Je to náhoda, ale zároveň rarita. Dve významné slovenské osobnosti – Ľudovít Štúr a Alexander Dubček sa narodili v tom istom dome – v Uhrovci v okrese Bánovce nad Bebravou. Neviem, či v Európe má niektorý národ ešte takúto zaujímavosť.
Ľudovít Štúr – slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, pedagóg, básnik a publicista, sa narodil v roku 1815 a zomrel 1856. Alexander Dubček , česko-slovenský komunistický politik a vrcholný predstaviteľ Pražskej jari, ktorý presadzoval politiku „socializmu s ľudskou tvárou“,sa narodil v Uhrovci v roku 1921, teda o 106 rokov neskôr. Zomrel v roku 1992 po dopravnej nehode služobného auta. Ako je možné, že jeden a ten istý dom sa stal rodiskom pre naše dve významné osobnosti? „Je to náhoda. Pokiaľ ide o Ľudovíta Štúra – dom je vlastne bývalá škola, v ktorej pôsobil otec Ľudovíta Štúra ako učiteľ a v predných izbách bývala rodina Štúrovcov. U Alexandra Dubčeka je ten príbeh trocha širší. Jeho otec –Štefan, pochádzal z Uhrovca avšak pôvodne býval v inom dome. Vycestoval do Ameriky, no keď sa vrátil, jeho pôvodný rodný dom nebol vo vyhovujúcom stave. Tunajší organista a učiteľ ev. farskej školy Alexander Trančík poskytol Štefanovi Dubčekovina bývanie byt miestnej farnosti. Mama Alexandra Dubčeka bola vtedy tehotná, preto sa Alexander Dubček narodil v tomto dome, zhodou okolností rovnakom ako Ľudovít Štúr,“ vysvetľuje Martin Štepo, historik Trenčianskeho múzea, pod ktoré rodný dom – ako múzeum patrí. Dodáva, že v šesťdesiatych rokoch bol dom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Do triedy cez maštaľ
V čase, keď tu žil Ľudovít Štúr, to fungovalo tak, že deti do triedy – bola tu len jedna, vchádzali dnu cez maštaľ, kde bol ustajnený dobytok a iné hospodárske zvieratá. Trieda bola v tej časti, kde je hlavná expozícia, respektíve sú tu stoličky a premietacie plátno pre návštevníkov. Predná časť domu fungovala – dnes by sme povedali, ako učiteľský byt. Celá rodina sa teda musela uskromniť v dvoch, respektíve troch izbách. Pripomeňme, že Štúrovým rodičom sa narodilo šesť detí, jeden potomok zomrel. Karol bol najstarší, druhý v poradí bol Ľudovít. A nasledovali mladší súrodenci – Samuel, Karolína a Janko.Expozícia je zriadená v dvoch predných izbách. Z pôvodného nábytku sa nič nezachovalo. Treba si uvedomiť, že po rodine Štúrových tu žili ďalší ľudia, súkromní majitelia. Ale nábytok je prispôsobený, vybratý tak, aby odzrkadľoval danú dobu, keď žil Ľudovít Štúr. Keď sem prídete, určite to vo vás navodí tú atmosféru, tie staré časy.
Od dvanástich na internáte
Ľudovít Štúr sa v tomto dome narodil, prežil detstvo. Ako sa dozvedám od môjho sprievodcu, v 19. storočí deti už ako 12-ročné odchádzali preč z domu študovať. Štúr išiel najprv do Győru, slovenské pomenovanie Ráb, a potom do Bratislavy na evanjelické lýceum. Desať mesiacov bol na internáte, ale vždy cez leto sa na prázdniny vracal do Uhrovca.„Rodný kraj sa s Ľudovítom Štúrom nesie celý jeho život. Bol veľmi hrdý na to, že tu vyrastal a rád sa sem vracal. Spomína na to vo svojich listoch, ktoré písal priateľom aj rodine. A o svojom rodnom kraji napísal aj niektoré básne, kde ospevuje krásu tunajšej prírody, napríklad báseň Majže sa dobre,“ hovorí Martin Štepo.
Uhrovec – dedina s priemyslom
Moju pozornosť zaujme obraz Ľudovíta Štúra visiaci na stene, samozrejme, poznávam ho z hodín slovenčiny. „Áno, je to najznámejší portrét, je od Jozefa Božetecha Klemensa, namaľovaný v 19. storočí. Toto tu je reprodukcia. Pokiaľ ide o zaujímavé exponáty, chcem upozorniť na fotografiu Uhrovca, od fotografa Maxa Sterna, ktorý pôsobil v Trenčíne. Zobrazuje dedinu tak, ako kedysi vyzerala, je to teda cenný exponát. Uhrovec bol kedysi zemepanským mestečkom a od 19. storočia sa šíril aj priemysel, pretože tu bola skláreň, súkenka, rezbárska dielňa a aj dielňa na výrobu vychádzkových paličiek. V expozícií máme tiežvystavenú knihu súkenníckeho cechu z Lubiny. V nej je zapísané, že starý otec Ľudovíta Štúra, Pavol Štúr – Ščur, prišiel z Trenčína do Lubiny a prijali ho do súkenníckeho cechu. Vzácny zápis je z roku 1786,“ uvádza historik.
Hurban ocenil čistotu a vľúdnosť
V rodnom dome Ľudovíta Štúra bol návštevníkom aj Jozef Miloslav Hurban. Prišiel sem v čase štúdií, keď Ľudovít Štúr chodil na lýceum do Bratislavy. Spoznal Ľudovítových rodičov a spomínal, že Ľudovítova mama bola veľmi milá.Vyjadril sa tiež, že dom je čistotný a zapôsobil na neho vľúdne. Tiež uviedol, že všetci z Ľudovítovej rodiny boli veľmi príjemní.Mimochodom, samotný Ľudovít Štúr o svojej mame hovoril ako o spevavej mati – alebo „moja spevná mati“. Otca charakterizoval ako prísnejšieho, vzhľadom na to, že bol učiteľ. „Štúr ako mladý veľmi rád chodieval po okolitých horách, aj so spolužiakmi a kamarátmi z detstva. Vtedy sa to nebralo ako turistika, ale ako výlet do blízkych hôr. Na týchto výletoch skúšali prejav, precvičovali si rétoriku, jednoducho cibrili si rečnícke umenie,“ prezrádza o našom slávnom dejateľovi Martin Štepo.
Príbeh rodiny Dubčekovcov
Dubčekovi rodičia – Štefan a Pavlína, sa zoznámili v Amerike, kam obaja mladí ľudia išli vtedy za prácou.Pavlína bola z Bánoviec. Po 1. svetovej vojne sa vrátili naspäť do novovzniknutého Československa. „Alexander Trančík, už spomínaný miestny organista, im ponúkol, aby bývali v niekdajšom rodnom dome Ľudovíta Štúra. Na jeho počesť potom manželia dali synovi meno Alexander, pôvodne pre neho mali vybraté meno Milan. Potom neskôr, keď sa Alexander Dubček oženil, dal jednému zo svojich synov meno Milan,“ hovorí Lýdia Mikušová, sprievodkyňa tunajšieho múzea. Samotní Dubčekovci žili v tomto dome len pár rokov. „Štefan a Paulína sa v Amerike nadchli ideou socialistického života, neskôr pre komunistické myšlienky. V tomto duchu zareagovali na situáciu v sovietskom zväze, kde sa zakladali medzinárodné družstvá. Stali sa členmi Interhelpa,“ ozrejmuje ďalej Lýdia Mikušová. Interhelpo bolo priemyselno-výrobné družstvo česko-slovenských robotníkov a roľníkov založené v máji 1923 v Žiline na pomoc budovania socializmu v sovietskom Kirgizsku. Dubčekovi rodičia – celá rodina, sa dostali do Kirgizska, kde žili osem rokov a snažili sa napĺňať myšlienku Interhelpa. Z Kirgizska odišli do Gorkého, dnes Nižný Novgorod , kde Alexander vyštudoval strednú školu. „V roku 1938 sa celá rodina vrátila späť na Slovensko. Dubček mal vtedy 17 rokov. Ak by chceli ostať v Sovietskom zväze, museli by prijať tamojšie občianstvo. Lenže to rodina odmietla. Nevrátili sa už ale do rodného domu v Uhrovci, ale bývali v Trenčíne,“ uzatvára Lýdia Mikušová.
NÁŠ TIP
Využite výhodné Spoločné vstupné a so vstupenkou z Trenčianskeho hradu navštívte Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci, Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom zadarmo. A nielen to, v rámci Spoločného vstupného môžete navštíviť aj ostatné pobočky Trenčianskeho múzea v Trenčíne: Katov dom v Trenčíne, Draškovičov kaštieľ v Čachticiach, Šľachtické sídlo rodu Ambrov Beckove. Viac na www.muzeumtn.sk.
Viera Mašlejová
Foto: autorka
