Jaroslava Gabrielová chová ježkov bielobruchých už siedmy rok. S nápadom zaobstarať si práve ježka prišiel jej partner Matej. Zvieratkom chcel vynahradiť chýbajúcu spoločnosť svojej drahej, kým bol v práci a ona ešte študovala. „To ešte nevedel, čo tým odštartuje,“ hovorí dnes s úsmevom sympatická právnička a uvádza nás do tajov života s pichľavými tvormi pod jednou strechou.
Začalo to jedným ježkom v roku 2018. Keď mali postupne štyroch, dohodli sa s Matejom, že viac ich nebude. Jaroslava však úplne prepadla láske k týmto nevšedným tvorom a potajomky priniesla domov piateho. Keď prišiel Matej domov a spočítal ich päť, presvedčila ho, že ich musel len zle porátať. A čas išiel ďalej. „Dnes ich máme desať! Mnohí z nich sú už seniori,“ hovorí s úsmevom o pichľavých členoch rodiny. Každý z nich má oficiálne meno, ktoré má i uvedené v rodokmeni. Jednu samičku napríklad volajú Alenka. Najstarší ježko MENO sa dožil päť rokov.
Nie je ježko ako ježko
Vo voľnej prírode sa môžeme stretnúť s ježom bledým a s ježom tmavým. Oba divo žijúce druhy sú zaradené do zoznamu chránených živočíchov, a tak je ich zakázané držať alebo chovať v ľudskej opatere. Voľne žijúci ježkovia sú obvykle tmavší a väčší než ježkovia bielobruchí, akí robia doma spoločnosť Jaroslave Gabrielovej. Kým jej ježkovia v dospelosti dosahujú hmotnosť do päťsto gramov, ježkovia v lese môžu vážiť aj viac ako tisíc gramov. Rozdiel je tiež v počte prstov. Ježko bielobruchý má na zadnej nohe len štyri prsty, voľne žijúci päť. Ježko bielobruchý v našich zemepisných podmienkach nie je schopný vo voľnej prírode prežiť, a preto nie je zaradený medzi invázne, a teda ani chránené druhy.
Poznávací znak
„Ježko má podľa knižných zdrojov približne 7 000 pichliačov. Skúste spočítať,“ nabáda nás Jaroslava. Prvé pichliače sa objavujú tesne po narodení a menia sa približne do pol roka. Dovtedy môže majiteľ po byte nachádzať vypadnuté pichliačiky. Keď je ježko pokojný, pichliače priliehajú k jeho telu, sú poddajné a dá sa s nimi manipulovať do strán. Ježko má vtedy uhladený vzhľad a je príjemné ho hladkať. Keď je v nejakej situácii obozretný, tak má pichliače mierne vztýčené, no stále je ho možné hladkať. Až keď je nahnevaný alebo sa bojí, sú pichliače vztýčené tak, že môžu byť vzájomne prekrížené skoro ako ostnatý drôt. Takto vztýčené pichliače naozaj pichajú.
„Samozrejme, ľudia si ich všimnú ako prvé. Trochu sa však zabúda na to, že ježko má aj zuby (smiech). S novými pachmi sa oboznamuje olizovaním a hryzením, preto by mal každý majiteľ počítať aj s uhryznutím. Keďže majú slabý zrak, ruky k nim prikladáme spredu a pomaly. Nikdy do ježka neštucháme prstom z boku a zozadu, podmienilo by to jeho obrannú reakciu – stočenie do klbka a vztýčenie pichliačov, ktoré je spravidla sprevádzané fučaním.“
Nočný maratón
„Prvého ježka sme ubytovali v spálni. Hneď po prvej noci putoval do druhej izby. Ježkovia síce len málokedy vydávajú zvuky, ale za to v noci robia párty. Behajú maratón na kolotoči, prevracajú misky, presúvajú domček. Ježka si v spálni môže dovoliť len človek, ktorý má veľmi tvrdý spánok,“ dozvedáme sa ďalej.
Vo výbave domčeka pre ježka musia byť okrem misky na vodu a potravu i hračky. „Ježko za jedinú noc prejde približne päť kilometrov, preto je povinnou výbavou aj kolotoč. Je dobré dať pod neho bentonit, vďaka čomu eliminujeme pachy,“ radí Jaroslava. Jej ježkovia majú vlastnú izbu, v ktorej nevypínajú kúrenie.Špecifickou potrebou týchto malých exotov je totiž teplota 22 °C, pričom niektorí jedinci potrebujú až 25 °C. Fakt, že si ježko bielobruchý potrpí na teplo nám mohol byť hneď jasný z pôvodu, patria predsa medzi druh afrických ježkov.
Na vandrovke
„Púšťame ich aj voľne po byte, nemajú sa nám tu kde skryť. No v predošlom byte sme museli niektoré časti nábytku zatarasiť, aby sa tam nedostali. Po takomto ,výjazde‘ je potrebné ježkovi skontrolovať končatiny, či na nich nemá omotaný vlas. Sám si ho totiž nedokáže dať dolu.“ Ježkovia majú na útek celú noc takže z času na čas sa to niektorému podarí. „V minulosti nám jeden ušiel za starú kuchynskú linku a zaspal na studenej dlažbe, takže hrozilo, že tam upadne do hibernácie a uhynie. Čím dlhšie tam bol, tým viac hrozilo, že sa už nezobudí. Predstavovala som si, ako rozoberiem tú kuchyňu a aspoň kúpim novú (smiech).“ Napokon sa Jaroslave podarilo zobudiť pomocou fénu a aj s kuchynskou linkou vyviazli bez škrabanca.
Nepapáme jablká ako v rozprávkach
Okrem úteku ježka sa môže majiteľ stretnúť s útekom jeho potravy, teda hmyzu. „Raz sa zásielka so živým kŕmnym hmyzom zdržala na pošte dlhšie než mala. Len krátko po prevzatí škatule sa cvrčky prehrýzli von. Viete, ako vyzerá tisíc cvrčkov na úteku? Ja už viem,“ baví nás svojimi skúsenosťami Jaroslava. Ježko bielobruchý je hmyzožravec, takže základ jeho potravy tvoria cvrčky, šváby a sarančatá. „Príležitostne si pochutia i na múčnych červoch. Ježkom podávame i granule pre mačky s vysokým obsahom mäsa. Súčasťou jedálničku je aj netučné mäso, vajcia či slimáky.“
Malí introverti
Ježko nevyhľadáva spoločnosť iných ježkov, preto je na rozdiel od takého morčaťa spokojný ako jedináčik. „Dvaja samci sa vo väčšine prípadov neznesú a v súboji si dokážu spôsobiť vážne zranenia. Niektoré samičky znesú spoločnosť inej samičky. Problematické však býva potom kŕmenie, ak má niektorá zo samičiek pre nadváhu diétnejšiu potravu a druhá naopak kalorickejšiu.“
Ježkovia sú teda skôr samotári. Niektorí majú radi ľudí a dokážu sa na človeka naviazať, no takých je menej. Vzťah s ježkom sa buduje dlho a hlavne po nociach, keďže je to nočný živočích. Jaroslava má na nich svoje ťahy: „Ježkovia majú radi teplo, čo môže majiteľ využiť vo svoj prospech – pritúliť si k sebe ježka trebárs do mikiny. Moji ježkovia na mne zvyknú zaspať a robia mi tak spoločnosť pri knihe alebo pri filme.“
Vedeli ste?
- Ježko bielobruchý prejde za noc aj päť kilometrov.
- Niektoré jedince sa dokážu naučiť chodiť na toaletu, ale nie je to stopercentné.
- Okrem hmyzu im môžete servírovať aj jedlo pre mačky.
- Keďže majú slabý zrak, ruky k nim prikladáme spredu a pomaly.
- Od iných ježkov sa odlišujú okrem velkosti aj tým, že majú o jeden prst na zadnej labke menej.
- Štvorročný ježko je už deduško.
- Sú náchylní na kožné ochorenia a pleseň, ktorá sa prenáša i na človeka, no vhodnou starostlivosťou sa im dá predchádzať.
- Kúpanie neobľubujú a prežívajú pri ňom strach o život, preto by malo byť obmedzené na minimum.
- Cena za ježka s rodokmeňom je v súčasnosti okolo 140 eur.
- Mesačné náklady na ježka v domácnosti vychádzajú na približne 30 eur.