to, po čom túži. Výsledkom býva nadmerná až zbytočná opatrnosť – človek si menej verí a ľahšie sa uspokojí s niečím, čo mu vlastne nestačí. Takéto nastavenie sa potom ľahko prenáša aj do pracovného života, kamarátstiev či iných životných oblastí.
Ako ukončiť situationship?
V prvom rade sa na rozhovor pripravte a ujasnite si, čo chcete povedať. Vyberte miesto stretnutia, ideálne také, kde sa cítite bezpečne. Počas rozhovoru buďte úprimní a neútočte. Myslite na to, že ukončenie situationshipu môže so sebou priniesť aj negatívnu reakciu. Dôležité však je, aby ste sa držali svojho rozhodnutia a nenechali sa presvedčiť o opaku. Nastavte si hranice a prerušte kontakt – svoju bolesť tak nebudete zbytočne predlžovať. V neposlednom rade si nechajte čas na to, aby ste sa s tým vyrovnali a keď vás prepadnú pochybnosti, napíšte si na papier dôvody, prečo ste sa rozhodli odísť. Zaslúžite si vzťah, v ktorom sa cítite milovaní.
Zažíva skorovzťah popularitu najmä v týchto rokoch, vplyvom sociálnych sietí? Máme viac možností skúšať a spoznávať, preto sa nechceme niekomu sľúbiť?
Skorovzťah sa určite dostal viac do popredia v posledných rokoch – aj preto, že sa o ňom začalo hovoriť otvorene a bez stigmy. Myslím si, že množstvo takýchto vzťahov existovalo aj v minulosti, len sa o nich nerozprávalo nahlas, pretože nezapadali do tradičných predstáv o partnerstve. Dnes sa do témy vzťahov vlieva viac otvorenosti, voľnosti a objavujú sa aj iné formy vzťahov než tie „tradičné“. Sociálne siete tomu ešte viac nahrávajú – otvárajú dvere k nezáväznosti, striedaniu partnerov, skúšaniu nových dynamík a neustálemu porovnávaniu, a to bez väčších negatívnych dôsledkov na prvý pohľad. Možností je jednoducho viac – akurát sa tu pýta otázka, či to, čo pôsobí na prvý pohľad ako obohacujúce a výhodné, bude v konečnom dôsledku v náš prospech, alebo skôr na škodu…
Otestujte sa!
Odpovedzte si na tieto otázky úprimne formou ÁNO/NIE – Čím častejšie odpoviete ÁNO, tým pravdepodobnejšie ide o skorovzťah.
- Stretávate sa náhodne a nie tak často, ako by ste si priali.
- Strávite spolu úžasný deň alebo víkend, ale potom sa vám dlho neozve.
- Nedošlo medzi vami k žiadnemu rozhovoru o tom, čo vlastne ste.
- Na verejnosti sa k sebe nehlásite, nepoužívate výraz partner/partnerka.
- Randíte už niekoľko mesiacov, ale stále ste nespoznali rodičov a možno ani kamarátov toho druhého.
- Hovoriť o spoločnej budúcnosti je tak trocha tabu.
- Radi by ste toho druhého vzali na večierok alebo svadbu, ale pravdepodobne by to nevyšlo.
- Sex je veľkou alebo možno najväčšou súčasťou vášho vzťahu.
- Cítite sa neistí alebo frustrovaní. Radi by ste vzťah posunuli niekde ďalej, ale bojíte sa prejaviť svoje emócie a potreby.
- Máte tendenciu ho/ju ospravedlňovať. Určite má moc práce, je v strese alebo má napríklad náročného psa.