Slovenská priekopníčka zdravého životného štýlu Zora Czoborová zasvätila svoj život pomoci druhým. Nezastáva iba rolu trénerky, ale aj spriaznenej učiteľky a priateľky pre tých, ktorých vedie na ceste k aktívnemu životu. Jej pobyty navštevujú už štyri generácie jednej rodiny, pred ktorými stojí rovnaká Zora ako na začiatku. Táto žena skrátka zastavila ručičku času….
Hovoríte, že vaším životným poslaním je pomáhať druhým viesť zdravší život. Pomáhanie si však vyžaduje nielen fyzické úsilie, ale aj veľkú emocionálnu „investíciu“. Cítite to niekedy na sebe?
Celý život pracujem s ľuďmi. Vyštudovala som pedagogiku a vnímam sa ako učiteľka aj v bežnom živote. Snažím sa presvedčiť ľudí, že ak chcú, dokážu všetko – vrátane toho, že zmenia svoje životné návyky. Áno stojí ma to veľa energie, no stočí mi chvíľkový relax na chalupe či skorá ranná prechádzka v lese so psíkmi a baterky sú opäť plné.
Vyrastali ste v rodine, kde obaja rodičia pracovali v zdravotníctve – otec bol lekár a mama zdravotná sestra. Pramenia tieto vzory starostlivosti o druhých aj vo vašom životnom štýle a kariére?
Mala som šťastie na starostlivých rodičov. Obetovali by sa, aby mi dali všetko. A ja som ako každé dieťa odraz svojich rodičov. Ako jedináčik som si zvykla „takzvane „adoptovať“ kamarátky za sestry (úsmev) a vždy som mala potrebu sa o ne starať a ochraňovať och. Dokonca si pamätám, že som ako tretiačka-štvrtáčka bránila spolužiačky pred spolužiakmi, keď im robili zle. Nezľakla som sa ani fyzickej výzvy (smiech).
Dnes vraciate svoju opateru mamine, ktorá sa čerstvo vrátila z nemocnice. Čo vám pomáha zostať silnou v náročných chvíľach?
Snažím sa byť s ňou každú voľnú chvíľu mimo práce. Prídem domov, otvorím kufor a pokračujem ďalej za ňou na chalupu, hoci má pri sebe každý deň celodennú opatrovateľku. Prežívam tam akýsi protipól – na jednej strane je sladké byť s ňou a stáť pri nej a na druhej ma bolí vidieť, že jej odchádza zdravíčko. Rozprávame sa o tom. Je to skrátka bežný kolobeh života, keď tá sviečka akoby dohára, no robím všetko pre to, aby mala z jesene života radosť. Robíme spolu aktivity, ktoré sú pre nás spoločnú zábavou. Napríklad ju v dobrom nútim cvičiť. Našťastie je veľká bojovníčka.
To ste po nej zdedili aj vy?
Vždy som si myslela, že som po tatinovi, keďže bol športovec, ale odstupom času vidím, že vnútornú silu mám po mame. Nevzdáva sa a ide ďalej. Keď ju napríklad pri cvičení poprosím o ďalších päť opakovaní, dá to, aj keď už nevládze (úsmev).
Tiež ste si nie tak dávno prešli náročnou operáciou kolien. V takých chvíľach, keď sa človek ocitne v nemocnici, často prehodnocuje svoj život.
Pre mňa to bol skôr životný zlom, na ktorý som sa už dlho pripravovala, a bolo to jedno z mojich najlepších rozhodnutí. Hneď po operácii som mala menšie bolesti ako pred ňou. Pod ľavým kolenom som mala cistu veľkú ako golfová loptička, čo mi spôsobovalo obrovskú bolesť. Po zákroku prišla úľava. Čiže u mňa nešlo o prehodnotenie života, že teraz budem robiť niečo úplne iné, ale naopak pohon vpred, že si ten život teraz budem ešte viac užívať – bez bolesti.
A pri tom ste s operáciou tak dlho váhali…
Keby som mohla vrátiť čas, išla by som na operáciu skôr. Doslova mi to zachránilo život. Prišla som do štádia, keď sa mi kosť trela o kosť, a bolesti boli neznesiteľné či som sedela, ležala alebo chodila. Pri šoférovaní som cítila každý jeden otras v aute. Boli to muky, ktorým sa dá dnes s pomocou profesionálov krásne predísť.
Ani po operácii ste nepoľavili v organizovaní vašich populárnych fit pobytov. Ako motivujete ľudí, aby zotrvali na zdravej ceste aj po návrate domov?
So všetkými „fitpobyťáčkami“ udržiavam naďalej kontakt. Posielame si fotky, motivujeme sa navzájom. Keď treba niečo poradiť alebo pomôcť, sme tu pre seba. Vždy im hovorím: „Ak to na teba príde a budeš stáť v rade na McDonald, zdvihni telefón a zavolaj mi. Ja ti vynadám (smiech) a pripomeniem ti, ako si sa dva mesiace trápila, aby si sa dostala tam, kam si teraz! Už aj sa obzri okolo seba a nájdi poriadne kuracie mäso so šalátom!. Máme nadštandardné vzťahy, a práve to je kľúč k úspechu.
Ako sa vám darí pracovať s niekým, koho za vami napríklad poslala rodina pre jeho dobro, no on sám nemá o šport záujem?
Snažím sa vcítiť aj do človeka, ktorý nemá rád pohyb. Je pre mňa výzva pracovať s niekým, kto nemal k športu nikdy vzťah, pretože ho k nemu nikto neviedol. Trénovať talentovaného športovca je „jednoduché“, no priviesť k športu niekoho, kto ho odmieta, je umenie. Mala som takých klientov a bola som naozaj pyšná, keď sa nám spoločne podarilo zmeniť ich postoj k sebe a šport sa stal prirodzenou súčasťou ich života.
Vaše fit pobyty sú známe aj výberom destinácií. Čo chystáte najbližšie?
V januári nás čaká Rio De Janeiro, kde sa ideme pozrieť aj do školy samby. Novinkou bude fit pobyt na Waikiki na Havaji v septembri 2025. Plánujem aj Filipíny, ktoré sa mi veľmi osvedčili. Niektoré fit pobyty sú náročnejšie, iné viac zážitkové, kde cvičíme iba ráno a po zvyšok dňa relaxujeme. Každý si nájde to svoje – či už intenzívne tréningy, alebo životný reset.
Stále niekde lietate. Ako zvládate časté odlúčenie od manžela pri vašich pracovných cestách?
Máme to tak, že sa viac na seba tešíme. Každý potrebuje svoj priestor, svoju „bublinku,“ keď sa môže venovať sebe a svojim myšlienka, tomu, čo ho baví a čo má rád. Keď sa stretneme, užívame si viac jeden druhého, či už na chalupe so psíkmi alebo v spoločnosti našich blízkych.
Aké posolstvo by ste chceli zanechať našim čitateľom?
Šťastie je o láske – keď ste obklopení ľuďmi, ktorí vám ju dávajú. Nie je samozrejmosť, vyrastať v láske. A dôležité je aj mať prácu, ktorá vás napĺňa. Mňa napĺňa „poslanie“ pozitívne vplývať na ženy. Minule mi napríklad na fit pobyt prišli štyri generácie jednej rodiny, čo bolo pre mňa niečo úžasné. Tým, že som s pobytmi začala už ako dvadsaťdva-ročná a chodili ku mne mladé baby, tak taká vtedajšia mladá baba, ktorá bola vtedy povedzme tridsaťšesť-ročná sa dnes pomaly blíži k osemdesiatke. Časom začala ku mne chodiť spolu s dcérou, potom sa pridala i vnučka a najnovšie už aj pätnásťročná pravnučka (úsmev). Motivovala ich tá najstaršia zo štvorice, ktorá bola v rodine „nosičom rodinného života“. Ak má matka rada zdravý životný štýl, vzťah ku športu a je aktívna, potom vedie k tomu i celú rodinu, vrátane partnera. To je pre mňa „odovzdanie“, ktoré chcem po sebe zanechať.