Alžbeta Ferencová žije tvorivý život plný hudby, tanca a nových výziev. Hoci vyštudovala pedagogiku, jej cesta ju zaviedla k umeniu, kde objavuje samu seba aj nové podoby vlastného talentu.
V celovečernom filme Pod parou ide o vašu prvú filmovú skúsenosť, s akými pocitmi ste do projektu vstupovali a čo na neho hovoríte teraz, s odstupom času?
Bola to zmes nadšenia, rešpektu a takej príjemnej trémy. Vstupovala som do toho s veľkou pokorou a zároveň s radosťou, že môžem byť súčasťou niečoho, čo má dušu a humor. Teraz, keď vidím film s odstupom, vravím si, že som veľmi vďačná za túto skúsenosť. Naučila ma veľa nielen o hraní, ale aj o sebe.
Na to, že je to váš prvý film, ocitli ste sa na pľaci s hviezdami československého plátna. Ako sa vám spolupracovalo s Hankou Vágnerovou, Judit Pecháček či Zuzanou Bydžovskou?
Úprimne? Bolo to skvelé. Všetky tri sú pre mňa obrovskou inšpiráciou. Každá je iná, každá výnimočná. Veľa som sa od nich naučila, a zároveň to bolo veľmi ľudské, srdečné a zábavné. Ich profesionalita aj ľudskosť boli obdivuhodné.
Vo filme je plno česko-slovenského podpichovania. Ste fanúšičkou tohto druhu zábavy, alebo vám je to skôr nepríjemné?
Mám to rada, pokiaľ je to s láskou a nadhľadom a s humorom. Myslím si, že práve tá naša česko-slovenská dynamika má v sebe veľa šarmu. Trošku štipľavosti, ale aj veľa srdca. Keď to nie je zlomyseľné, tak si viem z toho aj sama urobiť srandu.
Tancujete, hráte, vaše dni sú naplnené kreativitou. Žijete si svoj sen?
Áno, ale u mňa bolo všetko viac-menej o náhode. Tancu a spevu som sa venovala od malička, aj keď som vyštudovala pedagogickú školu. Absolvovala som rôzne tanečné workshopy a keď som v televízii videla nejakú výzvu, hneď som na ňu reagovala. Tak som sa dvakrát dostala do Česko Slovensko má talent – raz s tancom, druhýkrát so spevom. A vždy som skončila v semifinále. Skúsila som to aj v Talentmánii.
Necítite potrebu ísť študovať herectvo?
Áno, ale nie na vysokej škole. Nemala by som na to čas a priestor a ani si nemyslím, že je úplne potrebná. Preto som išla aj do New Yorku a stretávala som sa tam s ľuďmi zo sveta filmu a hudby. Niektoré kurzy sú skvelé, niekedy trvajú len týždeň-dva, na tom teraz pracujem, skúšam rôzne techniky a veľmi ma to baví. Mám skvelého hereckého kouča, ktorý žije v Berlíne, chodí do Prahy aj na Slovensko.
Pochádzate z Prešova, ale už dlhšie žijete v Prahe, kde máte aj priateľa, českého rapera Paula Garanda. Vo filme vaša postava plynule prechádza z češtiny do slovenčiny. Robíte to tak aj doma? Alebo sa v súkromí držíte rodného jazyka?
Snažím sa, ale je to skôr priateľ, ktorý prechádza z češtiny do slovenčiny. Čeština je naozaj náročná, a ja sa snažím, aby bola u mňa časom dokonalá, zatiaľ sa na tom pracuje.
Aké je vaše obľúbené české slovo?
Mám slabosť pre slovo „štěstí“. Znie to tak jemne, ale má v sebe obrovskú silu.
Ako trávite leto? Na horách, doma či pri mori? Doprajete si aj potrebný oddych?
Áno. Moje telo aj duša si to pýtajú. Spojila som prírodu s morom v Grécku, kde je aj rytmus pomalší, aj jedlo chutnejšie. Najviac času trávim v nahrávaciom štúdiu, kde pripravujem svoj druhý štúdiový album.
foto: Igor Stančík/Martina Mlčuchová – IN FILM/CINETIM
