skutočný príbeh

Nechýbalo málo a tento príbeh by sa ani nestal. Bolo to takmer ako naháňačka mačky a myši či skôr hľadanie ihly v kope sena. Našťastie, aj láska, keď sa unaví, nakoniec si na človeka sadne…

„Hovorí sa, že krv nie je voda a mne sa to potvrdzuje každý deň. Na mojom vzťahu so sestrou. Neviem či som vyvolená, alebo narodená pod šťastnou hviezdou. Život mi doprial osobu, vďaka ktorej zvládnem aj nemožné. Je ňou ona. Moja sestra Magda,“ posrkáva svoju šálku kávy s pokorou Ivana.

„My sme taká banda. Dlhé roky. Každá v inom kúte sveta, ale duchom na jednej vlne,“ začína Mara a ja zatiaľ netuším kam smeruje. Na moju otázku a čo láska sa zasmeje. „Mohli by sme o nej napísať celú knižnicu,“ usmeje sa a mňa zaplaví vlna pokoja.

„Ernest bol môj prvý,“ žmurkne na mňa teta Gizka a so šibalským úsmevom dodá, „ale určite nie posledný.“ Premýšľam, odkiaľ sa berie jej nekonečná životná energia a optimizmus. Mohli by sme sa od nej učiť.

Príbeh mojej najlepšej kamarátky Mirky by mohol byť pokojne námetom na román. Obsahuje  všetky atribúty červenej knižnice na pozadí dnešnej extrémne rýchlej doby. A každým dňom ma tento príbeh plný ponaučení baví viac…

S Pavlou sme sa spoznali na večernej škole. Večne usmiaty stredobod pozornosti, žena, akú neprehliadnete. Veľmi sme sa zblížili. Neverila by som, že takáto „bohyňa“ môže kvôli mužovi ohroziť všetko, na čom záleží. Ľudské osudy sú ale bez záruky.