Vraj sú škaredé, nenávidia mužov a sú frigidné. Toto sú niektoré z bežných mýtov o ženách, ktoré vyznávajú feminizmus. Vyvrátené sú ale novou kanadskou štúdiou. Podľa nej je sexuálny život feministicky zmýšľajúcich žien ešte lepší ako milostný život tých nefeministických.
Vedia, čo chcú, a neboja sa o to požiadať
Feministické presvedčenie považuje za samozrejmé, že ženy by mali mať rovnaké sexuálne potešenie ako muži. A ich sexuálne správanie aj odráža tento ideál. „Spojenie medzi lepším sexom a feministickou citlivosťou odráža fakt, že feministické ženy vedia, kedy sa cítia dobre v posteli. Vedia čo od sexu chcú, a často majú aj odvahu o to požiadať,“ vysvetľuje autorka štúdie Tina Fetner.
Podľa odborníkov sa však počas sexu, najmä v prípade heterosexuálnych párov, často venuje väčšia pozornosť mužskému potešeniu. Samotný akt sa zameriava predovšetkým na stimuláciu penisu vaginálnou penetráciou. „Stimulácii klitorisu, napríklad ústami, rukami alebo sexuálnymi hračkami, sa venuje menšia pozornosť. Niekedy odkladáme stimuláciu klitorisu na predohru. Alebo jednoducho mimo toho, čo sa považuje za ‚normálny sex‘,“ vysvetľuje Veronika Kubíčková, odborníčka z e-shopu www.ruzovyslon.sk. Ten predáva erotické pomôcky a zaoberá sa zdravou sexualitou.
Feministky si užívajú viac autoerotiky, ako aj pozornejších milencov
Výsledky prieskumu tiež ukázali, že feministky sa s väčšou pravdepodobnosťou oddávajú masturbácii. To je ďalšia dôležitá aktivita pre ženy pri skúmaní ich sexuality. „Autoerotika je najprirodzenejší spôsob, ako spoznať svoje telo a dopriať si orgazmus. Je dokázané, že väčšina žien dosiahne vyvrcholenie oveľa ľahšie a častejšie masturbáciou, ako pri partnerskom sexe,“ dodáva k zisteniam štúdie Veronika Kubíčková.
Podľa autorky môže k sexuálnemu potešeniu žien – feministiek prispieť i fakt, že podobné zmýšľanie má aj ich partner. Muži s feministickým cítením sa totiž vo všeobecnosti prejavujú ako milenci, ktorí sa nestarajú len o svoje vlastné potešenie, ale silno vnímajú aj potreby svojej partnerky.
Prečítajte si
Zdroj štúdie: https://link.springer.com/article/10.1007/s10508-021-02158-7
