Na javisku je neprehliadnuteľná, no svoje súkromie si starostlivo stráži. Dnes však herečka ALENA PAJTINKOVÁ otvára dvere do svojho sveta viac než zvyčajne. Už o niekoľko týždňov privíta na svete svoje prvé dieťa.
Vaša postava Kamily Hradskej v novom seriáli Vôňa mora sa vyžíva v ezoterike. Aký vzťah k nej máte vy? Baví vás objavovať veci medzi nebom a zemou alebo ste pragmatickejší typ?
Musím sa priznať, že s Kamilou toto nemáme spoločné. Ja sa ezoterike vôbec nevenujem a určite by som samú seba označila ako pragmatičku. Neznamená to, že by sa mi nepáčilo, že existuje niečo nadpozemské, ale zatiaľ to môj každodenný život nemá ako ovplyvniť. Myslím si, že najdôležitejšie je snažíť sa byť dobrým človekom a vtedy sa vedia aj veci na zemi dať do poriadku. Skôr verím na ľudské dobro a na to, že by sme si mali ísť navzájom príkladom.
Seriál sa odohráva v Tunise, ja to aj vaša dovolenková destinácia alebo uprednostňujete iný cieľ dovolenky? Ak áno, aký?
Spomínaný Tunis nikdy nebol môj vysnený, keďže väčšinou v týchto krajinách využívajú turisti rezorty. A to nie je nič pre mňa – nevychádzať z rezortu. Ja som veľmi rada, že som mohla mesto Tunis spoznať, je naozaj zaujímavé, ale uprednostňujem dovolenky kde môžem navštíviť krajinu a v rámci nej sa premiestňovať. Rada rezervujem ubytovania na rôznych miestach a spoznávam nové veci. Nie som ani plážový typ, vydržím na priamom slnku možno polhodinu, rýchlo sa okúpem a utekám pozerať krajinu a spoznávať kultúru.
Ako ste prežívali obdobie, keď sa vám podarilo utajiť tehotenstvo takmer až do pôrodu? Bolo pre vás dôležité uchrániť si toto obdobie iba pre seba?
Predpokladám, že každá tehotná žena minimálne prvé tri mesiace o svojom tehotenstve nerozpráva. V tomto období je ešte veľa rizík. Zrejme aj čitateľky sa naájdu v tom ako to utajovali pred svojimi známimi. Nemusí to tak robiť samozrejme každý, ale ja som mala rizikové tehotenstvo. O to viac som sa snažila nehovoriť o tom čo najdlhšie. Aby som niečo nezakríkla. Prežila som tehotenstvo s veľkým rešpektom. A myslím si, že sa nestratí ani po pôrode, pretože je to veľká zodpovednosť.
Patríte k herečkám, ktoré si svoje súkromie veľmi strážia. Je to vedomé rozhodnutie po skúsenostiach so šoubiznisom?
Je to skôr o mojej povahe. Som človek, ktorý chce, aby za neho hovorila jeho práca. A to, čo dokážem v rámci povolania vytvoriť. Nemám potrebu zdieľať svoje súkromie so svetom. Mám dosť priateľov a známich s ktorými to môžem zdieľať. Nie som presvedčená o tom, že keď sme herci, musí sa o nás všetko vedieť.
Máte energickú a rebelskú pódiovú stránku ako speváčka Zita Rigondeaux punkovej kapely BijouTerrier. Čo vás na baví na punku?
Punk nie je ina hudobný žáner alebo spôsob obliekania. Je to spôsob myslenia a nazerania na svet. Pre mňa predstavuje fakt, že sa nesmieme bať hovoriť o veciach, ktoré nás v spoločnosti hnevajú. Svet by bol lepší ak by sme boli úprimnejší. Nedá sa to na 100% a musíme si mnohé nechávať aj pre seba. Vzdor, rebélia a vykričanie do sveta toho, čo sa mi nezdá v poriadku mi boli vždy sympatické. Možno preto sa v kapele cítim tak dobre.
Vo filme Duchoň ste stvárnili Evu Mázikovú. Čo vám táto postava dala? Stretli ste sa s pani Mázikovou aj osobne, povedala vám k filmu svoj pohľad?
Stretla som sa s ňou dva krát. Prvý krát, keď si prišla pozrieť martinskú inscenáciu Zem pamätá. To je autorský divadelný projekt, hudobná biografia Karola Duchoňa v réžii českého režiséra Jiřího Havelku. Už vtedy som ju vnímala ako veľmi prajnú osobu. Prišla za nami po predstavení so samými chválami. Rovnako aj po premiéra Duchoňa. Bola milá, pozitívna a prajná. Tak by to malo aj byť. Aby hviezdy typu Eva Máziková podporovali mladších a menej skúsených interpretov. Dúfam, že aj ja budem v jej veku taká. Pozitívna spätná väzba je niečo, čo potrebujeme. Treba byť aj kritickí, vedieť si sadnúť a porozprávať sa o chybách, ale je mi veľmi sympatické, keď má niekto nadhľad a dokáže kolegov podporovať.
Pochádzate z učiteľskej rodiny, o vášho potomka bude teda z edukačnej stránke postarané..
Áno, ale rodičia sú už dlhšie na dôchodku. Predpokladám, že to už budú brať voľnejšie. Som však rada, že ich môžem poprosiť o radu. Keď budem tápať v tom akým spôsobom dieťa naučiť niečo nové a podobne. Viem, že v tomto mi budú napomocní. Čo si z môjho detstva pamätám, to bola pravidelnosť a systematickosť. Vtedy je učenie aj jednoduchšie.
Pôsobíte pokojne a vyrovnane. Máte pocit, že sa mení aj váš vnútorný svet?
To som rada, aj sa tak cítim. Je to určite aj tým, že mám už 39 rokov a nie 19. Som veľmi impulzívny človek a často som strácala nervy. Absolvovala som aj psychoterapiu kam som chodila rok a pol a úplne zmenila môj žviot. Vďačím jej za veľa. Aj za to, že sa dokážem pozerať na veci s nadhľadom. Sú to spojené nádoby. Za terapiu by sme sa určite nemali hanbiť. Je to spôsob sebarozvoja. Ľudia, ktorí sa ocitnú v životnom období, že nevedia ako ďalej a cítia ako stagnujú a problémy sa im vracajú, by mali na ňu určite ísť. Tak ako terapia pomohla mne, môže aj iným. Mne sa viditeľne zlepšila kvalita života.
Čo vás v posledných rokoch najviac naučilo o sebe samej?
Všetko čo zažívam každý deň. Je veľmi dôležité nenastaviť svoje vnímanie tak, že dejú sa mi z vonka zlé veci, ale treba sa na to pozrieť tak, že ako sa ja môžem postaviť k rôznym situáciám. To ma tiež naučila terapia. Pokiaľ sa necháme zmietať životom a zvláštnymi zážitkami, ktoré sa nám dejú, tak sa nikam neposunieme. Musíme sa naučiť pozerať sa na veci zhora. To sa stále učím. Nie je hanba, keď vás niečo rozhádže, len je dobre si to spätne uvedomiť.
Načo sa na materskej dovolenke najviac tešíte?
Teším sa na to, že môj život sa zmení a budem mať pri sebe osobu, ktorú budem milovať najviac na svete. Stále si ešte neviem predstaviť aké to bude. Ale pocit, že sa staráte o nového človeka a učíte ho všetko o svete, je veľmi príjemný. A som rada aj za to, že po dvadsiatich rokoch intenzívnej práce budem viac uzemnená. A budem konečne doma.
Nebojíte sa, že vám bude divadlo chýbať?
Bojím. Som zvyknutá stáť na pódiu takmer každý deň. Očakávam aj to, že mi určite bude smutno, ale nie je to navždy. Je tam určite prítomnej viac radosti ako obáv.
Foto: archív A. P., TV JOJ