Slovenská kultúra prišla o jednu zo svojich najvýraznejších osobností. Vo veku 94 rokov zomrela Darina Laščiaková, legendárna interpretka ľudových piesní, etnografka a dlhoročná rozhlasová redaktorka. Rodáčka z Oravy zasvätila svoj život piesňam, tradíciám a ich uchovávaniu pre ďalšie generácie. Jej nezameniteľný hlas zostáva zachovaný v stovkách nahrávok aj v pamäti poslucháčov.
Smutnú správu potvrdila jej vnučka Simona Frantová. Slovensko tak stratilo ženu, ktorej meno sa celé desaťročia spájalo s autentickou ľudovou piesňou a ktorá k folklóru nepristupovala iba ako interpretka. Vyhľadávala jeho pôvodných nositeľov, zaznamenávala ich piesne a príbehy a významnou mierou sa pričinila o vytvorenie cenného rozhlasového archívu tradičnej kultúry.
Orava zostala jej srdcovou záležitosťou
Darina Laščiaková, rodená Gažová, sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Orava a jej piesňová tradícia ju sprevádzali prakticky počas celého života. Po maturite na gymnáziu v Trstenej odišla do Bratislavy, kde študovala hudobnú vedu a národopis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Už téma jej diplomovej práce, venovaná goralskej hudobnej kultúre na severnej Orave, naznačila, akým smerom sa bude ďalej uberať jej profesionálny život.
Spievanie však bolo jej prirodzenou súčasťou oveľa skôr. Verejne vystupovala už ako malé dievčatko. Počas vysokoškolských štúdií sa stala členkou a sólistkou Lúčnice, neskôr pôsobila aj v rozhlasovom súbore Ľudovej umeleckej tvorivosti a ako sólistka Orchestra ľudových nástrojov.
Jej hlas bol charakteristický prirodzenosťou, čistotou prejavu a mimoriadnym citom pre lyrickú ľudovú pieseň. Nepotrebovala ju prikrášľovať. Dokázala ju podať tak, aby vynikol príbeh, emócia aj prostredie, z ktorého pochádzala.
Za piesňami cestovala po celom Slovensku
Významná etapa jej profesionálneho života sa začala v roku 1961, keď nastúpila do Československého rozhlasu v Bratislave. Ako redaktorka ľudovej hudby tam pôsobila viac ako tri desaťročia. Pripravovala relácie a cykly venované tradičnej kultúre, no zároveň vyrážala priamo do slovenských regiónov, kde vyhľadávala spevákov, pamätníkov a nositeľov pôvodných tradícií.
Precestovala takmer celé Slovensko. Aj jej zásluhou vznikol bohatý archív autentických folklórnych nahrávok. Piesne, ktoré objavovala priamo v teréne, následne využívala vo svojich reláciách a viaceré sama naspievala v rozhlasovom štúdiu.
Poslucháči si ju pamätajú aj prostredníctvom relácií Hory, ľudia a pieseň, Listujeme v zbierkach ľudových piesní, Večery pri ľudovej hudbe, Piesne moje, piesne či Z mojej domoviny. Približne dve desaťročia sa podieľala aj na priamych rozhlasových prenosoch z folklórneho festivalu vo Východnej.
Svoje spomienky na cesty za ľudovou piesňou neskôr zachytila aj v publikácii Život s piesňou, ktorá vyšla v roku 2005. Jej názov azda najpresnejšie vystihuje celý život Dariny Laščiakovej.
Pieseň, ktorú poznajú celé generácie
S jej menom sa mimoriadne silno spája rodná Orava. Práve piesne z tohto regiónu patrili medzi najznámejšie v jej repertoári. Osobitné miesto medzi nimi má svadobná odobierka Zbohom ostávajte, mamičkine prahy, ktorá sa v jej podaní stala jednou z najznámejších folklórnych nahrávok na Slovensku.
Laščiaková spolupracovala s viacerými významnými ľudovými hudbami a interpretmi. Nahrávala s ľudovými hudbami Eugena Farkaša, Rinalda Oláha či Slávka Volavého a výrazne sa spájala aj s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu. Jej nahrávky vychádzali na gramofónových platniach, kazetách i cédečkách a počas kariéry absolvovala množstvo koncertov doma aj v zahraničí.
Jej hlas zaznel aj vo filmoch. Účinkovala napríklad v snímkach Balada o Vojtovej Maríne, Kubo či Môj vienok zelený. Venovala sa tiež koledám a piesňam s náboženskou tematikou.
Jej práca získala množstvo ocenení
Význam Dariny Laščiakovej ďaleko presiahol hranice samotného spevu. Na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok ľudovej hudby Prix de musique folklorique de Radio Bratislava získala tri zlaté a jednu striebornú medailu. V roku 1975 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa. Počas života získala aj Zlatý mikrofón, Cenu Pavla Tonkoviča a Krištáľové krídlo za celoživotné dielo. V roku 2013 jej prezident Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry.
Na jej úmrtie reagoval aj prezident Peter Pellegrini. Vyzdvihol, že Darina Laščiaková patrila k najvýraznejším osobnostiam slovenského folklóru a svojou prácou pomáhala uchovávať kultúrne dedičstvo, ktoré sme zdedili po predchádzajúcich generáciách. Pripomenul tiež jej silné puto s rodnou Oravou a jej tradíciami.
Hlas zostáva
Darina Laščiaková nebola iba speváčkou, ktorá priniesla ľudové piesne na koncertné pódiá a do rozhlasového vysielania. Bola aj ženou, ktorá pochopila ich hodnotu v čase, keď ešte mnohé z nich žili predovšetkým v pamäti ľudí na slovenských dedinách.
Vyhľadávala ich, zaznamenávala, študovala a vracala späť poslucháčom. Vďaka tomu po nej zostáva oveľa viac než bohatá diskografia. Zostáva rozsiahly archív, množstvo relácií a predovšetkým piesne, ktoré sa prostredníctvom jej hlasu dostali k niekoľkým generáciám.
„Osobnosť pani Dariny Laščiakovej bola mimoriadna. Bolo pre nás cťou, že tejto výnimočnej speváčke, redaktorke a zberateľke ľudových piesní sme mohli v roku 2019 udeliť titul Mimoriadna Slovenka roka a že nám venovala osobné stretnutie a pozdrav,“ hovorí Mária Reháková. „Pani Darina Laščiaková bola aj pre mňa osobne veľkým vzorom. Už ako mladá redaktorka chodila aj do tých najodľahlejších dedín, aby priamo od pamätníkov zachránila pred zabudnutím vzácne piesne a zvyky, z čoho vznikli aj kultové relácie ako Hory, ľudia a pieseň. Aj vďaka tomuto vzoru s tímom Slovenského dňa kroja cestujeme po Slovensku a zachovávame prostredníctvom filmových dokumentov, naše zvyky a tradície. Osobnosti ako pani Darina Laščiaková nám ukázali cestu a my po nej kráčame ďalej. Samozrejme, nedá sa zabudnúť ani na jej citlivé podanie oravskej svadobnej odobierky „Zbohom ostávajte, mamičkine prahy“, ktorá vyvoláva zimomriavky. Podmanila si nás svojim nádherným hlasom a tento hlas bude rovnako znieť v jej piesňach, nahrávkach, ale aj v nás, ktorí sa snažíme zachovať slovenský folklór pre ďalšie generácie“, pokračuje.
Darina Laščiaková svojím životom ukázala, že ľudová pieseň nie je iba spomienkou na minulosť. Je súčasťou kultúrnej pamäti krajiny. A práve o jej zachovanie sa zaslúžila spôsobom, ktorý z nej urobil jednu z najvýznamnejších osobností slovenského folklóru.
