Al Pacino – Sonny Boy nie sú len kronikou filmovej kariéry, ale hlbokou výpoveďou o človeku, ktorý sa narodil pre divadlo. Al Pacino rozpráva o detstve v Bronxe, o prvých krokoch na javisku aj o bolestiach, ktoré stoja za každou ikonickou postavou. Je to človek, ktorý zažil vrcholy, pády a opisuje to veľmi plasticky.
„V zásade zbankrotoval, pretože zveril svoje peniaze veľmi nespoľahlivému človeku, a tak ho život naučil, že musí brať aj role, o ktorých vopred vedel, že to nebudú filmy, ktoré budú nejakým spôsobom kritikou veľmi nadšene prijaté. Ale povedal si – zvykol som si, že sa musím o seba postarať, tak som sa postaral aj týmto spôsobom,“ hovorí J.Čurný, hudobný odborník, ktorý však miluje aj filmy, má ich doma neuveriteľných 4500 a medzi nimi aj desiatky s Al Pacinom.
Al Pacino – Sonny Boy
Kariéra Al Pacina explodovala na filmovej scéne ako supernova. Po javiskových úspechoch získal svoju prvú hlavnú úlohu v roku 1971 vo filme Panika v Needle Parku a krátko na to sa preslávil úlohami vo filmovej sérii Krstný otec, Serpico a Psie popoludnie. Tieto filmy boli prelomové a jeho výkony sa stali legendárnymi. Od čias Marlona Branda a Jamesa Deana koncom 50. rokov sa žiadny herec tak veľmi nezapísal do kultúrneho povedomia ako on.
Pacina vychovávala milujúca, ale psychicky labilná matka, neskôr starí rodičia – no v pravom zmysle slova ho formovali ulice južného Bronxu a partia mladých kamarátov. Keď učiteľ rozpoznal jeho herecký talent a postrčil ho na povestnú newyorskú Strednú školu múzických umení, bolo rozhodnuté. V dobrých i zlých časoch, v chudobe i bohatstve, v bolesti i radosti bolo herectvo jeho záchranným lanom, jeho komunitou, jeho základom.
Al Pacino priznáva, že jeho kariéra bola aj sériou prehier, pochybností a dlhých období ticha. Otvorene hovorí o tom, ako odmietol filmy, ktoré sa neskôr stali kultovými, aj o chvíľach, keď pochyboval, či ešte má svetu čo ponúknuť.
Kniha Sonny Boy nie je len o filme – je o živote. Pacino píše o vzťahoch, ktoré ho formovali, o láskach, ktoré prichádzali a odchádzali, aj o tom, ako sa snažil byť otcom a zároveň zostať verný sebe.
Zároveň sa dotýka témy slávy ako dvojsečnej zbrane. Sláva mu priniesla uznanie, ale aj izoláciu. „Všetci si myslia, že vás poznajú, no málokto vás naozaj vidí,“ píše Pacino. Táto úprimnosť robí z jeho memoárov nielen záznam kariéry, ale ľudskú spoveď o cene úspechu.
Sonny Boy je jedna z najautentickejších hereckých autobiografií posledných rokov. The Guardian ju nazval „dokumentom o duši človeka, ktorý sa nikdy neprestal hľadať“, The New York Times ocenil „jemnú rovnováhu medzi zraniteľnosťou a humorom“.
Pacino nám pripomína, že talent sám o sebe nestačí – treba vášeň, odhodlanie a schopnosť prežiť aj vtedy, keď svetlá zhasnú. Sonny Boy je svedectvom o sile tvorivosti, o zázraku premeny bolesti na krásu.
„Kto má rád filmy, americkú produkciu od 70. rokov až dodnes, tak si myslím, že si nájde v tejto knihe svoje. A aj pre mňa, ktorý sa zaujíma o filmy, o pozadie ich vzniku, je to vzrušujúce čítanie o tom, ako tie filmy vznikali, ako sa na nich Al Pacino podieľal a akí ľudia mu prišli do života po tej profesijnej, ale samozrejme aj po osobnej stránke. Teším sa, že si to budete môcť prečítať aj vy,“ odkazuje milovník a znalec filmov Juraj Čurný.
Z anglického originálu Sonny Boy (Penguin Press, 2024 New York) preložil Peter Tkačenko.
Milan Buno, knižný publicista
Sonny Boy: https://www.bux.sk/knihy/782987-al-pacino-sonny-boy.html
