V bratislavskom Hoteli Devín, ktorý píše svoju históriu už od roku 1954, pribudol nezvyčajný člen personálu. Humanoidný robot Robbie víta hostí, naviguje ich po hoteli, odpovedá na otázky a poradí aj pri výbere jedla či programu v Bratislave. Prišla som sa pozrieť, ako vyzerá stretnutie s hotelovým zamestnancom, ktorý nepotrebuje obednú prestávku, no bez nabíjačky sa nezaobíde.
Stretnutie, aké v hoteli nečakáte
Do Hotela Devín prichádzam s predstavou elegantnej bratislavskej klasiky. Budova na nábreží Dunaja patrí k známym architektonickým pamiatkam hlavného mesta. Otvorili ju v roku 1954 a jej hlavným architektom bol významný predstaviteľ slovenského funkcionalizmu Emil Belluš. Hotel za desaťročia privítal množstvo významných hostí, medzi nimi Elizabeth Taylor, Alexandra Dubčeka či Jeana Paula Belmonda.
Dnes však do jeho príbehu vstupuje hosť, respektíve zamestnanec, akého by si pôvodní návštevníci hotela zrejme nevedeli ani predstaviť.
Robbie stojí pripravený komunikovať. Na prvý pohľad je jasné, že nejde o bežného servisného robota na kolieskach, ktorý rozváža taniere alebo zbiera použitý riad. Má humanoidnú postavu, pohyblivé ruky, nohy a hlavu. Jeho telo vyrobila spoločnosť Unitree, zatiaľ čo softvér prispôsobený potrebám hotela pripravila slovenská spoločnosť KVANT Robotics. Podľa vývojárov ide o prvého humanoidného hotelového asistenta na Slovensku.
Keď sa na jeho hlave rozsvieti modré svetlo, môžem sa pýtať. Žlté signalizuje, že nad odpoveďou premýšľa, a červené, že práve hovorí. Robbie ma privíta jednoduchou otázkou, ako mi môže pomôcť.
Kam vedie cesta na recepciu?
Začínam jednoduchou skúškou. Pýtam sa, kde nájdem recepciu. Robbie reaguje bez dlhého čakania a vydáva sa správnym smerom. Nezostáva teda iba pri slovnom vysvetlení. Dokáže hosťa priamo odprevadiť na vybrané miesto.
Jeho kroky sú pomalšie a opatrnejšie než pohyb človeka. Práve chôdza v reálnom hotelovom prostredí patrí k oblastiam, ktoré sa ešte učí zvládať. Problémom pre neho môže byť aj obyčajný schod. Vývojári preto postupne zdokonaľujú jeho pohyb aj schopnosť bezpečne sa orientovať medzi hosťami a nábytkom.
Dnes vie návštevníka zaviesť na recepciu alebo do hotelovej reštaurácie. Ambíciou tvorcov je, aby v budúcnosti dokázal hosťa sprevádzať až k izbe a cestou mu vysvetlil všetko potrebné o pobyte.
Poradí aj pri výbere obeda
Na rad prichádza jedálny lístok. Robbie pozná hotelovú ponuku a dokáže hosťom pomôcť aj pri výbere jedla. Rozumie otázkam o jednotlivých pokrmoch a upozorní tiež na alergény. V prípade požiadavky na jedlo bez lepku vie porovnať možnosti a vysvetliť, ktoré položky môžu byť vhodné.
Nie je však kuchárom ani náhradou skúseného čašníka. Jedlo nepripraví a ľudskú pozornosť pri stole nenahradí. Je skôr pohyblivým informačným bodom, ktorý hosťovi pomôže zorientovať sa a odbremení personál od opakujúcich sa otázok.
V jednom tele sa tak stretávajú úlohy recepčného, turistického sprievodcu a pomocníka v reštaurácii. Robbie pozná hotel, jeho priestory aj ponuku služieb. Keď sa rozhovor presunie za jeho múry, nestratí sa ani v Bratislave.
Čo sa oplatí vidieť v Bratislave?
Pýtam sa ho, kam by sa mal vybrať návštevník, ktorý je v hlavnom meste prvýkrát. Robbie dokáže odporučiť pamiatky, naplánovať program a poskytnúť základné turistické informácie. Je neustále pripojený na internet a pri otázkach, ktoré nemá vo svojej hotelovej databáze, môže využiť ChatGPT.
Vďaka tomu nie je odkázaný iba na niekoľko vopred nahraných viet. Dokáže reagovať na rôzne formulované otázky a komunikovať vo viacerých jazykoch. Podľa projektového manažéra Radoslava Macha má nastavených približne šesť až sedem jazykov, no prepojenie s ChatGPT mu umožňuje pracovať v oveľa širšom jazykovom prostredí.
Odpovede však poskytuje stroj. Hosť by preto mal najmä pri dôležitých údajoch počítať s tým, že informácie môžu vyžadovať overenie. Robbie dokáže poradiť a nasmerovať, no zodpovednosť, skúsenosti a úsudok živého človeka zatiaľ nenahrádza.
Zvládne aj niekoľko tanečných krokov
Hotelový asistent má tiež schopnosť, ktorú od recepčného bežne neočakávame. Dokáže zatancovať. Keď práve nikoho nenaviguje ani neodpovedá na otázky, predvedie pohyby pripomínajúce charleston, swing alebo boogie. Práve tieto chvíle z neho robia atrakciu, pri ktorej sa hostia zastavia, fotografujú si ju a so záujmom sledujú, čo robot urobí ďalej.
Tancovanie síce chod hotela výrazne nezefektívni, ale pomáha búrať odstup medzi človekom a technológiou. Robot zrazu nepôsobí iba ako chladný stroj. Stáva sa súčasťou zážitku, ktorý si hostia z pobytu odnesú.
Aj Robbie však potrebuje prestávku. Nie na obed ani na kávu, ale na doplnenie energie. Počas služby sa musí pravidelne nabiť, aby mohol opäť vyraziť medzi návštevníkov.
Ľudský úsmev zatiaľ zostáva nenahraditeľný
Stretnutie s Robbiem ukazuje, že robotika si pomaly nachádza cestu aj do prostredia, ktoré bolo vždy postavené na osobnom kontakte. Hotel nie je výrobná hala. Hostia sem neprichádzajú iba po posteľ, jedlo a kľúč od izby. Očakávajú pozornosť, pochopenie a pocit, že sú vítaní.
Robbie zatiaľ ľudí nenahrádza. Učí sa fungovať v prostredí, kde sa neustále niečo mení. Hostia sa pohybujú nepredvídateľne, presúvajú sa stoličky, pribúdajú batožiny a aj jediný schod môže byť technickou výzvou. Hotel mu slúži ako praktické miesto, na ktorom sa jeho schopnosti postupne preverujú a zdokonaľujú.
Budúcnosť hotelierstva preto nemusí byť súbojom ľudí a strojov. Robot môže prevziať jednoduché a opakujúce sa úlohy, zatiaľ čo zamestnancom zostane viac času na situácie, ktoré si vyžadujú osobný prístup.
Keď z Hotela Devín odchádzam, nemám pocit, že som stretla náhradu recepčného či čašníka. Stretla som technológiu, ktorá sa ešte len učí byť súčasťou sveta ľudí. Robbie občas kráča opatrne, nad odpoveďou chvíľu premýšľa a po čase potrebuje dobiť baterky. Napriek tomu dokáže zaujať, poradiť a ukázať, ako sa môže tradícia stará viac než sedem desaťročí stretnúť s technológiou budúcnosti.
