Kedy ste naposledy spravili niečo len tak pre seba? Niečo nečakané, kedy sa vám podarilo vybočiť z vlastnej komfortnej zóny? Možno si poviete, „na také čosi predsa vôbec nemám čas“ alebo „veď som rada, keď sa večer stihnem osprchovať“. Vidím a počujem vás. Verte mi však, nie je to márne…
Zaujala ma veľmi extravagantným účesom. Napoly blond, napoly ohnivá červená, niektoré pramene dlhé, iné ostrihané takmer na ježka. Prejav hlasný, no oči napriek prísnemu rámu okuliarov mäkké a usmiate. Mala som chuť ju objať, len tak, pre radosť. Asi to bolo vzájomné, lebo ani neviem ako a začala mi rozprávať svoj životný príbeh. Diana.
Dobrodružná mladosť
„Na strednú som chodila v búrlivých deväťdesiatych rokoch v hlavnom meste. Nálada bola uvoľnená a dobrodružné povahy, ako ja, mohli konečne spoznávať svet. Doma sme vedeli, ktorým miestam a podnikom sa radšej vyhnúť, a kde sme naopak boli v bezpečí. Ak ste boli najmä milovníkmi prírody a zbytočne nestrkali nos tam, kam nepatril, dvere do raja ste mali otvorené,“ začína pútavé rozprávanie o svojich cestovateľských začiatkoch. Diskotéky a drinky ju nelákali. Najšťastnejšia bola zavesená kdesi na skale, uháňajúca na bicykli popri Dunaji, splavujúca Moravu či na prespávačkáchpod širákom v Malých Karpatoch. „Takto som fungovala vlastne už od konca základnej školy. Rodičia nás vtedy neriešili, tak sme si aj s bratom užívali slobodu, akú dnešné deti zažijú už len sotva,“ vysvetľuje mi. Chatovačky, opekačky a grilovačky s dobrou partiou priateľov hrali prím jej mládežníckych liet. A potom mala zrazu šestnásť a doma jej ostalo tesno. Po svojom boku mala vernú kamošku Zuzu, s ktorou ochutnali príchuť adrenalínovej slobody stopujúc cez Európu. „Hoci sme mali úplne prázdne vrecká, zážitkov sme vďaka stopovaniu nazbierali plné kufre. Uznávam, že sme mali aj šťastie, že sa nám nikdy nič nestalo, ale bolo to možno práve tým pozitívnym nadhľadom a dôverou v ľudské dobro. So Zuzou sme zas neboli ani žiadne trúbky a vyslovene riskantným či podozrivo vyzerajúcim šoférom sme sa vyhýbali. Keď dnes stopom brázdia Európu moji chlapci, nemôžem im nič vyčítať,“ uvedomuje si.
Kemperi
A práve pri jednom z takýchto dobrodružstiev spoznala aj svojho muža. Ani sa jej nechce veriť, že ho v súčasnosti pozná dlhšie ako ho nepoznala. „Keď vám je sveta žiť, čas plynie šialene rýchlo. Ale chvalabohu za to. Tam, kde je nuda a prílišný komfort, duša upadá,“ vysloví svoju životnú filozofiu, ktorú som sčasti ochutnala už aj ja. Prekonávanie vlastnej zóny pohodlia by mohlo ušetriť nejednu terapiu. „Stále nechápem, ako sa môže niekto čudovať, že sa má mizerne, keď po celom dni v práci príde domov, bezmyšlienkovite ‚pozerá do bedne‘ či do mobilu a večer si zas bez akéhokoľvek pohybu či zážitku ľahne spať. Veď to nie je život, ale umieranie,“ striktne podporí svoj názor. Keď sa s Ľubom hašterili o najlepší „flek“ na stopovanie na petržalskej výpadovke, docvaklo jej, že ide presne o muža, s akým by si vedela predstaviť kráčať. Keďže sa im v ten deň s nájdením odvozu bohvieako nedarilo, mali dosť času na výmenu základných faktov a tie na oboch zapôsobili viac ako priaznivo. Jediná sa v tom celom nepríjemne cítila Zuza, ktorá sa nechtiac ocitla v role piateho kolesa na voze. Našťastie bola lojálna kamarátka a rozšírenie ich kruhov o ďalšieho člena prešla len mávnutím ruky.
Neviazané záväzky
Veľmi jednoducho a veľmi prirodzene sa Ľubo stal súčasťou ich partie. Postupne sa naopak odpojila Zuza, ktorá našla šťastie po boku menej dobrodružného frajera. Vibramy vymenila za sandáliky na podpätku a hory za drinky v meste. S Diou ich už spájali len spomienky. Ani jedna nemala veľa času zapodievať sa tým, lebo si každá našla vlastnú cestu. A tak to bolo dobre. „Nedostala som to,“ oznámila Diana Ľubovi v kempe kdesi v Bulharsku, „myslíš, že je možné, že…“ Nádejný otec zbledol a krvi by sa v ňom jeden nedorezal.
Keď po chvíľke zbadala v jeho očiach slzy a pocítila jeho pevné objatie, vedela, že to bude dobré. Samozrejme, že sa jej predtucha vyplnila a čoskoro na sídliskovej matrike zazvonili svadobné zvony. Šaty jej požičala Zuza s tým, že ich upravila tak, aby sa jej do nich zmestilo zväčšujúce sa bruško. Makeup mala na starosti susedka z prvého, ktorá kreslila najkrajšie mačacie linky v celej Petržke napriek tomu, že svoje dni začínala zásadne frťanom. S Ľubom mali dvadsať a život pred sebou. Skúsenejší už kuli hororové scenáre, ako zle to celé istotne dopadne, ale títo mladí sa rozhodli dokázať im opak. Adamko sa narodil presne mesiac po rýchlej svadbe. O dva s ním už boli na prvej kempovačke. A o rok nato zistila, že čaká aj šampióna číslo dva.
Aj puberta sa dá prežiť
Nešlo mi do hlavy, či môže mať všetko naozaj až takýto hladký priebeh. „A kto povedal, že na tom bolo niečo hladké? Matky synov vedia, že každý deň bez straty na životoch je dôvod na oslavu. Občas sme sa všetci hádali ako psi, veľa sme plakali, veľa sme sa museli zapierať, ale nikdy sme nemlčali. Všetko sme riešili za rodinným stolom, bez tajností a klamstiev. Keď mal Adam tri roky, lekári zistili, že má cukrovku a celý život bude odkázaný na inzulín. Teo, ako mnoho rovesníkov, trpí poruchou pozornosti, a nám s Ľubom sa komplikácie rôzneho druhu nevyhli tiež, ale veď taký je život,“ uvádza ma naspäť do obrazu. „Obaja robíme v IT sektore, ale to neznamená, že sme bez emócií. Našťastie, máme v povahe radosť a chuť užívať si, všetko čo sa nám denne dostáva. Od študentských čias pretieklo Dunajom už veľa vody a my sa teraz tešíme, že môžeme žať plody našej práce. Chlapci sú už takmer dospelí a napriek tomu s nami vždy radi idú na ďalšiu dobrodružnú cestu. Práve v tých chvíľach si s mužom povieme, že toto sa nám v živote podarilo,“ uzatvára.
Nedovoľte pohodlnosti a tlaku spoločnosti, aby vás prevalcovala. Zážitky sa dajú tvoriť každý deň. Dia s Ľubom ich zbierajú spoločne a aj každý za seba. Zhodne prikyvujú, že práve zážitky sú tým skutočným bohatstvom, ktoré sa oplatí hromadiť. A pritom nemusí ísť o nič komplikované či drahé…
Spravíte to aj vy pre seba?
- Prečo nás tak fascinuje strach? Halloween odhaľuje zvláštnu stránku našej psychiky
- Jeseň má v Apolke svoje miesto. Aj na tanieri.
- Martina Comisso zaujala v Taliansku
- Karin Olasová: Po päťdesiatke si častejšie poviem: No a čo
- Mária Čírová opäť spojí Slovensko. Jej turné Moje Vianoce rastie, no nestráca to najdôležitejšie
