Do práce chodíte so stiahnutým žalúdkom, na porade radšej mlčíte a po príchode domov ešte hodiny premýšľate nad tým, čo kto povedal? Nie vždy je za pracovnou nespokojnosťou náročný šéf či priveľa povinností. Niekedy dokáže človeka najviac vyčerpať samotný kolektív. Klebety, intrigy, závisť, falošné úsmevy či neustála kritika dokážu zmeniť aj vysnívanú prácu na každodenný boj. Ako sa v takom prostredí nestratiť a kedy je čas povedať dosť?
V práci trávime podstatnú časť života. S kolegami sa často vídame častejšie než s niektorými priateľmi a prirodzene túžime po tom, aby sme sa medzi nimi cítili dobre. Lenže nie každý pracovný kolektív je miestom, kde vládne vzájomný rešpekt a spolupráca.
Možno to poznáte. Ráno prídete do kancelárie, pozdravíte a namiesto odpovede sa dočkáte rozpačitého ticha. Dve kolegyne si niečo šepkajú a keď vstúpite do miestnosti, náhle zmenia tému. Na porade niekto spochybní váš nápad, aby ho o pár dní predstavil ako vlastný. A keď sa pokúsite ozvať, dozviete sa, že ste precitlivená a všetko si príliš beriete. Jedna nepríjemná situácia ešte nemusí znamenať, že pracujete v toxickom prostredí. Ak sa však podobné skúsenosti opakujú, začínajú ovplyvňovať vašu psychickú pohodu a postupne strácate chuť do práce, je načase spozornieť.
Nie každá kolegyňa musí byť vaša kamarátka
Jednou z najväčších chýb, ktorých sa v práci dopúšťame, je očakávanie, že si so všetkými budeme rozumieť. Nemusíme. Kolegov si totiž, na rozdiel od priateľov, nevyberáme. V jednom tíme sa stretávajú ľudia s odlišnými povahami, hodnotami, ambíciami aj životnými skúsenosťami. Niekto je spoločenský, iný uzavretý. Jeden hovorí všetko na rovinu, druhý komunikuje opatrnejšie. A niektorí ľudia jednoducho nedokážu dopriať úspech druhým.
Dôležité je uvedomiť si, že v práci nemusíte byť obľúbená. Stačí, ak ste rešpektovaná. Nemusíte sa zúčastňovať každého spoločného obeda, rozprávať kolegom o svojom súkromí ani sa zapájať do rozhovorov, ktoré vám nie sú príjemné. Profesionálny odstup nie je prejavom nepriateľstva. Naopak, v komplikovanom kolektíve môže byť jednou z najúčinnejších foriem sebaobrany.
Keď sa z kancelárie stane klebetný krúžok
Klebety patria medzi najčastejšie problémy pracovných kolektívov. Spočiatku môžu vyzerať nevinne. Niekto okomentuje kolegynine oblečenie, iný jej súkromný život a ďalší pridá informáciu, ktorú údajne počul od niekoho tretieho. Problém nastáva, keď sa z podobných rozhovorov stáva bežná forma komunikácie. Ľudia si prestávajú dôverovať, vytvárajú sa skupinky a pracovné vzťahy ovláda podozrievavosť.
Najlepšou stratégiou je nenechať sa vtiahnuť do hry. Ak vám kolegyňa začne rozprávať nepríjemnosti o niekom inom, nemusíte ju poučovať ani sa s ňou hádať. Niekedy úplne postačí neutrálna veta: „Neviem, čo sa medzi vami stalo, takže to nechcem hodnotiť.“ Takýmto prístupom dávate najavo, že sa do konfliktov nechcete zapájať. A zároveň chránite aj samu seba. Človek, ktorý dnes s vami ohovára niekoho iného, môže zajtra podobným spôsobom hovoriť o vás. Nemusíte zvyšovať hlas ani dokazovať, že máte pravdu. Stanoviť si hranice neznamená vyvolávať konflikt. Znamená to odmietnuť správanie, ktoré vám ubližuje.
Prestaňte sa snažiť získať si všetkých
Mnohé ženy majú prirodzenú tendenciu udržiavať dobré vzťahy za každú cenu. Chcú byť ústretové, nápomocné a vyhýbajú sa konfliktom. V zdravom kolektíve sú tieto vlastnosti veľkou výhodou. V nezdravom prostredí však môžu viesť k tomu, že na seba preberajú priveľa povinností. Zostávate v práci dlhšie, pretože kolegyňa potrebuje pomoc. Prevezmete za niekoho úlohu, hoci sami nestíhate. Súhlasíte s niečím, čo vám nevyhovuje, len aby ste nepokazili atmosféru. A napriek tomu máte pocit, že to nikdy nestačí.
Skúste sa zamyslieť, či vaša ochota nevychádza skôr zo strachu z odmietnutia než zo skutočnej túžby pomôcť. Naučiť sa povedať nie je dôležitou súčasťou zdravých pracovných vzťahov. Nie je vašou povinnosťou zachraňovať náladu v kancelárii ani zabezpečovať, aby boli všetci spokojní.
Odísť nie je prehra
Niekedy urobíte všetko správne. Komunikujete slušne, stanovíte si hranice, sústredíte sa na svoju prácu a snažíte sa konflikty riešiť. Napriek tomu sa nič nemení. Práve vtedy stojí za to položiť si otázku, či vám súčasné zamestnanie ešte dáva viac, než vám berie. Mnoho ľudí zostáva v nepríjemnom prostredí zo strachu. Obávajú sa zmeny, neistoty či toho, že inde to nebude lepšie. Iní majú pocit, že odchodom priznajú porážku. Lenže nie každé prostredie sa dá zmeniť a nie každý kolektív sa dá napraviť. Ak máte možnosť hľadať si inú prácu, nemusíte čakať až do chvíle, keď budete úplne vyčerpaná. Odchod je vhodné premyslieť aj s ohľadom na finančnú situáciu a ďalšie pracovné možnosti.
Odísť z prostredia, v ktorom dlhodobo trpíte, nie je prejav slabosti. Môže to byť jedno z najrozumnejších rozhodnutí, aké pre seba urobíte.
Malé pravidlá, ktoré vám môžu zachrániť pracovný deň
Ak momentálne nemôžete alebo nechcete z práce odísť, skúste do každodenného života zaviesť niekoľko jednoduchých zásad.
- Nerozprávajte každému všetko. Súkromné informácie zdieľajte iba s ľuďmi, ktorým skutočne dôverujete.
- Nenechajte sa zatiahnuť do klebiet. Aj mlčanie alebo zmena témy môžu byť jasným postojom.
- Komunikujte vecne. Pri konfliktoch sa držte konkrétnych situácií namiesto osobných hodnotení.
- Naučte sa povedať nie. Vaša ochota pomáhať by nemala byť na úkor vášho zdravia a povinností.
- Chráňte si energiu. Nie každá poznámka si zaslúži reakciu a nie každý konflikt je potrebné vyhrať.
- Budujte si život aj mimo práce. Rodina, priatelia a záľuby vám pripomenú, že pracovné prostredie neurčuje vašu hodnotu.