Kedysi bola sobota večer synonymom plánov. Dnes sa pristihnete pri tom, že najväčšiu radosť vám urobí zrušená večera, odlíčená tvár a vedomie, že už nikam nemusíte. Zostali sme nudné? Alebo sme konečne prišli na to, že dobrý život nemusí byť ten, ktorý dobre vyzerá na Instagrame?
Je sobota. Päť hodín popoludní.
Pred desiatimi či pätnástimi rokmi by sa v tejto chvíli začínala príprava. Sprcha, vlasy, mejkap, tri outfity pohodené na posteli a správa kamarátke: „Čo si dávaš?“
Dnes vám príde správa: „Tak o ôsmej?“
A vy sa pozriete na gauč.
Gauč sa pozrie na vás.
A začína sa jeden z najväčších vnútorných konfliktov dospelého života.
Naozaj tam musím ísť?
Najkrajšia správa sobotného večera? „Baby, dnes to zrušíme.“
Existuje zvláštny druh radosti, o ktorom sa v dvadsiatke veľa nehovorí.
Úľava zo zrušených plánov.
Nie preto, že nemáte rady kamarátky. Ani preto, že ste rezignovali na život. Práve naopak.
Len ste možno strávili celý týždeň tým, že vás niekto potreboval.
Deti. Kolegovia. Partner. Šéf. Klienti. Rodičia. Telefón. WhatsApp. Školská skupina. Termíny. Nákupy. Práčka, ktorá sa záhadne plní rýchlejšie, než ju stíhate vyprázdňovať.
A potom príde sobota a spoločnosť vám našepkáva: Teraz sa choď zabávať.
Lenže čo ak je vašou predstavou luxusu presný opak?
Kedysi sme mali FOMO. Teraz máme JOMO
Fear of missing out poznáme dobre. Strach, že sa niekde deje niečo úžasné a my pri tom nie sme.
Lenže s vekom sa môže objaviť jeho oveľa príjemnejší príbuzný: joy of missing out.
Radosť z toho, že tam nie sme.
Že nemusíme stáť v hlučnom podniku a kričať kamarátke do ucha. Nemusíme sa presúvať z miesta na miesto. Nemusíme sa tváriť, že ešte vládzeme, keď by sme najradšej boli o jedenástej pod perinou.
A najmä – nemusíme mať pocit, že každá voľná chvíľa musí byť využitá.
Aj ničnerobenie je program.
Možno nie sme nudnejšie. Len sme vyberavejšie
S pribúdajúcim vekom sa často nestane to, že prestaneme túžiť po spoločnosti.
Prestávame túžiť po akejkoľvek spoločnosti.
Rozdiel je obrovský.
Večer s človekom, s ktorým môžete sedieť tri hodiny pri jednom pohári vína a hovoriť o všetkom? Áno.
Povinná spoločenská udalosť, na ktorej po dvadsiatich minútach rozmýšľate, kedy je už slušné odísť? Menej lákavé.
Možno už nepotrebujeme dvadsať ľudí okolo seba. Potrebujeme troch správnych.
Možno nepotrebujeme päť plánov na víkend. Potrebujeme jeden, na ktorý sa skutočne tešíme.
A možno je toto jedna z nenápadných výhod dospelosti: konečne si dovolíme priznať, že nie všetko, čo vyzerá ako zábava, nás aj baví.
Najväčší luxus? Keď od vás chvíľu nikto nič nechce
Skúste sa zamyslieť nad tým, čo dnes považujete za luxus.
Možno to už nie je kabelka, drahá večera ani hotel.
Možno je to ticho.
Káva, ktorú vypijete teplú.
Sprcha bez klopania na dvere.
Hodina, počas ktorej sa vás nikto nespýta, kde má ponožky, čo bude na večeru a či ste už odpovedali na ten e-mail.
A potom existuje absolútna kráľovská disciplína. Prázdna sobota.
Žiadny tréning. Žiadna návšteva. Žiadne „mali by sme“. Žiadne presúvanie sa autom medzi troma povinnosťami.
Len deň, ktorý ešte nikomu nepatrí.
Ale pozor na jednu vec
Je rozdiel medzi tým, keď si samotu vychutnávame, a keď sa v nej začneme schovávať.
Ak pravidelne odmietame ľudí, ktorých máme rady, nič nás neteší a predstava akéhokoľvek kontaktu nás dlhodobo vyčerpáva, stojí za to zamyslieť sa, či za naším „chcem mať pokoj“ nie je niečo viac.
Ale sobota strávená doma?
Tá diagnózou rozhodne nie je.
Niekedy je jednoducho odpoveďou tela a hlavy na týždeň, počas ktorého sme boli všade, len nie samy so sebou.
- Ktorá káva patrí k vášmu ránu? Spoznajte, aký kávový typ ste
- Tragédia v rodine Cindy Crawford: Jej jediný syn Presley Gerber zomrel vo veku 27 rokov
- Súťaž o sonický čistič pleti Orava FB-11
- Eva Perón žila iba 33 rokov, no jej legenda prežila aj vlastnú smrť
- Najhoršie rozhodnutia robíme v nedeľu večer. Ak vám dnes napadne TOTO, počkajte do pondelka
A potom sa stane niečo zvláštne
Sedíte doma. Vlasy máte zopnuté v cope. Na sebe najškaredšie, ale najpohodlnejšie pyžamo. Mobil konečne leží displejom nadol.
Nikto nevie, čo práve robíte.
Nevznikne z toho fotografia.
Nebude z toho story.
A nikto vám nebude mať čo závidieť.
Napriek tomu máte pocit, že vám absolútne nič nechýba.
Možno toto nie je nudný život.
Možno je to len život, ktorý už nepotrebuje publikum.
