Objavte jaskyne osídlené už v dobe kamennej, voňavé borovicové lesy, ktoré nechala vysadiť Mária Terézia, aj rameno Dunaja pripomínajúce pôvodnú podobu európskeho veľtoku. Prírodné unikáty Trnavského kraja sú skvelými tipmi na výlety, z ktorých môžete čerpať inšpiráciu počas celých letných prázdnin.
Kúzlo živej dunajskej delty
Žitný ostrov je najväčší riečny ostrov v Európe. Jeho južnú časť tvorí jediná vnútrozemská delta Dunaja – Dunajské luhy, chránená krajinná oblasť so vzácnymi lesnými, mokraďovými a lúčnymi spoločenstvami.
Neďaleká národná prírodná rezervácia Čičovské mŕtve rameno patrí medzi najhodnotnejšie lokality Podunajska. Žije tu vodné vtáctvo a rastlinstvo, ako aj glaciálny relikt – hraboš severský. Na hladine jazera rastie lekno žlté, zátoky sú zarastené trstinou a pálkou. Z operencov možno pozorovať volavku popolavú, potápku chochlatú či bučiaka močiarneho.
Prírodné unikáty na juhu Trnavského kraja odporúčame objavovať zo sedla bicykla. Vydajte sa po cyklotrase EuroVelo 6 od turistického rázcestníka Gabčíkovo pred hrádzou. Môžete si pozrieť vodné dielo s interaktívnymi prvkami v tamojšom infocentre a pokračovať k vrakom lodí pri obci Kľúčovec.
Voňavé lesy Záhoria
Chránený areál Štepnické rameno neďaleko Skalice bol zriadený na ochranu posledných zvyškov ramien a jazier ľavobrežnej nivy rieky Moravy. Spolu s národnou prírodnou rezerváciou Červený rybník – slatinnými lúkami, rašeliniskom a rozsiahlymi pôvodnými porastmi jelše lepkavej – tvoria dve z najvzácnejších mokraďových lokalít na celom Záhorí.
Aj túto časť Trnavského kraja sa oplatí objavovať na bicykli. Keď za vlády Márie Terézie hrozilo, že pohyblivé pieskové duny pohltia veľkú časť tejto krajiny, nariadila tu vysadiť borovicové lesy. Tie dodnes plnia ochrannú funkciu a obmedzujú posun viatych pieskov. Výsledkom sú vysoké a štíhle borovice rastúce akoby podľa pravítka, ktoré vytvárajú pútavé optické ilúzie – a v ich tieni príjemné cyklotrasy vhodné pre celú rodinu.
Žltá cyklotrasa z mesta Šaštín-Stráže vás privedie do rekreačného strediska Gazárka, odkiaľ sa cez borovicový les dostanete až k osade Tomky. Okružný výlet môžete začať aj skončiť pri Bazilike Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je jedným z najvýznamnejších pútnických miest Slovenska.
Jaskyne pod Sokolími skalami
Pohorie Považský Inovec je pre cyklistov, ale aj pre peších turistov veľmi ľahko dostupné z kúpeľného mesta Piešťany. Ukrýva sa v ňom jedno z najzaujímavejších archeologických území v okolí – Sokolie skaly, súčasť Krahulčích vrchov. Dostanete sa tam malebným údolím potoka Striebornica z obce Moravany nad Váhom, v ktorej sa počas leta môžete zastaviť aj v renesančnom kaštieli s príjemným anglickým parkom. Ďalšou možnosťou je odviesť sa autobusom alebo autom k sedlu Havran a pokračovať po červenej turistickej značke.
Sokolie skaly ukrývajú dve prírodné zaujímavosti – Veľkú a Malú dolnosokolskú jaskyňu. Obe boli osídlené už v mladšej dobe kamennej. Sú bez kvapľovej výzdoby, no s príbehom siahajúcim tisícročia do minulosti.
Na hrebeni Krahulčích vrchov vás privítajú farebné tibetské vlajočky. Plápolajú na pietnom mieste venovanom piešťanskému horolezcovi Vladovi Plulíkovi – mužovi, ktorý v roku 1998 zdolal Mount Everest. O desať rokov neskôr, 26. júna 2008, nezostúpil z himalájskej osemtisícovky Broad Peak a odvtedy je nezvestný. Ak sa prejdete kúsok po hrebeni, uvidíte skaly, ktoré patria k obľúbeným cvičným horolezeckým terénom. Tu trénoval aj Vlado Plulík. Za pekného počasia sa z tohto miesta otvárajú výhľady na zrúcaninu hradu Tematín, vrchy Bezovec i Marhát.
Záhadná vyvieračka
Neďaleko obce Dobrá Voda sa ukrýva Vyvieračka pod Bachárkou – malá studnička, ktorá sa sama pravidelne napĺňa a vyprázdňuje v závislosti od množstva zrážok. Ide o ojedinelý krasový jav so 4. stupňom ochrany, preto by mali byť turisti k okolitej prírode výnimočne ohľaduplní. Výlet sem možno spojiť s návštevou hradu Dobrá Voda.
Vyvieračka je jednou z množstva prírodných zaujímavostí Malých Karpát. Ďalšou je prírodná rezervácia Chríb ukrývajúca vzácne teplomilné spoločenstvá kavyľovej stepi na vápencovom podloží. Na jej návrší nad obcou Lančár sa týči Kostol sv. Michala Archanjela s unikátnymi barokovými freskami a renesančným protitureckým opevnením zo 17. storočia. Kostol je prístupný len výnimočne – najmä počas cirkevných sviatkov a podujatí, ktoré organizuje obec.
Hlbočianska dolina neďaleko Smoleníc je známa občasným vodopádom Padlá voda. Nad ním sa skrýva vzácny geologický jav – krútňavové hrnce: kotlíky s priemerom až 1,5 metra, ktoré do skaly vyhĺbila víriaca sa voda s pieskom a štrkom. Tento prísne chránený a verejnosti neprístupný úkaz približuje jeden z herných prvkov na náučnom chodníku Smolenický kras.
Zdatnejší turisti môžu vyraziť aj na Záruby – najvyšší vrchol Malých Karpát. Vystúpiť naň možno po červenej značke z Havranej skaly, ktorá je blízko Smoleníc.
V každom kúte Trnavského kraja objavíte inú prírodnú zaujímavosť. Ak hľadáte ďalšie tipy na nenáročné výlety, kliknite na krajzazitkov.sk.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu SR
