Po onkologických a mnohých iných zdravotných problémoch sa manželka Ľubomíra Feldeka stala ležiacou pacientkou a bola úplne odkázaná na pomoc svojich piatich detí. Zomrela vo veku 82 rokov.
Oľga Feldeková pôsobila ako prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička. Krušné chvíle pre ňu nastali pred ôsmimi rokmi, keď si pri sprchovaní nahmatala podozrivú hrčku v prsníku. Ortieľ znel: karcinóm prsníka. Nasledovali vyšetrenia a liečba vrátane chemoterapie. „Predsa sa pre jednu hrčku nezbláznim,“ vyhlásila vtedy. Časom to vyzeralo, že sa chorobu podarilo zastaviť. Rakovina jej napadla pľúca. Zdravotných problémov však neubúdalo.. Zlomila si dva stavce.
„K tým dvom stavcom, ktoré mala zlomene, sa pridali ďalšie dva. Mamina sa začala sťažovať na bolesti, a tak zistili, že má znovu zlomené stavce,“ prezradila pre televíziu Joj v októbri jej dcéra Katka Feldeková. „Umývame ju v posteli a snažíme sa ju presúvať naozaj len v nevyhnutných prípadoch. Zdá sa, že osteoporóza, ktorou trpí, je vážnejšia, než sme si mysleli. Tie prvé dva stavce si zlomila po páde, no teraz ani netušíme, ako k tomu došlo,“ vysvetlila.
Hoci sa narodila 28. marca 1943 v Martine, detstvo prežila na Orave – v Tvrdošíne, kde žila 17 rokov. Orava bola pre ňu, ako sama hovorila, rozprávkou, ktorú vnímala ako naozajstnú. Aby po maturite v Trstenej mohla pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, v 60. rokoch pracovala ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou. Tu sa zoznámila so svojím budúcim manželom – autorom Ľubomírom Feldekom. Vyštudovala žurnalistiku v Bratislave, za Feldeka sa vydala 15. septembra 1962 a spolu mali päť detí.
Pre verejnosť zostane zapamätaná najmä vďaka knižnej tvorbe. Od detskej literatúry až po prózu pre dospelých a tiež ako glosátorka a autorka scénaristických diel.
Dlhoročná spolupráca a priateľstvo
Týždenník Slovenka bol s tvorbou Oľgy Feldekovej spätý dlhé roky. Patrila medzi osobnosti, ktoré do magazínu prinášali kultivovaný humor aj cit pre ľudské príbehy. Jej texty sa vyznačovali ľahkosťou a presným postrehom a čitateliek sa dotýkali spôsobom, ktorý nie je samozrejmosťou.
Redakcia ju pravidelne oslovovala nielen pre jej literárny talent, ale aj pre jej schopnosť pomenovať spoločenské javy s pokojom a nadhľadom. Slovenka bola pre ňu prirodzeným priestorom, kde jej hlas rezonoval a kde si budovala pevné miesto medzi významnými ženskými osobnosťami kultúrneho života.
V roku 2015 sa jej práca a prínos premietli aj do nominácie v ankete Slovenka roka. Bola to pocta, ktorá vyjadrovala úctu k jej dlhoročnému úsiliu a zároveň ukazovala, aké miesto mala v srdciach slovenského publika. Nominácia bola potvrdením toho, že jej tvorba mala široký a trvalý ohlas a že svojím jemným humorom a múdrosťou obohacovala generácie čitateliek.
Rovnako dostala aj významné ocenenie Osobnosť Bratislavy.
Jej odchod je veľkou stratou pre kultúrnu mapu Slovenska. Jej výraznú osobnosť si pripomenieme dnes, v sobotu 6. decembra, o 20.00 h na Dvojke v portréte z dokumentárnej série GEN.sk.
