Stretnete niekoho, s kým si rozumiete, tešíte sa na jeho správy a postupne si začínate predstavovať spoločnú budúcnosť. Keď sa však vzťah začne prehlbovať, prichádzajú pochybnosti. Čo ak stratíte slobodu? Čo ak sa sklamete? Alebo čo ak na vás niekde čaká niekto, s kým by to bolo ešte lepšie?
Túžba po láske a strach zo záväzkov sa nemusia vylučovať. Za obavami z vážneho vzťahu sa môže skrývať strach zo zraniteľnosti, nepríjemné skúsenosti z minulosti či potreba zachovať si nezávislosť. Svoju úlohu môže zohrávať aj moderné zoznamovanie. Dating aplikácie nám ponúkajú množstvo možností, no zároveň môžu vyvolávať pocit, že vždy existuje niekto ďalší, koho by sme mali spoznať.
Túžime po láske, no zároveň sa bojíme blízkosti
Potreba vytvárať blízke medziľudské vzťahy patrí medzi základné ľudské motivácie. Psychológovia Roy Baumeister a Mark Leary sa jej venovali už v roku 1995 a vo svojej práci poukázali na to, že ľudia potrebujú nadväzovať a udržiavať stabilné vzťahy, v ktorých sa cítia prijatí a prepojení s ostatnými.
Prečo je teda pre niektorých ľudí také ťažké dovoliť druhému, aby sa k nim skutočne priblížil?
Jedným z dôvodov je strach zo zraniteľnosti. Čím viac nám na niekom záleží, tým viac máme pocit, že môžeme stratiť. Človek, ktorý zažil neveru, odmietnutie alebo bolestivý rozchod, si preto môže udržiavať emocionálny odstup, aby sa vyhol ďalšiemu sklamaniu. Iní sa obávajú, že vo vzťahu stratia svoju nezávislosť alebo budú musieť obetovať vlastné potreby.
S blízkosťou môže súvisieť aj vyhýbavý štýl citovej väzby. Podľa teórie, ktorú rozvíjali psychológovia John Bowlby a Mary Ainsworthová, môžu naše vzťahové skúsenosti ovplyvňovať spôsob, akým v dospelosti prežívame dôveru a intimitu.
Ľudia s výraznejšími vyhýbavými tendenciami si často cenia samostatnosť a pri prehlbovaní vzťahu môžu pociťovať nepohodlie. Navonok to môže vyzerať tak, že človek stráca záujem práve vtedy, keď sa vzťah začína vyvíjať správnym smerom. V skutočnosti však môže zápasiť s vlastnými obavami z intimity, závislosti od druhého alebo straty kontroly nad svojím životom. Neznamená to však, že každý človek, ktorý sa nechce viazať, má problém s citovou väzbou. Príčiny môžu byť rôzne.
Dating aplikácie a ilúzia nekonečného výberu
Online zoznamovanie prináša množstvo výhod. Umožňuje spoznávať ľudí mimo vlastného sociálneho okruhu, prekonávať vzdialenosť a nadväzovať kontakty aj vtedy, keď máme nabitý program. Problém môže nastať vtedy, keď sa z možností, ktoré nám tieto aplikácie ponúkajú, stane dôvod, prečo sa nedokážeme pre nikoho rozhodnúť.
Psychológ Barry Schwartz vo svojej knihe Paradox voľby vysvetľuje, že väčší výber nemusí automaticky znamenať väčšiu spokojnosť. Niekedy nám naopak sťažuje rozhodovanie a vyvoláva otázky, či sme si vybrali správne.
V dating aplikáciách sa to môže prejaviť tak, že nám jeden človek vyhovuje, no napriek tomu premýšľame, či by sme nemali skúsiť niekoho ďalšieho. Každý nový profil predstavuje ďalšiu možnosť a s ňou aj pochybnosť, či niekde neexistuje niekto lepší.
Namiesto postupného spoznávania potenciálneho partnera sa tak môžeme sústrediť na porovnávanie a hľadanie dokonalejšej alternatívy. Ak máme pocit, že ďalšia príležitosť je vždy na dosah prsta, môže byť ťažšie rozhodnúť sa dať jednému vzťahu skutočnú šancu.
Samotné používanie dating aplikácií však neznamená, že sa človek bojí záväzkov. Dôležité je aj to, ako ich používa a čo od zoznamovania očakáva.
Bojíme sa záväzkov alebo sme len nestretli správneho človeka?
Nie každá neistota vo vzťahu znamená, že máme problém s blízkosťou. Niekedy nám pochybnosti signalizujú, že sa pri druhom necítime bezpečne, naše hodnoty sa rozchádzajú alebo jednoducho necítime dostatočnú príťažlivosť.
Rozdiel spočíva aj v tom, ako často sa naše obavy opakujú. Ak opakovane strácame záujem vždy, keď sa vzťah prehĺbi, napriek tomu, že nám na druhom človeku záleží a správame sa k sebe s rešpektom, môže byť užitočné zamyslieť sa nad tým, čoho sa v skutočnosti bojíme.
Ak však cítime, že vo vzťahu musíme potláčať svoje potreby, nemôžeme byť sami sebou alebo nám druhý človek opakovane ubližuje, odchod nemusí byť prejavom strachu zo záväzkov. Môže byť zdravým rozhodnutím.
Rovnako dôležité je nesnažiť sa za každú cenu presvedčiť niekoho, aby sa na nás naviazal. Vzťah potrebuje záujem a ochotu oboch strán. Strach možno postupne spracovať, no rozhodnutie budovať spoločnú budúcnosť nemôžeme urobiť za druhého.
Záväzok nemusí znamenať stratu slobody
V čase, keď máme na dosah množstvo nových možností, môže byť lákavé nechať si všetky dvere otvorené. Nemusíme sa rozhodovať ani riskovať sklamanie. Neustále hľadanie však môže znamenať, že nikdy nedáme jednému vzťahu dostatok priestoru na to, aby sa prirodzene rozvinul.
Blízkosť si vyžaduje čas, dôveru a ochotu byť zraniteľní. Neznamená, že musíme ignorovať pochybnosti alebo zostať vo vzťahu, ktorý nám nevyhovuje. Znamená však prijať, že žiadny vzťah neprichádza s absolútnou zárukou.
Možno teda nejde o to, či niekde existuje niekto lepší, ale o to, či sme ochotní dať šancu človeku, s ktorým si rozumieme. Pretože skutočný vzťah nevzniká hľadaním dokonalej možnosti, ale postupným budovaním dôvery s niekým, koho si vedome vyberieme.
Zdroje: Why People Fear Commitment but Crave Connection: Relationship Counsellors Explain | Psychowellness center, Understanding and Conquering Gamophobia | Psychology Today, The Need to Belong: a Deep Dive into the Origins, Implications, and Future of a Foundational Construct – PMC, Why So Many People Don’t Want to Commit Anymore – And What’s Really Behind It