Mala to byť naša kolegyňa – teda novinárka, ktorá píše o ekonomike. Všetko však zmenil november 1989. Profesorka Anetta Čaplánová sa vtedy – ešte ako absolventka Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, rozhodla, že pôjde do sveta a dozvie sa viac o tej skutočnej ekonomike. Podarilo sa, zo zahraničia sa po čase vrátila a stala sa z nej jedna z úspešných žien na Ekonomickej univerzite. A nie len to. Ako jediná zástupkyňa nežného pohlavia pôsobila v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť – vo významnej inštitúcii, ktorá stráži naše verejné financie.
„V detstve som nesnívala o tom, že budem učiť, že budem učiteľka. Moja mama však bola učiteľka na základnej škole a ja som teda učiteľské povolanie mohla sledovať celkom z blízka. Keď prišiel čas rozhodnúť sa pre vysokú školu, vybrala som si ekonómiu, nastúpila som na Národohospodársku fakultu. Súčasne som študovala aj medziodborové štúdium základy žurnalistiky a uvažovala som o tom, že by som sa venovala ekonomickej žurnalistike. Končila som však v roku 1989, boli to veľké zmeny a ja som nadobudla pocit, že sa potrebujem ďalej vzdelávať, aby som lepšie pochopila meniace sa pomery. Rozhodla som sa teda pre doktorandské štúdium a počas neho pre študijný pobyt v Holandsku a v Belgicku. Tu som si doplnila vedomosti, ktoré som v Bratislave nemohla dostať, lebo sa vtedy ešte v socialistickom Československu nevyučovali,“ hovorí Anetta Čaplánová. V roku 1995 úspešne ukončila doktorandské štúdium a rozhodla sa zostať na Národohospodárskej fakulte na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V tom čase tu potrebovali mladých ľudí s novými myšlienkami, ktorí poznali západné myslenie v ekonómii. Chcela sa tiež zaoberať výskumným témami, ktoré ekonomická transformácia po roku 1989 priniesla. V roku 2002 sa stala docentkou a v roku 2012 bola menovaná za profesorku vo vednom odbore Ekonomická teória. Vtedy mala len štyridsaťpäť rokov. „Nie je to tak, žeby som sa sústreďovala na získavanie samotných titulov. Snažila som sa vždy pracovať čo najlepšie. Publikovať učebnice, študijné texty, vedecké články, bola som aktívna v medzinárodnej spolupráci vo vedeckých a výskumných projektoch. A takto som sa posúvala dopredu,“ vysvetľuje profesorka Čaplánová.
Na seriály nemá čas
Ako dodáva, bolo to náročné obdobie. A to najmä v čase, keď mala malé dieťa. Dcérka Estera bola relatívne malá, keď sa stala prorektorkou Ekonomickej univerzity v Bratislave. Tento post bol veľmi náročný na čas a energiu. „Musím sa poďakovať za podporu, ktorú som vtedy dostala od mojej rodiny. Najmä môjmu otcovi, ktorý sa jej venoval, keď ja som bola sústredená na prácu. Len vďaka mojim blízkym som to zvládla,“ priznáva Anetta Čaplánová. Každodenný profesionálno-súkromný život vysokoškolského pedagóga nie je nič závideniahodné. Keď príde z univerzity domov, málokedy má čas relaxovať pri televízii. „Laická verejnosť má dosť skreslený pohľad na to, ako pracujú vysokoškolskí pedagógovia. Na vysokej škole síce nemáme presne stanovený režim, ale pracujeme v podstate nepretržite. Aj počas víkendov musíme stále niečo písať, študovať, pripravovať sa na výučbu. Takže, skutočne je to náročné povolanie a možno aj poslanie. Za našimi výsledkami, ktoré verejnosť vidí, je veľmi veľa práce,“ hovorí profesorka Čaplánová. Za tie roky sa z tejto cieľavedomej usilovnej ženy stala uznávaná vysokoškolská pedagogička, ktorá prednáša v slovenskom a v anglickom jazyku na bakalárskom, inžinierskom a doktorandskom štúdiu. Pedagogicky pôsobila aj v zahraničí, napríklad na univerzite v Antverpách v Belgicku, na NIDA v Bangkoku, na technickej univerzite v Malajzii, na ESCP Business School v Berlíne. Popri tom stihla absolvovať viaceré výskumné pobyty v zahraničí. Pôsobila v Turíne v Taliansku, v Stillwater Oklahoma v USA a tiež ako výskumníčka v Medzinárodnom menovom fonde. Doteraz dovedna riešila viac ako tridsaťpäť domácich a zahraničných projektov, ktoré pomáhajú financovať výskum najmä v takom období, ako je teraz, keď sú verejné zdroje na jeho financovanie výrazne poddimenzované. Čo ju hnalo dopredu, čo bolo tým motorom? „Vyznie to prozaicky, ale bola a je to túžba po poznaní a po pochopení ekonomických vzťahov a procesov. Snaha pochopiť, aké faktory ovplyvňujú vývoj ekonomiky a ako možno tento vývoj zlepšiť,“ prezrádza pani profesorka.
Prvá žena v mužskom teritóriu
Okrem vysokoškolského prostredia sa však dostala aj do odbornej praxe. Od júla 2015 do júla 2022 pôsobila ako členka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je náš významný orgán bdejúci nad zdravím verejných financií, teda nad peniazmi nás všetkých. V Rade pôsobila ako jediná a prvá žena v tejto inštitúcii.„Bola to pre mňa veľká skúsenosť, tých sedem rokov si vyžiadalo veľa energie a sústredenia. Zároveň ma to posunulo ďalej, dopredu. A to nielen z odborného, ale aj z ľudského hľadiska. Musím však povedať, že pre mňa ako ženu bolo náročné presadzovať sa v mužskom svete. Myslím však, že ako žena som dokázala prichádzať aj s čiastočne iným pohľadom na veci. Podľa mňa ženy majú často väčší nadhľad, vedia sa na veci pozrieť plastickejšie a z viacerých zorných uhlov,“ mieni Anetta Čaplánová. Aby to však nebolo stále len o práci, spomeňme, že napriek tomu, že je pracovne veľmi vyťažená, stíha sa venovať aj svojmu koníčku. „Počas pandémie som si urobila kurz na inštruktorku jogy. Zatiaľ nevediem žiadne kurzy, ale snažím sa každý deň pravidelne ráno cvičiť. A posúvať sa v tom ďalej, chodiť na ďalšie kurzy. Joga je nielen môj koníček, ale aj spôsob, ako si udržať životnú rovnováhu. Odporúčala by som cvičenie jogy každému, pretože dokáže človeka zbaviť stresu, dokáže zvýšiť flexibilitu tela aj v pokročilejšom veku,“ podotýka pani profesorka. Okrem toho rada varí a pečie. Teraz na jeseň, keď je sezóna jabĺk, obľubuje jablkový koláč a cez víkend rada upečie práve túto dobrotu.
Prof. Ing. Anetta Čaplánová, PhD.
– Pochádza z Bánoviec nad Bebravou, z malého mesta, kde – ako sama vraví – ľudia majú k sebe blízko. Doteraz rada spomína na kamarátstva z tých čias.
– Na Národohospodárskej fakulte EU prednáša Základy ekonómie, Vývoj ekonomickej vedy, Behaviorálnu ekonómiu, Teóriu verejnej voľby a na doktorandskom štúdiu učí predmet Pokročilé témy z mikroekonómie.
– Na fakulte je tiež zodpovedná za študijné programy Aplikovaná ekonómia na 1. a 2. stupni štúdia a Economics na 3. stupni štúdia, zároveň je predsedníčkou subodborovej komisie Economics na 3. stupni štúdia
– Vo vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava na výskum vychádzajúci z
inštitucionálnej ekonómie, na behaviorálnu ekonómiu, environmentálnu ekonómiu a ekonómiu verejného sektora.
– V rokoch 2009 až 2015 bola prorektorkou EU v Bratislave pre manažovanie akademických projektov a prorektorkou pre vedu a doktorandské štúdium.
– V tomto období s kolegami z vedenia univerzity pripravila vstup EU v Bratislave do procesu medzinárodnej akreditácie AACSB, čo je prestížny americký systém medzinárodnej akreditácie ekonomicky a manažérsky zameraných vysokých škôl.
– Spoločne s kolegami otvorila spoločný študijný program 2. stupňa s
Nottingham Trent University vo Veľkej Británii – „International finance“.
– Pracovala na príprave zmluvy o spolupráci medzi EU v Bratislave a
OECD, zameranej na odborné stáže doktorandov EU v Bratislave v OECD, Paríž
– Doteraz publikovala viac ako 200 odborných a vedeckých publikačných výstupov, ktoré zahŕňajú vysokoškolské učebnice, vedecké monografie, články karentovaných a impaktovaných vedeckých časopisoch v SR a v zahraničí. Mnohé z nich sú registrované v prestížnych medzinárodných citačných databázach Web of Science a Scopus.
– Jej publikačné výstupy boli ocenené Cenou rektora EU v Bratislave za najlepší vedecký článok v zahraničnom karentovanom časopise 2011, v kategórii vysokoškolské učebnice 1998.
– Cenu Slovenského literárneho fondu za najlepšiu encyklopedickú publikáciu získala v roku 2011 a Cenu rektora Varšavskej ekonomickej univerzity za najlepšiu vedeckú monografiu 2010
VIERA MAŠLEJOVÁ
Foto: A. Č., Viačeslav Šambazov
