Prokrastinácia, alebo syndróm odkladania dôležitých úloh, je bežným javov, s ktorým sa z času na čas potýka každý. Možno ste ale nevedeli, že môže mať súvis aj s psychikou, a vy si tak môžete zarobiť na poriadny problém.
Všetci radi odkladáme úlohy, ktoré sa nám zdajú príliš ťažké, hoci sú nesmierne dôležité. Radšej namiesto nich spravíme niečo iné, ľahšie a pohodlnejšie. Skontrolujeme sociálne siete, upraceme celý byt, prečítame si knihu… Jednoducho si vyberieme z ďalších činností, i keď zbytočných. Tie dôležité veci, ku ktorým sme sa ešte nedostali, sú však stále tu, len ich odsúvame a odkladáme na neskôr.
Čo je za tým a prečo to robíme? Niekedy iba jednoducho považujeme danú úlohu za príliš nudnú. Veľmi ľahko sa tak necháme rozptýliť inou činnosťou, najmä mobilom a sociálnymi sieťami. V iným prípadoch si neveríme, máme nízke sebavedomie a bojíme sa zlyhania. Nechceme byť zahanbení pred ostatnými ľuďmi a cítime strach.
Psychické problémy ako následok prokrastinácie
Výskumy taktiež dokazujú, že prokrastinácia je často spojená so zlým duševným stavom. Psychické problémy sú totižto väčšinou jej priamym následkom. Odkladaním úloh však docielime len to, že sa v nás hromadí stres a rastie vnútorný tlak.
Výsledkom môže byť prepuknutie depresie i úzkostných porúch. To ale nie je všetko. Nervozita, poruchy spánku, no aj nechutenstvo – z obyčajnej prokrastinácie sa tak ľahko môže stať vážna životná komplikácia.
Keď sa prokrastinácia a duševné zdravie pretnú
V ďalšom prípade zase ľudia, ktorí sa už potykajú s určitými duševnými poruchami, akými sú úzkosti, panické ataky, depresia, alebo so syndrómom ADHD, môžu byť náchylní k prokrastinácii.
Prejavmi ADHD sú hyperaktivita, impulzívnosť a problémy s pozornosťou, čo znamená, že ľudia s týmto syndrómom majú problém sústrediť sa na zadanú úlohu. Radšej sa začnú venovať odlišnej, oveľa zábavnejšej činnosti, následkom čoho strácajú pojem o čase a ignorujú súčasnosť. Veľmi ľahko ich hocičo rozptýli, a tak majú problém s dokončovaním úloh.
Ľudia s depresiou zas mávajú pochybnosti o svojich schopnostiach a často veria, že danú úlohu nedokážu splniť. Chýba im motivácia a nevidia zmysel v tom, prečo by to mali spraviť. Cítia, že nemajú energiu, a preto je pre nich ľahšie veci odkladať na časy, kedy im bude lepšie. Pri depresii sa, bohužiaľ, nedá odhadnúť, kedy tie časy nastanú.
Tí, ktorí majú úzkosti, často bývajú i perfekcionistami. Úlohám sa preto vyhýbajú zo strachu, že zlyhajú a výsledok nebude dobrý či podľa ich predstáv. Ak im chýba inšpirácia, radšej úlohu odložia, kým nedostanú lepší nápad. V najväčšej miere ich však brzdia iba obavy.