Hoci si ho pamätáme ako bohatého šviháka z Pretty woman, dnes je to už vyše 60-ročný pán, ktorý neúnavne pracuje na tom, aby každý deň žil ako lepší človek, než akým bol včera. Aj preto je už 45 rokom žiakom 14. dalajlámu, najvyššieho predstvaiteľa tibetského budhizmu. Asi preto nikoho neprekvapí, že spolupracoval na tvorbe filmu, ktorý je najosobnejšou výpoveďou dnes už takmer 90-ročného dalajlámu. 15. mája príde do kín dokument Múdrosť šťastia, azda najdôležitejší film Richarda Gerea – hoci v ňom nehrá.
Podujal sa na poslanie výkonného producenta v prípade filmu, ktorý je najhblším možný ponorom do vnútorného sveta a myšlienok Jeho Svätosti 14. dalajlámu. „S Jeho Svätosťou dalajlámom som sa prvýkrát stretol v roku 1982. Nejaký čas som študoval budhizmus, zväčša so zenovými majstrami. Orientoval som sa na japonskú vetvu, no tá tibetská má úplne uchvátila. Začalo to úvodným listom a pozvánkou na stretnutie s Jeho Svätosťou v severoindickom meste, kde býva po tom, čo v roku 1959 utiekol pred činskou inváziou do Tibetu,‟ hovorí Richard Gere a pokračuje: „To stretnutie pre mňa veľa znamenalo. Jeho súcit, múdrosť, vnímanie ľudí, vnímanie mojej osoby boli veľmi podnetné. Jeho žiakom som už 45 rokov, takže na môj život mal obrovský vplyv.‟
90-ročný vodca plný súcitu
14. dalajláma bude mať v lete 90 rokov a ohliada sa za svojím životom, ktorý, čo zrejme nie je prekvapením, sa stal námetom rôznych hollywoodskych filmových produkcií. Dalajláma, celým duchovným menom Jetsun Jamphel Ngawang Lobsang Yeshe Tenzin Gyatso, je jednou z najznámejších osobností našich čias. Jeho pôsobenie na čele tibetských budhistov trvalo dlhšie ako vláda kráľovnej Alžbety II., keďže bol uvedený na „trón‟ už v piatich rokoch.
Keď bol v roku 1959 nútený opustiť svoju krajinu, bol to začiatok celoživotnej cesty, ktorá ho zaviedla z odľahlého kráľovstva presiaknutého tradíciou a posunula ho priamo do modernej éry so všetkými jej politickými ťahanicami a postupným šírením globalizácie. Napriek tomu, že mnohí dnes poukazujú na to, že svet sa celkovo neuberá dobrým smerom, dalajláma má jasný odkaz. Richard Gere ho formuloval takto: „Či dosiahnete šťastný život je vo vašich rukách. Je to obľúbená fráza Jeho Svätosti: „Oslobodenie máte vo vlastných dlaniach.” Je to naozaj dôležitý odkaz pre nás všetkých: Je na nás, ako budeme prežívať samých seba a svet okolo nás.‟
Aby človek človeku nebol vlkom
Dôvod, prečo má dalajláma taký význam pre milióny ľudí, tkvie v jeho bytosti: v jeho každodennom praktizovaní aktívneho súcitu, vytrvalom dodržiavaní nenásilných princípov a pevnom presvedčení, že pánom svojej budúcnosti sme my sami za predpokladu, že ľudstvo bude riešiť globálne problémy spoločnými silami. „Vo svete, ktorý sa na prvý pohľad zdá taký komplikovaný – úprimne sa pozrite na to, čo sa stalo s médiami, s počítačmi, s…voľným časom. O to ťažšie vidíme realitu a vzďaľujeme sa od vyšších cností, akými sú ľudskosť, láskavosť, veľkorysosť, láska, trpezlivosť, múdrosť a otvorenosť,‟ pokračuje Richard Gere a upriamuje pozornosť na to najdôležitejšie, čo dokument Múdrosť šťastia ponúka.
Dalajlámovými slovami a jeho priamym pohľadom do kamery návod na to, ako je možné v dnešnom hektickom svete sa uvoľniť, upokojiť a zamerať sa na to, čo je najdôležitejšie. Aby človek človeku nebol vlkom, ale naopak. Najdôležitejšia myšlienka je tá, ktorá vyzýva ľudí k tomu, aby na seba pozerali so súcitom. Pretože všetci sme ľudské bytosti, a to bez ohľadu na to, k akému náboženstvu sa hlásime, akej farby pleti sme či čomu veríme. Všetci sme na jednej lodi – ako v otázke blízkosti človeka k človeku, tak existenciou na planéte, ktorú si často sami ničíme. Ak nebude tej planéty,nebude ani ľudstva. A práve to všetko sú témy, ktorých sa dalajláma v dokumente Múdrosť šťastia dotýka.
Náročný život 14. dalajlámu – a i tak šťastný
14. dalajláma sa narodil v roľníckej rodine v severovýchodnom Tibete ako jedno zo šestnástich detí, z ktorých iba sedem prežilo detstvo. Mal dva roky, keď sa krajinou túlala pátracia skupina a hľadala dieťa, ktoré stelesňovalo najnovšiu inkarnáciu dalajlámu. Skupina sa nakoniec dostala k domu jeho rodičov, chlapca pozorovala niekoľko dní, a potom ho podrobila sérii testov. Položili pred neho modlitebné koráliky, bubny a iné predmety a požiadali ho, aby určil, ktoré z nich kedysi patrili bývalému dalajlámovi. Po každom správnom výbere ho priviedli do hlavného mesta Lhasa, kde prežil detstvo v nádhernom paláci, ukrytý v osamelej nádhere. Okrem kontaktu s učiteľmi jeho denný režim len občas narušili návštevy rodičov.
Dalajláma mal pätnásť rokov, keď v roku 1950 vtrhla do Tibetu Červená armáda pod zámienkou „oslobodenia“ krajiny. Čína odmietala uznať Tibet za nezávislú krajinu a malá tibetská armáda proti veľkej Ľudovej oslobodzovacej armáde nemala šancu. Dalajláma čelil voľbe – zostať v Tibete, alebo utiecť do exilu. Jednej májovej noci roku 1959 pomohli pomocníci mladého muža zamaskovať a prepašovali ho z paláca na pochod cez vysoké hory k indickým hraniciam. Keď sa duchovný vodca a politická hlava tibetských budhistov dostal do exilu, trvalo mu niekoľko desaťročí, kým sa vzdal svojej svetskej moci. Široko-ďaleko hľadal spojencov, avšak nijaká krajina na svete neuznala nárok Tibetu na nezávislosť.
Pri práci v exile v Dharamšale sa dalajláma zameral na prijatie čo najväčšieho počtu utečencov a hľadanie podporovateľov Tibetu na globálnej scéne. 14. dalajláma dodnes žije v exile v indickej Dharamšale, hoci nikdy sa nevzdal snáh o oslobodenie Tibetu a Tibeťanov. V roku 1989 získal Nobelovu cenu za mier a dodnes sa snaží šíriť myšlienky budhizmu veľmi zrozumiteľnou formou tak, aby porozumeli aj tí, ktorí sa s nimi stretávajú po prvýkrát v živote.
Určite nielen Richard Gere, ale aj samotný dalajláma veria, že dokument Múdrosť šťastia bude v tomto smere veľmi prijateľným a čo najviac masovým spôsobom, ako ľuďom na celom svete predstaviť fakt, že za svoje šťastie sme zodpovední jednoducho – my sami.
