Nie všetky deti u nás budú mať štedré Vianoce. Na Slovensku žilo v roku 2023 každé štvrté dieťa do 16 rokov v chudobe a v sociálnom vylúčení. V roku 2021 to bolo „len“ každé piate dieťa.
Kým prvý, najčerstvejší údaj, pochádza z Prognostického ústavu SAV, druhý zverejnila Koalícia pre deti Slovensko v svojej Správe o krajine: identifikácia detí v núdzi – „Na Slovensku žije 1,02 milióna detí, z ktorých 19,7 percent bolo v roku 2021 ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.“ Zdá sa teda, že počet detí žijúcich v chudobe vzrástol. Pokiaľ ide o celkovú populáciu, podľa údajov Štatistického úradu SR z roku 2023 bolo chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených 17,6 percenta obyvateľov, čo predstavuje takmer 943-tisíc ľudí. Tento podiel sa oproti roku 2022 zvýšil o 1,1 percentuálneho bodu. To, že detská chudoba je nežiaduci fenomén, si uvedomuje aj komisár pre deti Jozef Mikloško. Zhruba pred mesiacom a pol zorganizoval Úrad komisára pre deti v Rimavskej Sobote odborné podujatie pod názvom Ekonomické fórum: Príležitosti pre rodičov – šanca pre deti. Prečo sa hneď do názvu dostali rodičia, keď sa riešila detská chudoba? Podľa Jozefa Mikloška je práve stabilná práca pre rodičov tou najistejšou cestou, ako dostať deti z chudoby. „Dlhodobá nezamestnanosť rodičov je najčastejšou príčinou detskej chudoby,“ zdôvodňuje komisár. Ako na fóre odznelo, niektoré firmy na Slovensku realizujú programy zamerané na zamestnanosť ľudí z marginalizovaných skupín. Čím de facto pomáhajú odstraňovať detskú chudobu.
Bez teplého jedla
Pozrime sa však na samotné deti, aký je ich život v chudobe? „Najhoršie sú na tom deti v marginalizovaných rómskych komunitách, kde sme robili rozsiahly monitoring v priebehu minulého a začiatkom roka 2025 a výsledky sú hrozivé. Chudoba negatívne zasahuje do života detí vo všetkých oblastiach a podpisuje sa napríklad aj v plnení povinnej školskej dochádzky,“ hovorí komisár pre deti. Vysvetľuje, že mnohé deti nemajú ani jedno teplé jedlo denne, žijú v oblastiach bez pitnej vody, v hygienicky absolútne nevyhovujúcich podmienkach. Upozorňuje aj na nárast tehotenstiev u maloletých žiačok.
Majú zlé známky zo správania
„V našom monitoringu sme tiež zistili, že medziročne sa zvýšil podiel žiakov so zníženou známkou zo správania. Dve sledované školy majú napríklad 26 až 28 percent žiakov so zníženou známkou zo správania. Najčastejšími dôvodmi znížených známok zo správania sú neospravedlnené hodiny – teda záškoláctvo, porušovanie školského poriadku – drzosť, úteky, fajčenie, nevhodné až agresívne správanie voči spolužiakom a učiteľom, ojedinele aj predčasné tehotenstvá. Tieto javy úzko súvisia s chudobou rodín a nestabilným domácim prostredím,“ upozorňuje Jozef Mikloško.
Žobranie na východnom Slovensku
Úrad komisára pre deti sa zaoberal aj ďalším negatívnym fenoménom – žobrajúcimi deťmi. Pilotný monitoring žobrajúcich detí, ktorý prebiehal v auguste 2025 v mestách východného Slovenska – konkrétne v Košiciach, Prešove, Poprade, Bardejove, Michalovciach a Trebišove. Monitoring sa prioritne zameral na identifikáciu detí, ktoré žobrú alebo sú ohrozené núteným žobraním. Podľa výsledkov tímu Úradu komisára pre deti, ktorý bol mesiac aktívne v teréne a rozprával sa so žobrajúcimi deťmi, v priebehu jedného mesiaca zachytili viac ako sto žobrajúcich detí, pričom v 31 percentách prípadov sa potvrdili znaky organizovaného žobrania. Zaznamenali aj vážne ohrozenia zdravia a dôstojnosti detí – nevhodné oblečenie, vyčerpanie, hlad, vystavenie rizikovému prostrediu či prítomnosť dospelých, ktorí s deťmi manipulovali. V niektorých prípadoch žobrajúci rodičia mali pri sebe veľmi malé deti v dojčenskom veku, ktoré pôsobili omámeným dojmom.
Žiadajú aj sunar
„Žobranie detí nie je sezónny jav, ale organizované zneužívanie zraniteľných detí na ekonomické účely. Ide o porušovanie základných práv dieťaťa a vážny spoločenský problém, ktorý si vyžaduje koordinovanú reakciu všetkých rezortov,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško. Zdôraznil, že ide o tému marginalizovanej rómskej komunity. Monitoring žobrania zistil tiež, že deti sú privážané alebo privádzané dospelými na miesto, kde žobrú. Sú sledované dospelými v pozadí a odovzdávajú vyzbierané peniaze iným osobám. Žobrajúce deti žiadajú nielen peniaze, ale aj jedlo a iné formy materiálovej pomoci – napríklad sunar, ktoré potom predávajú ďalej vo svojej komunite. Na žobranie majú vytypované rovnaké miesta, avšak deti na nich „cirkulujú“. Úrad komisára pre deti vyzýva všetky dotknuté inštitúcie, aby sa aktívne zapojili do riešenia problému a pomohli znížiť riziko normalizácie detskej chudoby a zneužívania detí na žobranie. „Každé dieťa má právo na dôstojnosť, vzdelanie a detstvo bez vykorisťovania. Žobranie nesmie byť vnímané ako nejaký spoločenský jav, ale ako alarmujúci signál, že systém zlyháva,“ uzavrel komisár pre deti.
Detská chudoba v EÚ
Podľa údajov z EÚ chudoba či sociálne vylúčenie hrozí ešte aj dnes približne 20 miliónom detí v únii. To predstavuje takmer jednu štvrtinu jej obyvateľstva vo veku do 17 rokov. Podiel chudobných detí je vyšší než v prípade ktorejkoľvek inej vekovej kategórie či obyvateľstva EÚ ako celku. Dôsledky chudoby prežitej v detstve majú tendenciu pretrvávať počas celého života a prechádzať z generácie na generáciu.
Viera Mašlejová
Foto: ÚKD, archív, Shutterstock
