Ktoré vínka nechať dýchať, ležať či stáť, aby ste si ho vychutnali v plnej chuti, vôni a kondícii? Someliér prezrádza, ako ho uskladniť v domácich podmienkach ako profesionál.
Kúpite si kvalitné vínko, no kým sa dočká svojej slávnostnej príležitosti, pokazí sa. Jasným signálom, že sa tak stalo, je, ak vonia po octe, plesni či jednoducho nezvyčajne, biele hrá farbou do oranžovej a červené odtieňmi hnedej. Ak sa ho odhodláte ochutnať, zrejme spozorujete nádych kyslosti, octu, alebo je prisladké. Pozor aj na podozrivé bublinky, ak samozrejme nejde o víno šumivé. Otázka je, ako sa to mohlo stať – „veď ste ho mali v chladničke“ – a ako tomu nabudúce predísť?
Tmavá či priehľadná?
Zvládnete to, aj ak nie ste profesionál. Stačí si dobre všimnúť niekoľko detailov, ktoré vám postup správneho skladovania našepkajú. Prvým je farba fľaše. Ak ste po polroku zo špajze vytiahli zabudnuté „šardoné“ v priesvitnej fľaši, radšej ho rovno vylejte. Každé víno je totiž citlivé na svetlo. Tie v priehľadných fľašiach sú určené na rýchlu konzumáciu hneď po kúpe. Someliér Peter Kecskés z vinárstva Pivnica Čebovce odložiť na neskôr odporúča len nápoj v tmavej fľaši, ktorá ho dostatočne chráni pred svetlom, na ktoré je citlivé. „Tmavé olivovo-zelené fľaše prepúšťajú minimálne množstvo svetla, čo chráni víno, ktoré v ňom vyzrieva. Nejde len o slnečné svetlo, ale o svetlo vo všeobecnosti. Poškodiť víno dokážu všetky svietidlá a pre víno nie je dobré žiadne žiarenie,“ vysvetľuje odborník. Prvá základná rada teda znie, nech je akékoľvek, víno nechajte oddychovať v tme.
S korkom dajte ležať
Ďalšia vec, ktorá naznačí, ako treba víno uschovať, je uzáver – korkový či hliníkový? Vhodným uložením dokážete jeho vlastnosti ešte aj zlepšiť. „Skladovanie vínka má svoje pravidlá. Základný princíp je položiť fľaše horizontálne, teda poležiačky. Je veľmi dôležité, aby korok, ktorým je fľaša uzavretá, bol v kontakte s vínom, stále navlhnutý a rozpínal sa a bránil tak oxidácii,“ upozorňuje na zaujímavý fakt someliér. Víno cez pórovitý korok „dýcha“ a vďaka mikrooxidácii navyše ďalej dozrieva.
Šróbovacia zátka naopak indikuje, že takéto víno je fajn vypiť čo najskôr. „Sú to väčšinou aromatické, mladé vína, či ružové, ktoré neuskladňujeme dlhšiu dobu. Väčšinou sú už pripravené na okamžitú konzumáciu, stačí ich uložiť postojačky,“ radí Peter Kecskés z Pivnica Čebovce.
Pri izbovej radšej nie
Aj to najdrahšie víno môže znehodnotiť nevhodná teplota. Možno máte kdesi v pamäti uložené aj dávnejšie odporúčanie – ponechať, osobitne červené víno, pri izbovej teplote, no radšej neriskujte. Tento mýtus totiž pochádza ešte z dôb, keď sme mali v interiéroch okolo 18 stupňov Celzia. No dnes, v prekúrených miestnostiach často aj na 25 stupňov, mu môže byť príliš teplo. Optimálna teplota pre skladovanie vína je 13 stupňov, mladé vínka od siedmich, staršie znesú do 18 stupňov. Ideálne podmienky ponúka špeciálna chladnička – vinotéka, ktorá okrem teploty navyše zabezpečuje aj vhodnú vlhkosť.
A čo s fľašou vína, ktorá bola na vás priveľa? Bez ohľadu na uzáver či farbu ju treba uložiť späť do chladu a tmy a to postojačky, aby sa zmenšila plocha oxidácie. Samozrejme vždy dôkladne uzavretú pôvodnou zátkou. Žiadny trik s lyžičkou či servítkou nefunguje.
Ktoré je zdravšie?
Červené víno sa vyrába z červených hroznových odrôd, pri ktorých sa šťava fermentuje spolu s kožou, semienkami a stopkami. Tento proces je dôvodom, prečo červené obsahuje viac antokyanínov, tanínov a resveratrolu ako biele víno. Kým tento druh sa spája predovšetkým so zdravím srdca a ochranou pred mentálnym poklesom, bielemu sa pre menší obsah kalórií pripisujú účinky proti cukrovke, ale aj rakovine. Úžitok je však podmienený zdravým množstvom – ženy si smú dopriať maximálne pohár vína (1,5 dcl) denne, muži najviac dva.
