Slovenský hit Vyznanie, známy vďaka fenomenálnej interpretácii Mariky Gombitovej, ako aj ďalšie hity legendárneho Modusu s hudbou Janka Lehotského ožívajú na scéne v novom hit muzikáli v réžii Jána Ďurovčíka. O výbornom prevedení svedčia aj neustále vypredané predstavenia. Hity ako Úsmev, Dievčatá, Pozhasínané, Veľký sen mora „Mená lodí stratených“ si diváci môžu vychutnať v príbehu plnom vášne, humoru, napätia a lásky. Postavu Evy stvárňujú tri talentované herečky. Medzi nimi aj Dominika Richterová.
Ste pracovne vyťažená, hráte v seriáli Einstein, v muzikáli Vyznanie, vyučujete na strednej škole či v muzikálovej akadémii. Tešíte sa z toho, alebo by ste prijali viac voľna?
Mám rada takýto akčný život a som vďačná, že je to teraz práve takto. Zažívala som obdobie, kedy som nevedela čo bude a či vôbec budem môcť pracovať. Teraz som rada, že sa sťažujem na to, že deň nemá viac hodín. Niekedy to je však náročné, a sú chvíle, keď si doma postenám od únavy a preťaženia. To všetko patrí k tomu. Nezabúdam ale ani na oddych ,ktorý je veľmi dôležitý na to, aby som v takejto aktivite dokázala zotrvať.
Čím si vás muzikál Vyznanie získal?
Jednoznačne hudbou. Preto som do toho projektu vstúpila. Niektoré piesne som poznala, iné zas nie, ale o to viac som si ich zamilovala.
Počúvali ste pesničky Mariky Gombitovej aj pred uvedením muzikálu?
Ako dieťa mi strýko púšťal rôzne kazety a snažil sa nás priviesť k tajomstvám hudby. Často teda u nás hralo rádio a pesničky Mariky Gombitovej som silno vnímala. Mala pre mňa absolútne špecifický, krásny hlas. Keď som ju počula spievať, cítila som sa ako princezná a spievala som si s ňou. Rada som sa nechala vtiahnuť do toho pocitu. Vždy som mu uverila. Bola som taký malý rojko. Dokonca niektoré piesne som spievala ešte v čase, keď som chodila do ZUŠ a myslela som si, že som superská, keď spievam také tóny ako ona.
Ako sa vám spolupracuje s režisérom Jánom Ďurovčíkom?
Vie byť veľmi starostlivý a snaživý smerom k svojim herečkám. Veľakrát je cítiť, že nás má rád a chce aby sme sa cítili dobre. Občas nám aj odpustí chyby, za ktoré by iných skritizoval. Myslím, že si uvedomuje ťarchu, ktorú na nás svojimi predstaveniami nakladá a preto nás niekedy ušetrí, a zároveň dôveruje, že sa zlepšíme, doučíme… Chce, aby sme boli perfektné. Myslím, že potom náš výkon pokladá za svoje dielo. To je niečo, čo som nepoznala alebo si nevšimla, keď som s ním spolupracovala po prvý krát. Teraz to celkom oceňujem.
Ak sa vyberiete niekam za kultúrou vy, čo si idete pozrieť?
Rada chodím do divadla na činohru. Snažím sa nájsť si čas aspoň raz do mesiaca a niečo pekné si pozrieť. Veľmi sa však teším z našej novej zrekonštruovanej SNG a už sa neviem dočkať kedy ju navštívim. Je to miesto, ktoré je pre nás veľmi významné a verím, že nás veľmi obohatí.
Kvôli postave forenznej analytičky Soni v seriáli Einstein ste si zafarbili vlasy. Viete byť flexibilná aj v iných oblastiach života? Neprekáža vám robiť zmeny?
Zmeny môžu byť nekomfortné, ale nerobí mi problém ich robiť. Ale priznám sa, že ťažšie spracovávam tie náhle, na ktoré sa nedokážem pripraviť.
Máte vysnenú rolu?
Nemám. Verím však, že dostanem veľa pekných hereckých výziev, ktoré ma veľa naučia a posunú ďalej. Páčilo by sa mi zahrať si nejakú negatívnu postavu. Bola by to pre mňa veľká výzva a zároveň cítim, že by to bolo niečo, kde by som sa našla. Mám rada postavy, ktoré nesú v sebe veľa energie a paletu emócií. Už dávno nemám rada tie romantické princezné. Nudia ma.
V Prahe ste si zahrali v muzikáloch Hamlet, Lago, Limonádový Joe, Casanova či Adéla ješte nevečeřela. Ktorý patril medzi váš obľúbený a prečo?
Každá jedna inscenácia má svoje čaro a je ťažké povedať, ktorá je tá naj. Najväčším zážitkom bola pre mňa asi Adéla ještě nevečeřela. Hviezdne herecké obsadenie, vynikajúca hudba, humor, skvelá réžia. Tento kúsok by som hneď oprášila.
