Som mama. A tak ako väčšina rodičov z mojej generácie riešim dilemu koľko je dosť. Ako žiť a prežiť s digitálnymi technológiami bez ujmy na zdraví a vzťahoch? Som presvedčená, že existuje aj iné ako čierno-biele videnie. Psychológ Marek Madro z IPčka mi ho predstavil.
Depresia z technológií
Koľko času by môj trojročný syn mal tráviť pozeraním do mobilu a či vôbec? Ako by sa to číslo malo meniť v čase? Pýtam sa samej seba, vždy keď si on vypýta môj smartfón. Generácia X je prvou generáciou, ktorá má túto dilemu. Technológie sú tu a nikam neodídu, preto ani mne nie je sympatický úplný zákaz. Najmä nie po tom, keď si uvedomím, že jednou z prvých vecí, ktoré moje dieťa z generácie Alfa uvidelo pri príchode na svet bol mobil. Čísla, ktoré sa ku mne dostávajú ma ale znepokojujú. Napríklad to, že kým dieťa dosiahne vek 18 rokov strávi pozeraním do obrazovky 6 rokov. To je tretina jeho dospievajúceho života!? Dôsledky? Ľudstvo vraj hlúpne. Psychológovia zistili, že IQ ľudí klesá v priamej súvislosti s počtom minút strávených pred monitorom. A počula som aj názor, že čím viac monitoru, tým viac depresie. „Toto tvrdenie je zjednodušené a neodráža komplexnosť vplyvu digitálnych technológií na duševné zdravie. Kľúčovým faktorom je predovšetkým obsah, spôsob používania a celkový psychický stav mladého človeka,” upresňuje známy psychológ Marek Madro, ktorý pomáha všade tam, kde treba, podľa potrieb a veku človeka.
Každý vek si žiada iné
Výchova detí prechádza rôznymi fázami, pričom v každom veku je úloha rodičov odlišná. “Približne do desiateho roku života je primárnym cieľom rodičov vytvárať deťom pocit istoty a bezpečia a postupne ich zoznamovať so svetom. Je dôležité, aby vedeli, že sa na rodičov môžu obrátiť s akoukoľvek otázkou. Rodičia môžu svojim deťom umožniť skúmať internet, avšak je vhodné, aby tak robili pod ich dohľadom a s ich podporou,” radí Marek Madro a odporúča využívať rodičovské zámky a bezpečnostné nastavenia, ktoré predchádzajú vystaveniu detí nevhodnému, stresujúcemu či dokonca traumatizujúcemu obsahu.
“Oveľa väčší vplyv na duševnú pohodu mladých ľudí má tlak na výkon, nedostatok podpory a neistoty z budúcnosti.”
Puberta je kľúčová
Prvé výrazné zmeny, ktoré ovplyvňujú vzťah rodič-dieťa je medzi desiatym a pätnástym rokom života. “Toto obdobie je jedným z najturbulentnejších. Deti sa v ňom často menia, osvojujú si nové pohľady na svet a budujú si svoju identitu. Rodičia môžu získať silnejší vzťah so svojimi deťmi tým, že sa stanú ich fanúšikmi – budú ich počúvať s úprimným záujmom, klásť otázky bez hodnotenia či poučovania a budú ich podporovať v ich záujmoch,” znie ďalšie odporúčanie od Mareka Madra, z ktorého hovorí skúsenosť. Tínedžeri v tomto veku majú všetky tie pubertálne prejavy rebélie, ktorými si prechádzame všetci bez ohľadu na generáciu. Veď, kto z nás chcel byť vtedy ako naši rodičia? “Deti v tomto veku vzhliadajú najmä k svojim rovesníkom, influencerom či obľúbeným osobnostiam, pričom svojich rodičov vnímajú inak ako dovtedy. Môže sa stať, že rodičovské zámky a limity už nebudú efektívne, avšak ak tínedžer cíti, že rozhovory s rodičmi prebiehajú bez posudzovania a porovnávania, je väčšia pravdepodobnosť, že sa na nich obráti v prípade potreby,” hovorí môj dnešný hosť a ja verím, že si na jeho slová spomeniem, keď pôjdeme do puberty, aby som neskĺzla k nefunkčnej metóde predošlej generácie.
Kým žiješ pod mojou strechou
…budeš robiť, čo poviem ja. S týmto výchovným postojom v dnešnej dobe dlho neustojíme. “Úlohou rodičov pätnásť až dvadsaťročných detí je byť im rovnocennými partnermi. Rozprávať sa, rešpektovať a vypočuť si ich. V oblasti bezpečnosti na internete môžu rodičia dokonca zaujať opačnú úlohu – nechať si od svojich detí ukázať, aké opatrenia si sami nastavili, aby sa v online prostredí cítili bezpečne. Ak sú mladí ľudia ochotní rodičov niečo nové naučiť, je dôležité prejaviť záujem a nebyť odmietavý voči ich skúsenostiam,” nabáda Marek Madro. Ak totiž zalistujete vo svojich spomienkach určite si spomenieme na to, že “toto je vek, keď chceme skúšať nové veci, často aj adrenalínové zážitky, pričom stabilný priateľ alebo prijímajúca skupina zohráva zásadnú úlohu. V tomto veku kladú mladí veľký dôraz na to, ako sú vnímaní inými a sú často ochotní vzdať sa aj svojich hodnôt, len aby ich rovesníci prijali,” približuje Marek Madro, ktorý má pre nás užitočný tip: “Zákazy a prísne obmedzenia síce môžu krátkodobo fungovať, ale dôležitejšie je pomôcť deťom porozumieť tomu, že obsah na sociálnych sieťach je často skreslený a podporovať ich v tom, že ich život je dostatočný, aj keď sa nepodobá na to, čo vidia, a oni sami sú hodnotní takí, akí sú.”
“Pre niektorých môže byť mobil jediným bezpečným komunikačným kanálom s dôveryhodnou osobou, či už ide o rodiča alebo odborníka v oblasti duševného zdravia.”
Zákaz používania mobilov v školách
Na Slovensku vstúpila tento rok do platnosti nová regulácia používania mobilných telefónov v školách, ktorá vyvoláva množstvo diskusií. “Ako psychológ vnímam, že toto opatrenie môže priniesť viaceré benefity. Zákaz mobilov môže pomôcť zlepšiť koncentráciu detí na vyučovaní, podporiť sociálnu interakciu, znížiť negatívne vplyvy neustáleho porovnávania sa na sociálnych sieťach. No zároveň je dôležité, aby sa školy popri tom venovali aj rozvoju zdravých digitálnych návykov, vzťahovej a emocionálnej výchovy a vytváraniu bezpečného priestoru pre mladých ľudí,” zdôrazňuje psychológ Marek Madro, lebo prax mu ukazuje, že “oveľa väčší vplyv na duševnú pohodu mladých ľudí má tlak na výkon, nedostatok podpory a neistoty z budúcnosti. K tomu pretlak informácií, v ktorom sa mnohí strácajú. Neustály prístup k správam, sociálnym sieťam a digitálnemu obsahu môže viesť k psychickému preťaženiu, zníženej schopnosti sústrediť sa a zvýšenej úzkosti,” upresňuje Marek Madro.
Aj keď je ešte priskoro na hodnotenie, stanovisko Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR znie nádejne: “V súčasnosti vyhodnocujeme výsledky. Dôkazy zo zahraničia však ukazujú, že regulácia zlepšuje sústredenosť detí a ich výkon. Dáta z OECD hovoria, že rozrušenie detí je významné, ak majú mobil hoci len cez prestávku. Očakávame, že regulácia prispeje k zvýšeniu pozornosti žiakov a lepšej kvalite vzdelávania.”
Nezabúdajme, že…
Odstránenie mobilov zo školského prostredia samo osebe nevyrieši všetky problémy. Mnohé deti a mladí ľudia používajú mobilné zariadenia aj ako spôsob zvládania stresu či úzkostí. Pre niektorých môže byť mobil jediným bezpečným komunikačným kanálom s dôveryhodnou osobou, či už rodiča alebo odborníka v oblasti duševného zdravia,” uzatvára psychológ. Nebojme sa teda pokroku. Učme sa navzájom. Mladší od starších, starší od mladších. Všetci sme na jednej lodi a máme spoločný cieľ. Mať pekné vzťahy, zdravé telo i dušu a osobnostne rásť, aby sme napokon úspešne doplávali do prístavu.