Stredoslovenka Lucia Baranová sa od mladosti venovala potápaniu, fotografovaniu žralokov a cestovaniu po celom svete. Vášeň k podmorskému svetu ju doviedla až k založeniu neziskovej organizácie Blue Religion, ktorá sa zameriava na ochranu oceánov. Miestnym rybárom ponúka alternatívny zdroj príjmu.
Volanie srdca
Lucia odišla z rodnej Banskej Štiavnice ako šestnásťročné dievča. „Na toto obdobie si spomínam ako na komplikovanejšie obdobie, ktoré ma však zaviedlo presne tam, kam malo. Cítila som, že celkom nezapadám do štandardného systému, a nedávalo mi zmysel, prečo sa musím učiť určité veci a prečo sa zdôrazňujú hodnoty, ktoré som nepovažovala za dôležité. Naopak, fascinovala ma príroda a to, ako v nej veci fungujú. Mala som šťastie, že moji rodičia mali v tom čase pochopenie a dali mi možnosť ísť vlastnou cestou. A tá viedla do Indonézie, kde sa naplno rozvinul môj vzťah k oceánu a všetkému životu v ňom.“
Prvé roky života v zahraničí strávila prevažne v Ázií. V Thajsku a na Filipínach skúmala podmorský svet, správanie zvierat a najmä však poznávala samú seba.
Žraločia populácia na ústupe
Nadšená cestovateľka miluje celý podmorský svet, ale žraloky ju fascinovali od samého začiatku najviac: „Možno je to preto, že sú nepochopené, a aj ja som si tak na začiatku svojej cesty často pripadala. Napriek tomu sú to nádherné zvieratá, vrcholoví predátori, ktorí sú pre oceán absolútne nevyhnutní.“ Mnoho ľudí má pred žralokmi rešpekt. Vyzerajú mohutne a vzbudzujú obavy. Ako je to naozaj? „Nie je potrebné sa ich báť. V prvom rade, aby ste sa dostali do kontaktu so žralokom, musíte ich aktívne vyhľadávať, bohužiaľ čoraz zlozitejsie, pretože ich populácia stále klesá. Takže strach z nich je väčšinou iracionálny. A ak žraloka predsa len uvidíte, musíte sa k nemu správať s rešpektom. Žraloky však nechcú loviť ľudí. Nie sme ich prirodzená korisť a oni nás tak nevnímajú.“
Populácia žralokov každoročne rapdine klesá. Za posledných 50 rokov sme prišli o viac ako 70 % celej populácie. Každý rok vylovíme z oceánu 100 miliónov žralokov. A to je neudržateľné. Žraloky majú totiž reprodukčnú stratégiu podobnú skôr cicavcom ako rybám – rozmnožujú sa neskoro (zvyčajne až okolo 10 – 20 rokov, v závislosti od druhu) a na ryby produkujú velmi málo mláďat. Žraloky preto nepatria medzi ryby, ktoré kladú stovky alebo tisíce ikier a ľahko dopĺňajú svoju populáciu.
Odvážne Čechoslovenky
Túžba pomôcť morským tvorom aj oceánu celkovo posunula Luciu až k vlastnej organizácii. Spolu s češkou Nikol Argayovou založili Blue Religion na ochranu zvierat. Nápad sa zrodil v mexickom čtáte Baja California, kam sa Lucia presunula z opačného konca sveta. Začala sa pandémia a ochranárka zo Slovenska ostala „zaseknutá“ v Mexiku. Mexiko patrí k štátom s najväčším počtom ulovených žralokov. Za posledných 50 rokov sme stratili viac než 70% celej populácie. Ich lov je napriek tomu stále vo väčšine krajín legálny. Jeden z hlavných problémov je nedostatok regulácií rybolovu zo strany vlád a neexistujúce regulácie v medzinárodných vodách, čo umožňuje nadmerný rybolov, znečisťovanie a iné formy degradácie oceánskeho ekosystému.„Hlavným problémom je momentálne nedostatok času a skutočnosť, že si to zrejme neuvedomujeme. Oceán v žiadnom prípade nie je nevyčerpateľný zdroj a treba ho chrániť. K prechodu na udržateľnosť musíme pristupovať systematicky – to znamená zaobchádzať s oceánom tak, aby zostal zdrojom všetkého, čo všetci potrebujeme – rozmanitosti druhov, obživy, kyslíka, regulátora klímy atď. Bez zdravého oceánu neexistuje zdravá planéta. Nie nadarmo sa naša planéta nazýva modrá,“ približuje situáciu Lucia.
Vody pri mexických brehoch sú kľúčové pre rozmnožovanie a dospievanie žralokov. Preto treba tieto oblasti chrániť, efektívne riadiť rybolov a spolupracovať. K ochrane musíme pristupovať všetci tak, aby mala pozitívny vplyv na populácie žralokov, a súčasne čo najmenší negatívny vplyv na ľudí, ktorí tu žijú. Čo môžeme spraviť pre záchranu oceánov my doma z pohodlia obývačky? „Veľa závisí od toho, kde takýto človek žije. Pre Slováka alebo Slovenku je to určite dobrá znalosť toho, čo konzumujeme. Existuje veľa príručiek o udržateľnej konzumácii morských plodov, ktoré vrelo odporúčam preštudovať. Neudržateľný rybolov je určite problém číslo jeden a problém, ktorý môže ovplyvniť každý. Pýtajte sa v reštauráciách, kde sa ryby lovia, a študujte, aké morské plody kupujete. Veľmi tým pomôžete oceánu, a to nielen žralokom, ale aj delfínom, korytnačkám alebo veľrybám, ktoré často končia ako nechcený úlovok neudržateľných rybolovných postupov.“
Vzdelanie je základ
Program organizácie Blue Religion je rozdelený do troch pilierov. Prvým je program na ochranu žralokov, ktorý dámy organizujú v spolupráci s miestnymi rybármi. Rybárom ponúkajú alternatívne zdroje príjmu v cestovnom ruchu. Takisto pracujú na výskume oblastí, kde sa rodia mladé žraloky, a ich ochrane. Druhým pilierom sú programy na školách, kde ponúkajú deťom vedomosti o oceáne a jeho dôležitosti. Organizujú s nimi akcie, kde si budujú pozitívny vzťah k oceánu. Tretí pilier je edukačný program na redukciu plastov a odpadu. Organizujú akcie počas ktorých s miestnou komunitou upratujú pláže, lagúny, mangrovové lesy a iné miesta. Na týchto akciách majú ľudia šancu vidieť problém plastov v oceánoch. Lucia s Nikol vysvetľujú možnosti na redukciu odpadu v ich oblasti.
„Na všetkých projektoch spolupracujeme najmä s miestnymi ľuďmi, dáva nám to najväčší zmysel. Pri čistení pláží dosiahneme najväčší účinok, ak sa do projektu zapoja miestni ľudia a uvedomia si dôležitosť znižovania množstva odpadu a jeho recyklácie. Pri projekte ochrany žralokov dosiahneme najväčšiu zmenu, ak deti rybárov a samotní rybári zmenia svoj postoj k žralokom. Pri všetkom je potom najväčším spoločným menovateľom zmeny vzdelávanie, preto radi spolupracujeme so školami, škôlkami a univerzitami v miestach, kde pôsobíme,“ vysvetľuje Lucia. Vo svojich aktivitách sa niekedy stretnú aj s odporom ľudí. Ak sa tak stane, snažia sa všetko vyriešiť diskusiou: „Je možné, že na niektorých miestach sa môžu báť nášho programu. Strach z nového, neochota zmeniť sa, ale aj oprávnené obavy o ich živobytie, s tým sa stretávame často. Preto sa snažíme všetko riešiť otvorenou komunikáciou.“
Projekt Amaora
Ďalší Luckin program AMOARA sa v Mexickom státe Nayarit zameriava na zvýšenie ochrany oblastí, kde sa žraloky rozmnožujú a rodia mláďatá. Spolupracujú v ňom s miestnou komunitou rybárov a Autonómnou univerzitou Sinaloa na štúdii dôležitosti mangrovovej oblasti v okolí San Blas, ktorá slúži ako škôlka pre mladé žraloky – miesto, kde žraloky trávia prvú časť svojho života, kým nie sú dostatočne veľké a silné na to, aby sa vydali na cestu do otvoreného oceánu. Neudržateľný rybolov má na túto oblasť ničivý vplyv, a preto sa snažia miestnym rybárom ponúknuť alternatívny zdroj príjmu. Spájajú tak dve činnosti. Na jednej strane je výskum, na ktorého základe budú schopní dodať podklady pre čo najefektívnejšiu ochranu tejto veľmi dôležitej oblasti pre niekoľko druhov žralokov, vrátane tých kriticky ohrozených. Na druhej strane spolupracujú s rybármi a lokálnou komunitou a ponúkajú im alternatívne príjmy.
Expedície ako cesta poznania
„Naše expedície sú cestou, ktorá nám umožňuje robiť všetko, čo robíme. Prinášajú totiž zisk, ktorý investujeme späť do ochrany oceanov. Preto ďakujeme všetkým, ktorí s nami niekedy boli na expedícii, alebo sa na ňu chystajú. Naše expedície sú vždy pre malú skupinu ľudí a vyberáme si destinácie, ktoré nie sú veľmi turistické, ale sľubujú jedinečné zážitky. Veľryby, žraloky, uškatce, kosatky, delfíny a ďalšie nádherné zvierata. Naše expedície robíme s láskou a rešpektom k zvieratám a naši zákazníci si z nich odnášajú nezabudnuteľný zážitok, informácie o správaní zvierat v oceáne a hlavne zmenu postoja – pretože keď vidíte oceán takto zblízka, je nemožné nechcieť ho chrániť,“ tvrdí Lucia. „Najväčším úspechom je pre nás spolupráca s miestnou komunitou a vzťah, ktorý si budujeme s ľuďmi v Mexiku. Na našich projektoch znižovania množstva plastov, prednáškach pre školy a výskume žralokov s nami spolupracuje viac ako 2 600 miestnych ľudí. Sme veľmi hrdí na to, že sme okolo našej organizácie vybudovali silnú komunitu. Veľmi dobre si tiez uvedomujeme, že ochrana oceánov nie je čiernobiela záležitosť, a myslíme si, že dlhodobé a kvalitné zmeny v prospech žralokov musia byť spojené s čo najmenšou ujmou pre miestne rybárske komunity.“
Pozor na to, ak by ste chceli ísť potápať sami. Najväčšou chybou je ísť si do oceánu niečo dokazovať a prekračovať svoje limity. Druhou najväčšou chybou je nemať rešpekt. Lucia sa často stretáva s ľuďmi, ktorí nemajú rešpekt a bezhlavo sa vrhajú za zvieratami. Tak môže najjednoduchšie dôjsť k nehode.
Bežný pracovný deň v oceáne
Lucka sa väčšinu času venuje programu ochrany žralokov. Veľa dní trávi na rybárskych trhoch, lodiach alebo na školách s detmi. Jej bežný pracovný deň vraj často neprináša nič vzrušujúceho. Veľkú časť dní trávi na počítači prípravou materiálov, plánováním akcií, prednášok a komunikaciou s institúciami, s ktorými spolupracuje. Projekt sa tak posúva deň po dni, krok po kroku. „Milujem Mexiko – jeho prírodu a jej rozmanitosť, farebnosť miest a otvorenosť ľudí. Máme tu prekrásne miesta na potápanie, oceán je plný zvierat. Len pár minút od domu máme pláž, z ktorej môžeme pozorovať veľryby, ktoré sem chodia rodiť mláďatá. Zo Slovenska mi chýba najmä rodina, a samozrejme bryndzové halušky. Ale s rodinou sa často navštevujeme a halušky mi idú aj ušami vždy, keď sa na Slovensko vrátim,“ hovorí s nostalgiou šikovná Slovenka.
Foto. archív L.B.