„Zamilovala“ sa do pôdy. Tak by sa obrazne dal opísať výskum a aj praktická činnosť, ktorú robí mladá vedkyňa, dnes už aj podnikateľka, Darina Štyriaková z Košíc. Ešte výstižnejšie však bude, keď povieme, že vlastne „lieči“ pôdu.
Ako by mala v ruke čarovný prútik, ktorým zo zeme „vytiahne“ ťažké kovy, toxické molekuly a oleje. No, nielen to. Je jasné, že za tým čarovaním je striktná veda a odhodlanie nevzdávať sa a ísť za svojím cieľom. Darina Štyriaková vyštudovala biotechnológie a geológiu. Už tam sa začala zaujímať o minerály, pôdu a ako jej pomôcť. Napokon vedecké poznatky priniesla do praxe a spolu s tímom vyvinula technológie na bioremediáciu a regeneráciu pôdy.
Dnes má vlastnú firmu, ktorá pomáha poľnohospodárom navýšiť a skvalitniť ich produkciu, zatiaľ čo sa pôda uzdravuje. „Každý deň nás oslovujú noví a noví farmári, po tom ako sa o našej technológii dopočuli od iných pestovateľov alebo jednochudo videli efekty na susednej farme. Sú to veľkí vinohradníci, ovocinári, zeleninári či malí pestovatelia,“ hovorí úspešná podnikateľka. Ako vysvetľuje, veľké výmery poľnohospodárskej pôdy, sú degradované alebo kontaminované. Výskumy o európskych pôdach ukazujú, že 60 až 70 percent pôd je v zlom zdravotnom stave. Vedkyňa dodáva, že správna funkcia v pôde je narušená, zdravý mikrobióm poškodený a chýbajú potrebné enzýmy, ktoré mikrobióm produkuje v pôde a v koreňoch rastlín. Preto sú podľa jej slov prírodné živiny v pôdach, napríklad vo forme minerálov, už neprístupné, rastliny oslabené, čo zase núti farmy použiť viac a viac agrochemikálií, ktoré situáciu ešte zhoršujú.
Zázračný mikrobióm má aj pôda
„Ako aj my, ľudia, potrebujeme zdravý mikrobióm na trávenie jedla a našu imunitu, rovnako je to aj u rastlín. A mikrobióm sa vytvára práve v pôde. Moderné poľnohospodárstvo používaním nadmerného množstva agrochemikálií však prirodzenú tvorbu mikrobiómu narúša. Agrochemikálie, podobne ako antibiotiká u človeka, ničia zdravý mikrobióm.Redukciou agrochemikálií, obnovou enzýmov a mikrobiómu, vieme tento začarovaný kruh prelomiť. Pritom pre farmárov to neznamená zníženie úrody a teda profitu,“ vysvetľuje podrobne, čo sa to vlastne deje vo vnútri pôdy Darina Štyriaková.
Na zlepšenie mikrobiómu využíva biostimulanty, látky vyrobené na prírodnej báze. Tie potom pomôžu obnoviť správne funkcie poľnohospodárskej pôdy, dodajú potrebné enzýmy a živiny z prírodných minerálov. Rastliny sú silné a odolné, čím sa zníži potreba agrochemikálií a šetria sa náklady na farmách.
Plodiny plné chémie nás ohrozujú
„Na zdravej pôde, s ktorou farmár správne zaobchádza, sa dá dopestovať rovnaká, keď nie ešte aj vyššia úroda a v lepšej kvalite. Živiny, ktoré dnes plodinám chýbajú – ako horčík, železo, mangán, zinok, vápnik – sú vlastne v pôde, v prírodných mineráloch. Udržateľné poľnohospodárstvo bude vtedy, ak nebude ničiť pôdu a život v nej. V zničenej pôde s množstvom agrochemikálií vypestujeme potraviny, ktoré populáciu skôr ohrozia ako nasýtia,“ uvádza Darina Štyriaková.
Trocha vedy
Na čistenie pôdy od ťažkých kovov používa zase dva iné technologické postupy. „Nechcem vás zaťažovať ťažkými pojmami a chémiou pre vysoké školy, ale ide o biolúhovanie – čo je proces založený na ekologickom a bezpečnom spôsobe, fungujúci za pomoci mikroorganizmov. A bioremediáciou zas vieme mikrobiologicky rozložiť toxické molekuly ako oleje, kyanidy,“ vysvetľuje odborníčka. Tieto dva spomínané procesy využila pri čistení pôdy v obci Slovinky a Krompachoch, kde je veľa medi a zinku. V prípade obce ide o odkalisko a štôlňu Alžbeta po ťažbe medenej rudy, z ktorých vyteká banská voda. Dnes je to neaktívna baňa. „Tieto kovy je možné mikrobiologickým procesom uvoľniť a rozpustiť a takto ich dostať von z pôdy v tekutej forme a znovu vyrážať vo forme, akú by priemysel vedel spracovať. Že to naozaj ide, sa nám podarilo ukázať v pilotnej prevádzke. Ponúkli sme priemyselné riešenie – teda, aby sa to v praxi používalo ako osvedčená metóda, no, bohužiaľ, nikto z kompetentných o riešenie neprejavil záujem, čo je veľká škoda,“ uvádza Štyriaková.
Jasné, biozáhradka musí byť
Po náročnej práci si rada oddýchne v prírode, hlavne v horách a veľa tiež cestuje a spoznávam prírodu v iných krajinách. Vraví, že najlepšie si dobije baterky pri výstupe na najvyššie vrcholy. „Samozrejme, mám aj svoju záhradku, kde všetku zeleninu aj ovocie pestujeme výlučne len s našimi biostimulantami a našťastie – takto v malom, sa to dá kompletne bez chémie. Vypestovaného bio-ovocia a bio-zeleniny máme na rozdávanie a tá chuť sa nedá s tým zo supermarketu porovnať. No hlavné je, že neobsahujú žiadne toxické zvyšky agrochemikálií,“ teší sa mladá žena.
Slovinky a Krompachy – obrovská envirozáťaž
-Slovenská banícka obec Slovinky leží južne od Krompách. Lokalita patrí do severovýchodnej časti Slovenského rudohoria.
-Nachádza sa tu najväčšie odkalisko s banským odpadom, je situované v hrádzi s výškou 113 metrov a množstvo uložených kalov dosahuje 4,7 milióna metrov kubických. Je tu vôbec najväčšia akumulácia medených rúd žilného kremeň-siderit-sulfidického typu.
-Ťažba medených a železných rúd sa v lokalite datuje od 13. storočia. Do roku 1993, keď sa tu s ťažbou skončilo, sa vyťažilo 100-tisíc ton medenej rudy.
-Ukladanie flotačného kalu pochádzajúceho z úpravy medených a železitých rúd tu prebiehalo od roku 1967.
-Po ukončení ťažby sa na odkalisko ukladala struska pochádzajúca z Kovohút Krompachy.
-Vo výrazne zvýšených obsahoch sa v odkalisku nachádzajú arzén, antimón, meď, zinok, olovo.
– V roku 2001 došlo k poruche na odkalisku – k prepadu drenážneho systému.
Zdroj: Darina Štyriaková, vedecká práca
Viera Mašlejová
Foto: Darina Štyriaková
