Trstínska kalvária je ďalšia z historických objektov, čo získala status národnej kultúrnej pamiatky. Nachádza sa na zalesnenom návrší, severovýchodne od obce Trstín v okrese Trnava, na mieste známom ako Hájiček.
Krásna pamiatka predstavuje jedinečný príklad medzivojnovej sakrálnej architektúry na Slovensku. Kalváriu tvorí rozsiahly súbor až dvadsiatich šiestich pamiatkových objektov. Podľa Pamiatkového úradu SR je kalvária v Trstíne nositeľkou viacerých významných hodnôt – historickej, spoločenskej, architektonickej, výtvarnej, urbanistickej a krajinnej. Práve to robí z Trstínskej kalvárie mimoriadne cenný prvok nášho kultúrneho dedičstva a v novembri 2024 bola oficiálne vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Bohatá história
„História kalvárie sa spája so stredovekým kostolom z konca 12. a začiatku 13. storočia. Koncom 18. storočia sa po prvýkrát objavili zmienky o zázrakoch sošky Bolestnej Panny Márie – alebo aj milostivej Piety, umiestnenej v tomto kostole, ktorý sa čoskoro stal mariánskym pútnickým miestom,“ uvádza Pamiatkový úrad SR. V roku 1923, pri vysvätení kalvárie, bola do kostola na Hájičku opäť vrátená originálna socha, ktorá bola od konca 18. storočia umiestnená v Trnave.
Z hořického pieskovca
Celá kalvária je zhotovená z kvalitného hořického pieskovca, materiálu charakteristického pre medzivojnové sochárstvo v tomto regióne. Zaujímavosťou je, že pieskovcové reliéfy umiestnené v nikách jednotlivých zastavení sú prebraté z cyklu Krížová cesta od maliara Gebharda Fugela (1863 – 1939), ktorý sa špecializoval na kresťanskú tematiku. Predstavujú mimoriadne kvalitnú reprodukciu tohto významného diela. V sochárskom štýle súsoší možno rozpoznať jemné náznaky secesie s prvkami moderny, čo dodáva celému komplexu jedinečný umelecký charakter. Autormi diela sú dvaja umelci – kameňosochár Miroslav Harašta z moravského Přerova a architekt Josef Marek, pochádzajúci z Moravy, ktorý v tom čase pôsobil v Trnave.
Čo všetko obsahuje Trstínska kalvária:
– Za bránou stojí súsošie Rozlúčky Krista s Máriou a oproti nej výjav Krista, modliaceho sa na Olivovej hore, ktoré vychádzajú zo staršej kalvárenskej tradície.
– Nasleduje štrnásť zastavení v podobe stél s reliéfmi jednotlivých výjavov. Stély sa skladajú z podstavca zužujúceho sa smerom hore, sú ukončené rímsou, na ktorej je umiestnený kváder s otvorom pre reliéf.
– Usporiadané sú do kruhu okolo figurálnej skupiny Ukrižovania, umiestnenej na najvyššom bode Hájička. Ukrižovanie tvoria tri kríže s korpusmi v skoro životnej veľkosti, pričom pod prostredným sú umiestnené sochy Márie, sv. Jána a Márie Magdalény objímajúcej kríž s ukrižovaným Kristom.
– Kalvária je obkolesená zeleňou, ktorá dotvára atmosféru miesta.
– S reštaurovaním kalvárie sa počítalo už v roku 1945, či bola uskutočnená však nie je známe. Značne zanedbaná kalvária sa dočkala rekonštrukcie v roku 2004.
Pribudli aj ďalšie
Od 1. januára 2020 doteraz boli do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu zapísané tieto kalvárie:
Štiavnické Bane, časť v Horná Roveň
Kalvária na návrší v Hornej Rovni predstavuje významné barokové dielo. Nadväzuje na lokálny urbanizovaný priestor baníckeho osídlenia z konca 17. a najmä 18. storočia. Patrí k dielam, ktoré sa v regióne Banskej Štiavnice stali v tomto období špecifickým prejavom zbožnosti s mimoriadnymi umeleckými a výtvarnými kvalitami.
Diakovce
Kalvária pri katolíckom kostole bola postavená v roku 1822. Stojí na umelej vyvýšenine v blízkosti románskeho kláštorného komplexu. Zakladateľom Kalvárie bol András Liszi, pastier z Diakoviec, ktorý vo svojom závete určil finančný obnos na jej výstavbu.
Nová Baňa
Areál kalvárie v Novej Bani tvorí Kostol sv. Kríža, Kaplnka trpiaceho Krista a 14 zastavení. Predstavuje intaktne zachovanú súčasť historickej štruktúry mesta a je hodnotným dokladom sakrálnej architektúry prvej polovice 19. storočia.
Stupava
Ústredná kaplnka kalvárie, Kaplnka Krista Trpiteľa bola ako národná kultúrna pamiatka evidovaná už skôr. Do zoznamu národných kultúrnych pamiatok zaradili už aj kaplnky krížovej cesty I. – XIV., náhrobník so sochou, ohradný múr aj sadovnícku úpravu areálu. Celý areál kalvárie aj s prislúchajúcimi objektami sa tak v roku 2023 stal národnou kultúrnou pamiatkou.
Hlohovec
Ide o unikátny a v našej krajine jedinečný súbor sakrálnych stavieb a umeleckých diel, situovaný na hlohovskom mestskom cintoríne na juhovýchodnom okraji mesta. Kalvária vznikla ako poďakovanie za skončenie morovej epidémie v rokoch 1705 – 1708, ktorej v meste a blízkom okolí podľahlo viac ako tritisíc obyvateľov. Vzhľadom k vtedajšiemu osídleniu išlo o viac ako polovicu obyvateľov mesta.
Bojnice
Kalvária nad mestom Bojnice je stará viac než dvesto rokov a je romanticky skrytá v tieni borovíc. Ide teda o ideálne miesto na osviežujúcu prechádzku aj pokojné rozjímanie. Z centra Bojníc k nej dôjdete za zhruba štvrť hodinky. Počas putovania k barokovej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie miniete šesť zastavení krížovej cesty s obrazmi maľovanými na plechu od neznámeho ľudového umelca.
Modra
Kalvária bola postavená v roku 1814 na mieste pôvodnej drevenej kalvárie. Stojí na vyvýšenom pódiu so schodiskom po oboch stranách. Vedie k nej keramická krížová cesta, ktorej zastavenia sú dielom majstrov keramikárov Mariána Lišku, Jozefa Franka, Igora Mesíka, Jána Viglaša a Jána Pečuka.
Viera Mašlejová
Zdroj: Pamiatkový ústav SR,
OZ NaZáhorí, web: krasytt.sk
