Kapela Billy Barman prichádza s novým albumom s poetickým názvom Galéria duševného zdravia. Nepochybne ide o podstatnú tému, ktorej by sme mali venovať všetci. Prečo zaujala práve členov skupiny a ako ju umelecky poňali nám porozprávali Juraj Podmanický a Matej Ruman.
Prečo práve duševné zdravie? Téma je to vskutku bohatá..
Juraj Podmanický: Názov albumu najviac vystihuje ducha nových skladieb, ako aj dobu, v ktorej piesne vznikali. V našej tvorbe sa snažíme reflektovať dobu a to, čo sa vôkol nás deje. Môžeme smelo skonštatovať, že žijeme veľmi divné časy – jedna kríza strieda druhú, pandémia, vojna u susedov, sociálne siete – ľuďom z toho trošku hrabe, niektorí potom hovoria a robia veľmi zvláštne veci.
Dokážeme si z albumu vziať, resp. Vypočuť si ponaučenie, čo môžeme pre seba spraviť lepšie?
Juraj Podmanický: Používame dosť veľa metafor, takže veľa ľudí si nájde odlišnú pointu. Zároveň pevne verím, že áno.
Čo vám osobne pomáha v náročných životných obdobiach?
Matej Ruman: Šport, veľmi rád hrám napríklad tenis. A samotná hudba. Jej počúvanie, alebo tvorba. A mňa v poslednej dobe zaujali aj meditácie. To ma dokáže výborne upokojiť. Snažím sa dávať do čo najväčšieho kľudu a spolu so športom, tichom a hudbou mi to aj celé dáva zmysel. Táto trojkombinácia mi robí najlepšie na hlavu.
Juraj Podmanický: Mňa veľmi teší náš nový album. To je pre mňa super správa. Uplné stretnutie endorfínov.
Do kapely prišla už pred dvomi rokmi mladá a talentovaná basgitaristka Laura Jašková. V čom ovplyvnila hudobné dianie a ako sa to prejavilo na novom albume?
Matej Ruman: Laura nie je len úžasná basgitaristka, ale aj výborná parťáčka a kamoška. Posunula nás dopredu, prehodnotili sme prístup ku kapele a k cvičeniu. Uvedomili sme si aj vďaka nej, že môžeme hudbu stále potiahnuť na vyššiu úroveň. Je mladá a nesie si so sebou iný napočúvaný balík hudby ako máme my. Kapely, ktoré sme jej my predstavili ani dovtedy nepoznala a zase naopak. Takto sa vieme vzájomne obohatiť. Je to prvá Slovenka v našej kapele (úsmev).
Juraj Podmanický: Laura je aj výborným človekom. Trávime spolu veľa času a je pre nás veľmi podstatné, aby sme si ľudsky sadli. Čakajú nás intenzívne dva mesiace vkuse spolu na turné, takže to sa dá zvládnuť iba s ľuďmi s ktorými si vzájomne rozumieme.
Vaše piesne sú mikropríbehmi ľudí, kto stojí za textami?
Juraj Podmanický: Už 15 rokov ich píšem ja spolu s Jozefom Vrábelom. Keďže obaja sme spevákmi, je to pre nás prirodzené.
Kapela funguje od roku 2013, ako každé zoskupenie si prechádza istým vývojom, v akej fáze sa nachádzate teraz?
Matej Ruman: Samozrejme v tej najlepšej etape. Vydávame album s ktorým som ja osobne najviac spokojný. Najslabšie piesne tohto albumu dosahujú kvalitu najlepších piesní na poslednom albume, čiže vidím tam progres. A to je pre mňa dôležité a veľmi motivačné. Ale ja som prehnane sebakritický. Teším sa aj na turné. Zima bola dlhá a smutná a teším sa na pozitívnejšiu fázu.
Pripravujete sa nejako špeciálne na turné?
Juraj Podmanický: Mali by sme sa naučiť hrať pesničky (smiech). V štúdiu sa veľa vecí dorába. Poslucháčom sľubujeme, že okrem jednej alebo dvoch skladieb zahráme z nového albumu úplne všetky. Takže prídite, tešíme sa na vás.
Láska je vždy láska. V piesni Hory medzi nami poukazujete na slobodu partnerských vzťahov aj v homosexuálnom zložení. Kto prišiel s týmto nápadom a prečo?
Juraj Podmanický: Pôvodný scenár mal pracovný názov Hotel Sloboda. Za dverami tohto hotela malo byť všetko dovolené. Myslím, že sme dali von veľmi jemnú verziu. Všetko, na čo sme my a režisér chceli poukázať, sa podarilo do klipu dostať.
Matej Ruman: V tomto sme v kapele všetci zajedno. Naša idea bola, že videoklip by mohol byť jemne eroticky ladený. Pesnička je chytľavá, tak sme chceli vizuál, ktorý bude možno trochu vyrušovať. Keď ukazujeme A, tak mali by sme ukázať aj B. Videoklip nie je však len o sexe, ale aj o slobode, o otvorenosti bez nálepkovania a láske, ktorá má mnoho podôb a prejavov. Režisér videoklipu Juraj Mráz tvrdí, že môcť milovať, koho chceme, je v dnešnej dobe, bohužiaľ, ešte stále výsada heterosexuálne orientovaných ľudí. Akékoľvek iné „zriadenia lásky” sú často osočované, odmietané či dokonca zakázané. Jeho snahou je rôzne koncepty lásky a sexu normalizovať a ukázať krásu, ktorú v sebe skrývajú.
S novým albumom prišiel do kapely aj nový nádych. Ako pracujete na sebarozvoji?
Juraj Podmanický: Veľmi sa tešíme z pozitívnych spätných väzieb, ktoré pravidelne dostávame. Ľudia nám ukazujú, že ideme správnym smerom. Čaká nás toho teraz veľa a nemôžme to podceniť.
Vie vás nakopnúť aj kritika?
Juraj Podmanický: Mám blízkeho kamoša, spoluorganizátora festivalu Grape Jančiho Trstenského, ktorému čokoľvek pustím tak dostanem nakladačku. Je veľmi hudobne rozhladený, tak som za ňu aj vďačný. Od neho beriem kritiku a aj jeho nároky. Dokonca na albume pochválil jednu pesničku, to je veľký úspech (úsmev). Je veľmi dôležité obklopovať sa kritickými ľuďmi. Aj keď moja mamina tvrdí, že máme najlepšie pesničky. Keď jej poviem, že je to trošku neobjektívne, povie mi: Jurko, ale vážne. Bozkávam ťa mami.
