Po otcovi prebrala „žezlo“ a začala písať novú – už svoju kapitolu podnikateľskej rodinnej story. Helena Petrusová je úspešnou biznismenkou z východu. V okrese Stará Ľubovňa – v kraji čistej prírody, pestuje liečivé rastliny, ktoré potom spracúva na sušené bylinky a následne vyrába rôzne druhy čajov.
Firma je originálna tým, že je slovenská, domáca. Poskytuje prácu našim ľuďom, na trh prináša slovenské, u nás vypestované produkty. Sú zárukou kvality, čaje z Plavnice – kde firma sídli, neprešli tisícky kilometrov, aby sa dostali k spotrebiteľovi. Využívajú tú známu „moc“ byliniek, o ktorej písali učenci už v staroveku a my o nich vieme aj vďaka múdrosti našich predkov, ktorí si vedomosti z bylinkárstva prenášali z generácie na generáciu.
Na úvod pragmatická otázka – je čas chrípok, nachladení, aké bylinky – respektíve čaje, by ste odporúčali piť v tomto čase?
V prvom rade treba posilňovať imunitu, napríklad čajom z rakytníka rešetliakového, ktorý je prírodný multivitamín. Ak je už človek chorý, na chrípku je vhodná lipa, baza a na bolesti v krku šalvia. Pri prieduškových ochoreniach a kašli odporúčam čaj prvosienkový, slez maurský, skorocel, materinu dúšku, yzop, ale aj rumanček, ktorý pôsobí protizápalovo. My ponúkame už hotové, namiešané receptúry – čaje na všetky spomínané neduhy. V rámci prevencie sa oplatí užívať mesiac, dva pred chrípkovou sezónou vitamínové čaje z rakytníka, šípky, ríbezle čiernej, aj uvedené čaje miešané s bylinkami rakytník s medovkou, ríbezľou a s bazou. Podotýkam však, dôležité je, aby čaje neboli prifarbované a dochucované. A to naše výrobky stopercentne prinášajú, poskytujú.
Máte svoj tip, ako správne pripravovať bylinkové čaje? A ste zástankyňou sypaných čajov, alebo preferujete sáčky, kde je presné množstvo narezaných byliniek?
U bylinkových a ovocných čajov ide o iný proces, ako pri zelenom a čiernom čaji. Správne by voda mala zovrieť, po zovretí a zalievaní už teplota klesne. Bylinkové čaje sa lúhujú 10-15 minút a ovocné 15 minút. Čaje bez prifarbovania a dochucovania môžete pokojne lúhovať dlhšie a hlavne u ovocných čajov tým dosiahneme, že účinné látky sa uvoľnia do čaju. Pijem aj nálevové čaje – teda v sáčkoch, pretože príprava je jednoduchšia. Ale ak mám čas, tak si spravím ,,rituál“ – do šálky dám kvety z ručného zberu, napríklad nechtík, slez. Vidím, ako krásne „rozkvitnú“, keď ich zalejem vriacou vodou. Pri sleze je zaujímavé to, že najprv čaj zmodrie, až neskôr zozelenie. To spôsobuje farba kvetu, ktorá je tmavo fialová.
Zisťovali ste si naše takzvané recepty starých materí, ktoré používali pri zbere, sušení a skladovaní byliniek? A veríte, že na každý neduh, existuje bylinka?
Ja som vyslovene tradíciu zberu liečivých rastlín prebrala po mojej babičke a po otcovi. O liečivej sile bylín som presvedčená. A ako povedal Paracelsus – ,,Na každú chorobu vyrástla bylina“, alebo ,,Všetky vrchy, pohoria, všetky lúky a lesy sú prirodzené lekárne“. V to verím a týmto sa aj riadim. Naopak, Čínou sa neinšpirujeme, lebo ich čaj je iný – fermentovaný a majú aj iný – svoj rituál prípravy a pitia čaju.
Niekoľko rokov úspešne vediete firmu na severe Slovenska, dokazujete, že aj ženy vedia byť skvelé manažérky. Čo vás naučili tie roky na vedúcom poste, a ako vnímate meniaci sa svet?
Samozrejme, že aj ženy majú priestor na podnikanie a mnohokrát sú úspešnejšie ako muži. Počas pôsobenia vo firme sa všeličo menilo, či už vo výrobnom procese, alebo v legislatíve, a to nás formovalo a výzvy nás posúvali stále v pred. Stále v sebe cítim energiu na ďalší posun. Zbieram informácie a skúsenosti a prijímam všetky výzvy.
Zmýšľam pozitívne, to sa ani inak nedá v takom krásnom prostredí – obklopuje nás nádherná príroda, zároveň naše podnikanie úzko súvisí s prírodou, preto kladieme dôraz na prirodzené technologické postupy. Lokalita Ľubovnianskej vrchoviny je najčistejšia v Európe. V okolí nemáme žiadnu fabriku, je tu veľa prameňov minerálnej vody. Napríklad, pri rozbore šípok z južného Slovenska sa zistilo, že majú menej vitamínu C, ako tieto naše zo severu.
Bežný človek, čo sa o bylinky až tak nezaujíma, pozná mätu a harmanček. Vaše portfólio je však určite pestrejšie. Koľko druhov vlastne musíte mať v „talóne“, aby ste uspeli na trhu?
Áno, ako výrobca, ktorý chce byť konkurencieschopný, musíme mať skladbu bylín skutočne rozmanitú. Okrem klasickej mäty, rumančeka do nášho portfólia patrí rebríček, ľubovník, jastrabina, slez, skorocel, pohánka, lucerna, pestrec mariánsky, ruman farbiarsky, nechtík lekársky a medovka. No, pestujeme aj menej známu aróniu čiernoplodú, čo je ker, tiež rakytník, ktorý sa už dosť dostal do povedomia verejnosti. V ovocných čajoch našla svoje uplatnenie ríbezľa čierna – známy bobuľový plod. Mnohé z bylín, čo spracúvame, však pochádzajú z voľnej prírody. Bola by totiž škoda nevyužiť tunajšie čisté prostredie a tiež platí, že veľa liečivých rastlín potrebuje istú mikroklímu lesa alebo horskej lúky, ktorú je na poli nemožné dosiahnuť. Takto zbierame napríklad medvedí cesnak, prvosienky, šípky, vres, brusnice alebo čučoriedky. Tie z našich, slovenských lesov, chutia úplne inak a majú aj úplne iný pomer antioxidantov ako kanadské odrody.
Ktorá bylinka vás doteraz najviac potrápila a prečo? Prišli ste nakoniec na to, prečo sa jej nedarí, prečo nedáva taký výnos, ako ste očakávali?
Pestovanie všetkých bylín je náročné, ale po rokoch pestovania sme prišli na know-how. Samozrejme, že niekedy prídu vysoké mrazy, alebo sucho, a tam si už nepomôžeme. Bylinky sú totiž „háklivé“ na klimatické podmienky. Zber je najťažšou, ale aj najkrajšou časťou našej práce. Polia hýria farbami a vôňou. Vtedy nastáva moment, kedy si uvedomíme, že touto formou odovzdáme kúsok zdravia z prírody do každej domácnosti.
Viera Mašlejová
Foto: H. P.
