Zuzana Kliská našla svoj druhý domov v horách. Rozhodla sa zdieľať svoju vášeň s ďalšími ženami a založila turistický klub Horsalky. Miesto, kde nejde o výkony, ale o radosť z pohybu, podporu, ženskú energiu a bezpečné objavovanie krás prírody. V Martine, kde dnes žije, jej srdce bije pre slovenské hory a pre ženy, ktorým ukazuje, že turistika môže byť aj cestou k osobnému rastu.
Na horách sa rodená Bratislavčanka pohybovala dlhé roky. Ako malé dievča ju k nim viedli rodičia a neskôr jej kroky smerovali do rakúskych Álp. Tam začali byť hory dennodennou súčasťou jej života. Nielen toho voľnočasového, ale spravila si aj rôzne kurzy v rámci štúdia na univerzite v Salzburgu. Na túrach mala vždy šťastie na príjemnú ženskú spoločnosť. „Nadobudla som pocit, že to je niečo, čo by som chcela dopriať aj iným ženám. Takým, ktoré často chodia sami, nemajú s kým ísť, alebo chodia veľa s mužmi, pretože sú výkonmi hodné tých mužov. Chodiť však na túry so ženami je veľmi povzbudzujúci zážitok a preto som sa rozhodla založiť turistický klub orientovaný iba na ženy,“ tvrdí zakladateľka klubu Horsalky.
Do spolupráce oslovila ďalšie nadšené turistky a klub aktuálne oslávil prvý rok svojho vzniku. Zuzka si v Rakúsku zvykla na čerstvý vzuch a hory všade navôkol. Po návrate na Slovensko zistila, že v Bratislave už nechce žiť. Dostala sa do partie z okolia Martina, kde docenila, že aj na Slovensku máme krásne miesta. A tak žije už šiesty rok v Martine, kde pozná okolité hory viac ako samotné mesto. A prevedie vás nimi.
Každá si príde na svoje
Horsalky organizujú rôzne klubové turistické podujatia. Od jednoduchších túr na zahriatie pred sezónou (napríklad vo Vysokých Tátrach na chatu pri Zelenom plese a chatu Plesnivec-pozn.red.) Realizujú aj túry v náročnejšom teréne, rôzne hrebeňovky a prechody našich pohorí. Súčasťou týchto podujatí je aj prespávanie na horských chatách a útulniach.
„Tým, že fungujeme ešte iba prvý rok, tak sme zatiaľ nestihli všetko pokrývať tak, ako plánujeme. Ale do budúcna určite budeme chodiť na hory aj do zahraničia, napríklad aj do okolia Salzburgu, kde to veľmi dobre poznám. Plánujeme aj viacdňové prechody v zahraničí,“ prezradila Zuzana. „Okrem turistického klubu by som chcela načrieť aj do iných horských športov. Rada by som spravila aj ženský horolezecký klub, ktorý by pokrýval horolezecké aktivity ako je lezenie na lane, aj bez lana, lezenie v horách a ski alpinismus.“
Vstup len pre ženy
Na niektoré podujatia môžu ísť aj muži, ale nie na všetky. Väčšina je vyslovene iba pre ženy. „Je to tak z dôvodu, že ženské a mužské výkony sú odlišné. Ja by som nechcela vnášať na podujatia, ktoré sú pre ženy, mužskú súťaživosť a zameranie na výkony. Chcem, aby sme si to spoločne užili. Aby sme si vychutnali prostredie a intímne rozhovory. Vítané sú ženy všetkých výkonnostných kategórií. Od najslabších začiatočníčok po vrcholové turistky,“ vysvetľuje organizátorka.
Ženy tak majú priestor na rozhovory medzi sebou, ktoré sa často točia aj okolo výbavy na hory. Atmosféra medzi ženami je príjemná, otvorená a najmä nesúťažívá. Neporovnávajú sa medzi sebou. Snažia sa podporovať sa navzájom a pomáhať si. Každá žena sa tam má cítiť byť vítaná. Na túry chodia hromadne, ale každá si ide svojim tempom a prihliadajú jedna na druhú. Každá kráča tak, aby jej bolo príjemne.
Vnútorný rast
Podľa náročnosti túry si maminy môžu vziať so sebou aj potomkov. Na zahrievacich túrach ich dokonca nosia aj v nosičoch. Majú aj podujatia, ktoré sú čisto pre deti. Najbližšie sa chystá pekný program ku Dňu detí. Zuzana má sama dvojročnú dcéru, tak chodieva na túry s mamičkami aj s deťmi v podobnom veku. Manžel je horolezec a nielen rekreačný. Aktuálne je mastrom Slovenska v boulderingu (forma horolezectva, ktorá zahŕňa lezenie na nízke skaly alebo umelé steny bez využitia lana či istenia.
Namiesto toho sa pod lezcov pokladajú hrubé matrace, tzv. bouldermatky, ktoré chránia lezcov v prípade pádu-pozn.red.) Na Horsalkách sa jej najviac páči pozitívna energia, ktorú si navzájom účastníčky odovzdávajú. „Príjemne ma prekvapilo ako bol projekt prijatý v širšej verejnosti. Ženy sú z neho nadšené. Mala som už aj negatívnejšie skúsenosti v tom, že niektorí ľudia sú naozaj nevďační. Ale našťastie, väčšina je prívetivá. Jeden z ďalších cieľov, ktoré som mala v hlave, keď som projekt zakladala, je možnosť vystúpiť zo svojho komfortu. Prekročiť hranice svojej komfortnej zóny, lebo to tak často na horách je. Kvôli podmienkam, alebo počasiu, či náročnému terénu. Najviac ma napĺňa vidieť pokroky žien, ktoré s nami chodili na začiatku. Keď ich vidím teraz po roku, cítim veľké zadosťučinenie,“ vraví Zuzana s iskrami v očiach.
Ženy, ktoré predtým nemali skúsenosti, dnes samostatne chodia po horách. Dokonca aj do ťažších terénov a hlavne si oveľa viac veria. Je to viditeľný posun a Horsalkám tak nerastú len svaly, ale aj ich vnútorná sila.
Vyberanie túr
Zuzana berie skupiny ľudí iba miesta, ktoré má sama prejdené. Je to kvôli tomu, aby mohla zhodnotiť náročnosť túry. Snaží sa napasovať túry tak, aby boli príjemné s krásnymi výhľadmi a atraktívne pre všetkých. Väčšinou vyberá okruhy, aby sa nešlo rovnakými trasami. Potrebné je aj veľké parkovisko a trasa musí byť v súlade s návštevnými poriadkami všetkých národných parkov.
So ženami to nie je vždy ružové
Organizácia ženskej skupiny znie krásne a zároveň náročne. Čo všetko obnáša? „Spôsob komunikácie voči ženám je špecifický. Určite sa vďaka Horsalkám aj ja veľa učím a posúvam. Je dôležité vedieť akým spôsobom vykomunikovať informáciu tak, aby ju prijali a aby ju vedeli čo najlepšie spracovať. Mojím najväčším snom je zakomponovať do nášho klubu aj spomínané horolozectvo. Mám pocit, že veľa žen má v sebe lásku k horám, ale veľa z nich vôbec nevie, ako začať. Rada by som vytvorila funkčný systém do ktorého, keď žena vstúpi, tak jej budú poskytnuté informácie ku všetkému, čomu by sa chcela začať venovať alebo v čom by sa chcela ďalej posúvať,“ objasňuje Zuzana svoje plány.
V tíme jej aktuálne pomáhajú kolegyne a zároveň priateľky Bea, Zitka, Dominika, Peťka, Kika a Erika. Každá má v rámci fungovania tímu na starosti vlastnú agendu: „Už len keď si človek predstaví, že sedem žien sa má na niečom dohodnúť, tak áno, je to niekedy komplikované. Ale musím povedať, že sme sa ako tím naučili veľmi pekne spolupracovať a som za ne vďačná.“ V Horsalkách sú vítané aj ženy po dlhšej materskej dovolenke, ktoré počas nej stratili sociálne väzby a nemajú partáka na hory. Vždy majú k podujatiam vybavenú aj spolujazdu. Ľudia si vedia cestu odkomunikovať a zároveň pozdieľať náklady na benzín. A už len hor sa na hory!
Foto: archív Z.K.
foto: Renáta Linartová Photography