„Ľudia sú doslova užasnutí a ohúrení tým, čo všetko u nás vidia. Pritom zvonku je to taká nenápadná budova – mnohí nevedia, aké poklady, aké krásy tu skrývame,“ hovorí sprievodkyňa Alena Koníková, keď nás vyprevádza zo šľachtického sídla rodu Ambro v Beckove. Áno, aj my máme podobné pocity a vôbec sa tým návštevníkom nedivíme.
Beckov je známy najmä vďaka svojmu hradu – Beckovský hrad. Týči sa na majestátnom brale a každoročne k nemu zavíta mnoho návštevníkov. Pár metrov od skalného brala, tam, kde je parkovisko, stojí jedno turistami neobjavené múzeum – Šľachtické sídlo rodu Ambro. Historici používajú aj pomenovanie kúria – označujúci veľký príbytok, kde kedysi žili zemania – majitelia pôdy. „Budova bola postavená v 17. storočí, v období renesancie. Celý zadný múr tejto stavby je súčasťou opevňovacieho múru beckovského podhradia. Beckov bol kedysi poddanským mestečkom a bol obohnaný opevňovacími múrmi. No a stavitelia, aby usporili, zabudovali stavané obydlie priamo k múru opevnenia. Ukážem vám to priamo v dome. Múr z beckovského opevnenia má bez dvoch centimetrov dva metre,“ hovorí na úvod naša sprievodkyňa. Dodáva, že vo všeobecnosti je to zaujímavosť, ale tu v Beckove je viacero takých stavieb, kde si majitelia domov takto vypomohli.
MUDr. Ján Ambro – priekopník pôrodníctva
Šľachtické sídlo patrilo rôznym majiteľom. My sa pristavíme pri rode Ambro, po ktorom nesie aj súčasné pomenovanie. „MUDr. Ján Ambro bol významný pôrodník a priekopník moderného zdravotníctva. V roku 1872 založil pôrodnícku nemocnicu v Bratislave. Napísal aj učebnicu pre babice – išlo o prvú knihu tohto druhu a bola napísaná po slovensky, až druhé vydanie vyšlo v maďarčine. Okrem textu mala aj náučné obrázky. Tento pán doktor bol priekopník v pôrodníctve a to aj napriek tomu, že na jedno oko oslepol,“ uvádza Alena Koníková. Pri vchode do domu má pamätnú tabuľu. Posledným majiteľom kúrie bol Zoltán Ambro, ktorý nemal potomkov a tak v roku 1974 odkázal stavbu Miestnemu národnému výboru Beckov, s tým, aby sa tu zriadilo múzeum. Dnes patrí kúria pod správu Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Návštevníci tu môžu vidieť niekoľko expozícií, ktoré sú naozaj rôzne. Na prízemí obdivujú archeologické nálezy – gotické a renesančné kachlice z 15. až 17. storočia. Človek vidí, ako sa výroba kachlíc zdokonaľovala, v neskoršom období už boli farebné a glazované a nádhernými motívmi. Musíme upozorniť aj na hodnotný exponát – fragment z erbu rodu Bánfiovcov z Dolnej Lendavy. Tí mali v erbe hlavu tura. Bohužiaľ, zachoval sa už len zlomok, ale ako exponát je skutočne vzácny.
Päťstokilový tympanón
Keď vstúpite do budovy uvidíte na podstavci umiestnený „veľký kus skaly“. Ale nie je to „len“ skala. Ide o ďalšiu unikátnu pamiatku – tympanón. Dozvieme sa, že je to umelecky opracovaný kameň, ktorý bol vystavený nad dverami, niekde v priestore na Beckovskom hrade. Váži úctyhodných päťsto kilogramov. „Ide o erb Stiborovcov, je na ňom zobrazená helmica, tá je na samom vrchu, na nej je nadstavec draka, ktorý je postavený na dvoch polmesiacoch a je tu aj krížik. Na spodnej časti vpravo je vytesaný lev a na druhej strane je pravdepodobne orlica. S istotou to nevieme povedať, erb je v dosť poškodenom stave,“ vysvetľuje nám reštaurátor Dušan Novota. Reštaurátorov sme tu zastihli, ako zhotovovali kópiu. A o spomínanom rode Stiborovcov sa dozviete aj tu v šľachtickom sídle, presnejšie o Stiborovi zo Stiboríc, respektíve, označuje sa aj ako Ctibor zo Ctiboric. Ochotná sprievodkyňa vám vyrozpráva život pána Beckovského panstva, ktorému okrem hradu patrilo aj súčasné územie Nového Mesta nad Váhom a okolité dediny. Ctibor bol rytierom Žigmunda Luxemburského a za verné služby ho kráľ odmenil rozsiahlym územím.
Všetko o J. M. Hurbanovi
„V Beckove sa narodil Jozef Miloslav Hurban a aj keď jeho rodný dom už nestojí, v kúrii máme časť expozície, ktorá sa venuje tejto významnej postave slovenských dejín. Hurban bol dva roky kaplánom v Brezovej pod Bradlom, keď ho vysvätili za evanjelického farára a pôsobil v Hlbokom až do konca života. Tam je aj pochovaný. Za manželku si zobral Aničku Jurkovičovú, jednu z prvých ochotníckych herečiek. Spolu mali deväť detí, nie všetky sa však dožili dospelosti. Jozef Miloslav Hurban bol spisovateľ, aktívne bojoval proti alkoholizmu, bol častým prispievateľom do novín Ľudovíta Štúra – Slovenskje národňje novini a aj prvým predsedom Slovenskej národnej rady,“ vysvetľuje naša sprievodkyňa. Vo vitrínach vidíme jeho osobné veci, vrátane kňazského rúcha.
Na poschodí pastva pre oči
Že vám to pripomína školu a texty z učebníc slovenčiny či histórie? Vyjdite na druhé poschodie, tu už nie je takpovediac povinný dejepis. Môžete obdivovať okázalosť šľachty a skutočne krásne historické predmety. Napríklad dámsky salónik – respektíve dámsku barokovú spálňu, kde je vystavená posteľ z roku 1762 – inak, jeden z najstarších predmetov nachádzajúci sa v tejto kúrii.
No takpovediac lahôdkou v tejto miestnosti je pôvodný krb z roku 1648, na ktorom je erb Štefana Medňanského – jednorožec. Presúvame sa ďalej a stretávame starého otca s vnukmi, ako si zvedavo obzerajú honosnú jedáleň. „Ide o jedáleň strednej šľachty. Stolovanie a nábytok tvoria predmety z obdobia historizmu a biedermeier. Napríklad stôl zo Zemianskeho Lieskového je z obdobia biedermeier. Hodvábne dámske šaty – z rokov 1865 až tisíc 1875, neboli na denné nosenie, ale na významné príležitosti,“ upozorňuje nás Alena Koníková. Rozhodne sme vám v tomto článku neopísali všetko, čo obsahuje Šľachtické sídlo Ambro v Beckove. Nie je to ani možné, vzhľadom na rozsah článku – a ako sa vraví, lepšie raz vidieť ako stokrát počuť/čítať. Vyberte sa teda objaviť túto skrytú kúriu pod Beckovských hradom, tak ako to robia návštevníci zo širokého okolia, ale aj z Francúzska či z Česka.
NÁŠ TIP
Využite výhodné Spoločné vstupné a so vstupenkou z Trenčianskeho hradu a navštívte Katov dom zadarmo. A nielen to, v rámci Spoločného vstupného môžete navštíviť aj ostatné pobočky Trenčianskeho múzea v Trenčíne: Kostnicu v Trenčíne, Draškovičov kaštieľ v Čachticiach, Šľachtické sídlo rodu Ambro v Beckove, Podjavorinské múzeum v Novom meste nad Váhom a Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci. Viac na www.muzeumtn.sk.
Viera Mašlejová
Foto: autorka, Trenčianske múzeum v Trenčíne
